Baníctvo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Starekolena (diskusia | príspevky)
formulacia
Starekolena (diskusia | príspevky)
doplnené rozšírené so zdrojmi
Značky: vrátené problematická referencia vizuálny editor
Riadok 7:
* hlbinne - vykopaním [[štôlňa|štôlní]] (horizontálnych tunelov), ťaží sa [[ruda]] obsahujúca [[jalovina|jalovinu]] (vyťažený materiál bez rudy) v tzv. hlbinných baniach
* ťažbou povrchovým spôsobom v [[lom (ťažba)|lomoch]], tento spôsob je ekonomicky menej náročný a lacnejší
 
== Riadenie baníctva ==
[[Súbor:Banská Štiavnica Kammerhof.jpg|náhľad|Budova Kammerhofu na Kammerhofskej ulici v B. Štiavnici. Bola sídlom banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu. Vznikla v polovici 16. storočia, prestavbou viacerých meštianskych domov. Dnes sídlo ''Slovenského banského múzea.'']]
 
=== História ===
Štátna banská správa je najstarším historicky doloženým štátnym orgánom, pôsobiacim na území súčasného Slovenska. Začiatok banského práva siaha do roku 1035. <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História vzniku štátnej banskej správy {{!}} hbu.sk|url=https://www.hbu.sk/sk/Identifikacia-organizacie/Historia.alej|vydavateľ=www.hbu.sk|dátum prístupu=2020-10-14}}</ref> Podľa Štátneho ústredného banského archívu v Banskej Štiavnici banský úrad pôsobil v Banskej Štiavnici už od 14. storočia (1365)<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvý banícky spolok {{!}} História|url=http://www.prvybanickyspolok.sk/content/historia/komorgrofsky-urad/komorski-grofi-a-riaditelia-uradu|vydavateľ=www.prvybanickyspolok.sk|dátum prístupu=2020-10-14}}</ref>. Vtedy to však ešte neboli kráľovi úradníci a obhajcovia jeho záujmov, ale iba súkromní nájomcovia niektorej banskej, no najmä [[Kremnická mincovňa|kremnickej mincovnej]] komory. Jednotnú banskú správu na čele s panovníkom menovaným a panovníkovi zodpovedným hlavným komorským grófom, ktorý stál na čele [[Hlavný komorskogrófsky úrad|Hlavného komorskogrófskeho úradu]]<!-- komorskogrófsky úrad píše ich archív. INde aj komorsko-grófsky úrad -->, sa podarilo zaviesť až po prijatí banského poriadku vydanom kráľom [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánom II Habsburským]] v roku 1573, ktorý bol prvým panovníkom korunovaným v Bratislave. Účelom banského (ale aj lesného [[1565]]) poriadku bolo oživiť hospodárstvo Uhorska, ktorého časť bola vo vazalstve (na základe podpísania tzv. [[Drinopolský mier (1568)|Drinopolského mieru]] z roku [[1568]]) [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Maximilián bol nútený platiť Turkom ročnú rentu 30 000 dukátov. Sídlom hlavného komorského grófa sa stala Banská Štiavnica, ktorá v tomto období už značne prevyšovala svojim významom a ťažbou všetky ostatné banské mestá.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici a jeho archív {{!}} História|url=http://www.prvybanickyspolok.sk/content/historia/komorgrofsky-urad|vydavateľ=Prvý banícky spolok|dátum prístupu=2020-10-14|priezvisko=Kašiarová - riaditeľka ŠÚBA|meno=Elena|dátum vydania=}}</ref>
 
[[Hofkammer (Habsburská monarchia)|Kráľovská komora (Kammerhof)]] v tom čase a spomínanom zmysle mala význam kráľovskej pokladnice - úradu poverený správou kráľovských majetkov a príjmov, teda Hofkammer je predchodcom dnešného ministerstva financií. Hofkammer alebo Kammerhof ako úrad zriadený v Štiavnici, mal na čele jedného grófa, ktorý bol zodpovedný priamo kráľovi najmä za dodržiavanie jeho (finančných) záujmov. Uhorsko sa nakoniec v stredoveku do začiatku obchodovania s Amerikou stalo najväčším producentom zlata.
 
Funkcia hlavného komorského grófa bola prvýkrát obsadená až v r. 1598. Prvým hlavným komorským grófom po vydaní Maximiliánovho banského poriadku sa stal David Hág.<!-- 45 grog od vedenia záznamov v roku 1365 --><ref name=":1" /> Podľa vydanej inštrukcie stál na čele celého baníctva, hutníctva a mincovníctva v 7 stredoslovenských ([[Slobodné kráľovské banské mesto|slobodných kráľovských) banských mestách]] (Septem civitates montane superiore), podliehali mu aj lesy, uhliarstva a všetko ostatné čo súviselo s baníctvom. Boli mu podriadení podkomorskí grófi v Banskej Štiavnici a v Kremnici a správca baní v Banskej Bystrici. Bola mu tiež zverená správa panstiev, zámkov a iných majetkov patriacich komore, t.j. [[Erár|eráru]], t.j. štátu. <ref name=":2" />
 
V roku 1854 v Uhorsku bol zavedený všeobecný banský zákon, ktorý menil aj pôsobnosť banských úradov, keď boli zriadené banské kapitanáty a banské komisariáty, ktoré vznikli z bývalých dištriktuálnych a substitučných banských súdov. <ref name=":0" />
 
Po vzniku ČSR bol koncom roka 1918 bol zriadený Vládny komisariát pre banské a hutnícke podniky a zariadenia. Na území Slovenska pôsobili do roku 1934 dva banské kapitanáty v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. K čiastočnej zmene všeobecného banského zákona došlo v roku 1934, keď v rámci reorganizácie banskej správy vznikli od 1.5.1934 ešte dva nové revírne banské úrady v [[Rožňava|Rožňave]] a v [[Berehovo|Berehove]] a od 1.5.1935 banské inšpektoráty pri revírnych banských úradoch v Banskej Bystrici a v Spišskej Novej Vsi a ústredný banský inšpektorát pri ministerstve verejných prác v Prahe. <ref name=":0" />
 
Výrazná úprava organizácie štátnej banskej správy bola vykonaná až po 2. svetovej vojne vládnym nariadením z roku 1954, o organizácii štátnej banskej správy. Ústredný banský úrad bol zriadený pri vláde Československej republiky. <ref name=":0" />
 
=== Súčasnosť<ref name=":0" /> ===
Po roku 1968 v súvislosti s federalizáciou štátu došlo k rozdeleniu štátnej banskej správy. Bol vytvorený Český banský úrad so sídlom v Prahe s pôsobnosťou pre Českú republiku a Slovenský banský úrad v Bratislave (SBÚ) s pôsobnosťou pre Slovenskú republiku.
 
V zmysle zákona SNR č. 42/1972 Zb. o organizácii a rozšírení dozoru štátnej banskej správy štátnu banskú správu vykonával SBÚ so sídlom v Bratislave ako ústredný orgán štátnej správy a päť obvodných úradov (OBÚ) so sídlom v Bratislave, Banskej Bystrici, Prievidzi, Spišskej Novej Vsi a v Košiciach.<ref name=":0" />
 
V roku 1988 bol prijatý Zýkon o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon 44/1988 Zb.) a zákon SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe. Prijatím zákona SNR č. 453/1992 Zb., ktorým bol novelizovaný zákon SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, bol zrušený SBÚ a jeho kompetencie prešli na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (MH SR).
 
V roku 1996 došlo rozhodnutím ministra hospodárstva Slovenskej republiky k zriadeniu Hlavného banského úradu so sídlom v Bratislave, ako rozpočtovej organizácie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Prijatím zákona č. 58/1998 Z. z.,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=58/1998 Z. z. Novela o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe {{!}} Aktuálne znenie|url=https://www.zakonypreludi.sk/zz/1998-58|vydavateľ=Zákony pre ľudí|dátum prístupu=2020-10-14|jazyk=sk|priezvisko=S-EPI}}</ref> ktorým bol novelizovaný zákon č. 51/1988 Zb., došlo, okrem iného k vytvoreniu Hlavného banského úradu do Banskej Štiavnici a sústava piatich OBÚ zostala zachovaná.
 
=== Banské úrady<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obvodné banské úrady {{!}} hbu.sk|url=https://www.hbu.sk/sk/Identifikacia-organizacie/Kontakty/Obvodne-banske-urady.alej|vydavateľ=www.hbu.sk|dátum prístupu=2020-10-14}}</ref> ===
Hlavný banský úrad (HBÚ) pôsobí v Banskej Štiavnici od roku 1998, predseda úradu: Ing. [[Bohumír Zvrškovec]] je menovaný ministrom hospodárstva.
 
HBÚ v Banskej Štiavnici riadi Obvodné banské úrady (od roku 1972 v rovnakých mestách):
 
* Obvodný banský úrad v Bratislave
* Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici
* Obvodný banský úrad v Košiciach
* Obvodný banský úrad v Prievidzi
* Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi
 
== Vplyv banského priemyslu na životné prostredie ==
Řádek 29 ⟶ 65:
* [[Trebostovská štôlňa]], [[Trebostovo]], Martin
* Slovenské opálové bane - [[Dubnícke bane]] - sprístupnené od [[1. júl|1. júla]] [[2015]] cez štôlňu Jozef asi 1,2 km starých banských chodieb.
 
== Banícke obyčaje ==
Dodnes sú dodržiavané zákazy v bani kričať, pískať alebo zabiť niečo živé. Pred sfáraním a po vyfáraní sa baníci spoločne modlili (za zachovanie zdravia, za šťastie pri hľadaní rudy).<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=banícke obyčaje|url=https://beliana.sav.sk/heslo/banicke-obycaje|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2020-10-14|jazyk=sk}}</ref> Patrónka baníkov je [[svätá Barbora]] a patrónkou Kremnice aj Štiavnice je [[Svätá Katarína Alexandrijská|svätá Katarína]]. Dodnes sa baníci zdravia baníckym pozdravom ''[[Zdar Boh]]''. Rozšíreným zvykom v banskej oblasti bolo zvolávanie do práce banskou [[Klopačka|klopačkou]].<ref name=":3" />
 
Na veľké cirkevné sviatky baníci navštevovali kostoly v baníckych uniformách a so svietnikmi v ruke, veľkolepo sa slávil sviatok patróna bane, ktorého súčasťami boli slávnostný sprievod, sv. omša, banícka ofera a spoločná zábava.<ref name=":3" />
 
Mládež združená v spolkoch dodržiavala pri zábavách a prijímaní nových členov zvykové normy sčasti obsiahnuté v písaných regulách (artikulách). V Banskej Štiavnici sa dodnes zachoval zvyk, že nových študentov Strednej priemyselnej školy baníckej (dnes [[Stredná priemyselná škola bans|Stredná priemyselná škola Samuela Mikovíniho]]) krstia na tzv. šachtág (Zábava, kde sa celý večer nepilo nič iné okrem piva. Piť však nemali dovolené všetci. Prvoročiaci nesmeli piť vtedy keď pili ostatní, nesmeli sa smiať na vtipoch, ale naopak museli mať smutný výraz tváre a celej spoločnosti celý večer dávať najavo svoj smútok. V najlepšom zábava pokračovala obradom krstenia prvoročiakov tzv. skokom cez kožu. Tento zvyk majúci svoje korene ešte v stredoveku a vznikol s najväčšou pravdepodobnosťou v banskoštiavnickej banskej oblasti. V druhej polovici 19. storočia, respektíve začiatkom nášho storočia sa rozšíril a udomácnil postupne vo všetkých významných strediskách výučby budúcich banských odborníkov v Európe a na mnohých miestach sa dodržuje dodnes. Kus mäkkej teľacej kože "ošliador" bol súčasťou baníckej pracovnej, neskôr aj sviatočnej rovnošaty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Banská Štiavnica - Šachtág|url=http://www.banskastiavnica.sk/o-meste/zvyky-a-zaujimavosti/sachtag.html|vydavateľ=www.banskastiavnica.sk|dátum prístupu=2020-10-14}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skokom cez kožu prijali prezidenta Andreja Kisku do baníckeho stavu|url=https://www.teraz.sk/slovensko/banska-stiavnica-salamandrove-dni-kiska/279300-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2017-09-07|dátum prístupu=2020-10-14|priezvisko=|meno=}}</ref>).
 
Z podnetu poslucháčov [[Banícka akadémia|Baníckej a lesníckej akadémie]] sa sformovali aj ďalšie zvyky, z ktorých najznámejší je tzv. [[Banská Štiavnica#Banskoštiavnický Salamander|Salamander]] — sprievod prezentujúci banícke tradície, udalosti a osobnosti mesta. Pôvodne sa konal pri pohreboch, neskôr na banícky sviatok (od 1949 Deň baníkov a hutníkov, od 1998 [[Deň baníkov, geológov, hutníkov a naftárov]]) v súčasnosti druhý týždeň mesiaca september.<ref name=":3" />
 
== Banská tradícia ==
 
=== Barborská cesta ===
Barborská cesta je pútnicko - turistická trasa, ktorá spája banské pamiatky a ďalšie zaujímavostí zo stredného Slovenska. Trasa dlhá 186,2 km začína aj končí v Banskej Bystrici a dá sa prejsť pešo za 9 dní. Rozdelená je na 9 etáp, pričom na konci každej je možnosť prenocovania. Dá sa prejsť aj rýchlejšie a to na bicykli aj keď je dlhšia o úseky, ktoré je lepšie bicyklom obísť <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barborska cesta – Moje mapy Google|url=https://www.google.com/maps/d/viewer?mid=1wFXdVzleuPO7jTMU0oiFMouJ8k4|vydavateľ=Google My Maps|dátum prístupu=2020-10-14}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=barborskacesta {{!}} Mapy|url=https://barborskacesta.sk/mapy/|vydavateľ=Barborská cesta|dátum vydania=2020-05-26|dátum prístupu=2020-10-14|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Túra: Barborská cesta za štyri dni|url=https://hiking.sk/hk/ar/5673/barborska_cesta_za_styri_dni.html|vydavateľ=HIKING.SK|dátum prístupu=2020-10-14|jazyk=sk|meno=Pavel|priezvisko=Forgáč}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Túra: Barborská cesta|url=https://mapy.hiking.sk/?trasa=QPqje|vydavateľ=TURISTICKAMAPA.SK|dátum prístupu=2020-10-14|jazyk=sk|priezvisko=Hiking.sk 2007-2020}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barborská cesta|url=https://cyklotrasa.oma.sk/-10162591|vydavateľ=cyklotrasa.oma.sk|dátum prístupu=2020-10-14|jazyk=sk|priezvisko=OMA.sk}}</ref>. Cesta vedie väčšinou zalesneným horským terénom a je dobre značená. Na Barborskej ceste  sa nachádza 29 symbolických zastavení – miest, ktoré sú z hľadiska banských, historických, prírodných, religióznych, kultúrnych a technických hodnôt významné. Organizátorom je združenie Banský Región-Terra Montanae. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Barborská cesta {{!}} projekt cestovného ruchu a rozvoja regiónov|url=https://barborskacesta.sk/|vydavateľ=Barborská cesta|dátum vydania=2020-10-14|dátum prístupu=2020-10-14|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=}}</ref> Trasa obsahuje štyri zo 7 stredoslovenských [[Slobodné kráľovské banské mesto|slobodných kráľovských banských miest]] (chýbajú na nej [[Ľubietová]], [[Nová Baňa]] a [[Pukanec]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zväz stredoslovenských banských miest kedysi a dnes|url=https://janokovacik.blog.sme.sk/c/465452/zvaz-stredoslovenskych-banskych-miest-kedysi-a-dnes.html|vydavateľ=blog.sme.sk|dátum prístupu=2020-10-14|jazyk=sk|meno=Jano|priezvisko=Kováčik|dátum vydania=}}</ref>
 
=== Barborska cesta zastavenia ===
 
# Kaplnka sv. Barbory, [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Banská Bystrica)|Kostol Nanebovzatia Panny Márie]], Banská Bystrica
# [[Kostol svätého Jakuba (Banská Bystrica)|Kostol sv. Jakuba]], [[Medený hámor v Banskej Bystrici|Medený Hámor]], pamätný kameň rakúsko-uhorskej cisárovnej Alžbety Bavorskej – Sissi ( 48.743817°,  19.139381°)
# [[Špania Dolina]]
# Staré Hory
# Piesky
# Koliba u sv. Krištofa
# Harmanec
# Kordíky
# Görgeyho (Gergelyho) tunel
# Krahule
# Kremnické Bane, geografický stred Európy
# prepadlisko Šturc
# Kremnica mincovňa
# Šášovský hrad
# Sklené Teplice
# Repište, kaplnka sv. Barbory
# Banská Štiavnica, Trojičné námestie
# Banská Štiavnica, Kalvária
# [[Kaštieľ Svätý Anton|Sv. Anton, Kaštieľ]]
# [[Banský Studenec]]
# Bacúrov
# Ostrá Lúka
# Pustý hrad
# Zvolen, kostol sv. Alžbety
# Kúpele Sliač
# Kláštor Premenenia Pána v Sampore
# Evanjelický artikulárny drevený kostolík v Hronseku
# Hvezdáreň Vartovka
# Banskobystrická kalvária
 
== Referencie ==
<references />
 
== Pozri aj ==
 
* [[Turzovsko–Fuggerovská mediarska spoločnosť]]
* [[Slobodné kráľovské banské mesto]]
 
== Iné projekty ==