Stepan Timofejevič Razin: Rozdiel medzi revíziami

doplnenie
d (interwiki Pridal: es:Stenka Razin)
(doplnenie)
{{Infobox Osobnosť
[[Obrázok:Stiepan Riazin.jpg|thumb|200px|Stepan Timofejevič Razin]]
|Meno = Stepan Timofejevič Razin
|Portrét = Stiepan Riazin.jpg
|Popis = [[kozáci|kozácky]] hajtman, vodca kozáckeho povstania
|Dátum narodenia = okolo roku [[1630]]
|Miesto narodenia = stanica Zimovskaja na rieke [[Don]]
|Dátum úmrtia = [[6. jún]] [[1671]]
|Miesto úmrtia = [[Moskva]]
}}
'''Stepan Timofejevič Razin''' (po rusky: Степан „Стенька“ Тимофеевич Разин) - (*[[1630]] - †[[6. jún]] [[1671]]) bol [[kozáci|kozácky]] hajtman a vodca povstania proti bojarom a nevoľníctvu na juhu [[Rusko|Ruska]].
 
== Život ==
{{Biografický výhonok}}
Presný dátum narodenia Stepana Razina nie je známy, s istotou však možno povedať že pochádza z kozáckej stanice Zimovskaja na rieke [[Don]]. Mal najmenej dvoch bratov: staršieho Ivana a mladšieho Frola, obidvaja patrili medzi významných kozákov. Prvá správa v letopisoch o Razinovi pochádza z roku [[1661]], keď sa zúčastnil cesty s posolstvom donských [[kozáci|kozákov]] ku kalmyckým [[Tatári|Tatárom]]. V tej dobe bol zvolený na post kozáckeho atamana a patril k dvom splnomocneným predstaviteľom donských kozákov, z čoho vyplýva že jeho vojenské skúsenosti a autorita medzi kozákmi musela byť vysoká. V nasledujúcich dvoch rokoch sa účastnil na ťaženiach proti [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] a Krymským Tatárom.
 
Ďalšími zmienkami o ňom sú z druhej polovice 60. rokov, kedy sa spolu s bandou pirátov usadil v močiaroch blízko [[Volga|Volgy]] a od prochádzajúcich lodí začal vyberať poplatky. Cárske Rusko bolo v tej dobe vyčerpané vojnou s [[Poľsko]]m a cár preto zvýšil dane. To však viedlo k zbedačeniu mnohých roľníkov. Veľa z nich sa pre to vydalo na juh, aby sa pridali slobodným kozákom, ktorí nemuseli platiť cárovi dane. Prvou významejšou Razinovou akciou bolo ukoristenie mnohých nákladných člunov naložených pokladmi, ktoré patrili bohatým [[Moskva|moskovským]] kupcom a patriarchovi. Onedlho na to sa Razin s 35 [[galéra]]mi vydal na po prúdu Vogy na juh a cestou dobyl, vypálil alebo vydrancoval všetky významejšie pevnosti pri rieke. Začiatkom roku [[1688]] porazil vojská vojvodu [[Jakov Bezobrazov|Jakova Bezobrazova]], ktorý byl proti nemu vyslaný z [[Astrachaň|Astrachane]].
[[Kategória:Rusko]]
 
So svojou pirátskou flotilou sa v roku [[1667]] vydal na veľkú lúpeživú výpravu do [[Perzia|Perzie]]. Počas nej pustošil pobrežie [[Kaspické more|Kaspického mora]] od [[Derbent]]u po [[Baku]]. Zmasakroval návštevníkov trhu v [[Rašt]]e. Na jar roku [[1669]] sa usadil na ostrove [[Suina]], odkiaľ operoval so svojimi pirátskymi loďami. Za cenu ťažkých strát odrazil a zničil silnejšiu a lepšie vyzbrojenú perzskú flotilu vyslanú proti nemu. V [[august]]e [[1669]] sa so zdecimovanými, no neporazenými zbytkami svojho vojska znovu vrátil do [[Astrachaň|Astrachane]] a prijal milosť od cára [[Alexej I. (Rusko)|Alexeja]]. Vďaka dobrodružstvám a výpravám získal medzi ľuďmi, hlavne na divokej južnej hranici Ruska, veľký rešpekt a slávu.
 
V tej dobe bol po nezhodách medzi kozákmi a cárskou mocou popravený Stepanov starší brat Ivan. Táto udalosť mala pre ďalší vývoj [[Rusko|Ruska]] nemalé dôsledky. Stepan sa rozhodol pomstiť cárskej moci za popravu svojho brata. Čoskoro získal na svoju stranu veľké množstvo kozákov. Jeho ďaľším cieľom sa tiež stalo potlačenie moci bojarov a rozšírenie vojensko-demokratického kozáckeho systému po celom Rusku.
 
V roku [[1670]] Razin so svojim vojskom dobyl [[Čerkassk]], [[Volgograd|Caricyn]] (dnešný [[Volgograd]]) a mnoho iných miest na juhu Ruska. [[24. júl]]a [[1670]] dobyl [[Astrachaň]] a dovolil svojim vojakom mesto vydrancovať. Potom vyhlásil v meste kozácku republiku a rozkázal rozdeliť obyvateľstvo do desiatok, stoviek a tisícov, ktoré spadali pod správu úradníkov dosadených kozáckym zhromaždením. Prvou akciou tohoto zhromaždenia bolo menovanie Razina gasudarom. V tej dobe jeho prívrženci rozosielali správy a listiny, ktorými sa na svoju stranu snažili prilákať najširšie masy obyvateľstva. Tvrdili tiež že na ich strane stojí mladý cárovič Alexej Alexejevič (ktorý v skutočnosti nedávno zomrel) alebo patriarcha Nikon (ktorý bol v tej dobe vo vyhnanstve). Povstanie kozákov, ktorí prerušili prepravu po Volge, malo nemali dopad pre celú Európu, pretože prerušilo obchodné styky s Perziou. Razin sa po upevnení moci v Astrachani vybral na sever, aby založil kozácku republiku po celom toku [[Volga|Volgy]]. Dobyl [[Saratov]] a [[Samaru]], ale pred [[Simbirsk]]om boli jeho vojská na jeseň [[1670]] porazené. Boje medzi povstalcami a cárskymi strelcami pokračovali ešte niekoľko mesiacov, ale [[bitka o Simbirsk]] bola rozhodujúcím ozbrojeným stretnutím, ktoré otriaslo Razinovym vojskom a v konečnom dôsledku viedlo k jeho pádu. [[4. október|4. októbra]] [[1670]] bol Razin v boji ranený a nútený ustúpiť na [[Don]]. Väčšina jeho prívržencov ho opustila po tom, čo bol exkomunikovaný patriarchom.
 
V apríli roku [[1671]] bol Stepan Razin spolu so svojim bratom Frolom zajatý cárskymi vojskami. [[2. júl]]a boli obaja prevezení do [[Moskva|Moskvy]], kde [[6. jún]]a [[1671]] predstúpili na [[Červené námestie|Červenom námestí]] pred kata. Stepan Timofejevič bol odsúdený na smrť štvrtením (postupné odsekávanie končatín). Jeho brat sa pri pohľade na popravu brata vyľakal a začal prosť o milosť, ktorú mu nakoniec udelili.
 
Kozácke povstanie na Done pokračovalo do konca roku [[1671]]. Ani po tom sa situácia ceľkom neupokojila a [[kozíci|kozácke]] vzbury sa rozhoreli ešte viackrát.
 
[[Kategória:Rusko|Razin, Stepan Timofejevič]]
[[Kategória:Kozáci|Razin, Stepan Timofejevič]]
 
[[bg:Степан Разин]]
42 855

úprav