Severos z Antiochie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Značka: editor wikitextu 2017
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo. gram.
Riadok 23:
|portál2 = Literatúra}}
 
[[Svätec|Svätý]] '''Severos z Antiochie''' (iné mená pozri nižšie,* okolo [[465]], [[Sozopolis]]<ref name=":KZD"/>{{--}}† [[8. február]] [[538]], [[Xois]]) bol [[byzantský]] [[Monofyzitizmus|monofyzitský]] (resp. z hľadiska [[Orientálna ortodoxná cirkev|orientálnych cirkví]] skôr [[Miafyzitizmus|miafyzitský]]) [[mních]], [[teológia|teológ]] a [[právnik]], [[Antiochijský patriarchát|antiochijský patriarcha]] v rokoch [[512]] až [[518]].<ref name=":KZD"/><ref name="SRLV"/> Podľa niektorých názorov najvýznamnejší [[Gréci|grécky]] teológ v období medzi [[Cyril Alexandrijský|Cyrilom Alexandrijským]] a [[Maxim Vyznávač|Maximom Vyznávačom]].<ref name=":CDX"/>
 
Chalcedónskymi kresťanmi bol odsúdený na konštantínopolskom koncile v roku 536, miafyziti ho uctievajú ako svätého.<ref name=":KZD"/> Napísal viacero teologických diel, homílií a komentárov k Biblii.<ref name="SRLV"/> Odmietol ako [[Chalcedónsky koncil|chalcedónsky]] [[duofyzitizmus]] reprezentovaný pápežským listom ''[[Lectis dilectionis tuae]]'', tak aj [[nestoriánstvo]] a [[Eutyches|eutychiánsky]] [[monofyzitizmus]]. Podarilo sa mu vypracovať dynamický pohľad na úniu božského a ľudského v Kristovi, čo znamenalo obrovský posun v teológii mierneho monofyzitského (miafyzitského) sveta.<ref name=":CDX">Severus, Patriarch of Antioch In: {{Citácia knihy
Riadok 135:
|isbn2=9780227679791
|prekladatelia=Adrian Walford
|poznámka=(z talianskéhotalianskeho Patrologia: I Padri orientali (secoli V-VIII))
|typ vydania=anglické}}</ref> v pisidskom meste [[Sozopolis]] v [[Malá Ázia|Malej Ázii]]. Najprv študoval gramatiku a rétoriku v egyptskej [[Alexandria|Alexandrii]],<ref name="patrology"/> následne filozofiu a právo v Beryte ([[Bejrút]]).<ref name=copt>SEVERUS OF ANTIOCHIA In: {{Citácia knihy
|titul=The Coptic Encyclopedia
Riadok 145:
|strany=2123{{--}}2124
|editori=Aziz S. Atiya
|zväzok=7}}</ref> V roku 488 prijal krst<ref group="pozn."> Severos nebol pohan, no v histórii ranej cirkvi bolo bežné, že krst prijímali až dospelé osoby, respektíve často až osoby na smrteľnej posteli.</ref> a následne sa pod vplyvom [[Gaza (mesto)|gazského]] biskupa [[Peter Iberský|Petra Iberského]]<ref name=":KZD"/> stal mníchom v kláštore neďaleko [[Eleutheropolis|Eleutheropolu]].<ref name=copt/> Neskôr založil vlastný monastier v Maiume, kde sa stal [[Archimandrita|archimandritom]] a presbyterom.<ref name="patrology"/> Vo východných oblastiach [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] sa zoznámil s [[Monofyzitizmus|monofyzitskou]] doktrínou, ktorej umierneným prívržencom ([[Miafyzitizmom|miafyzitom]]) sa stal. Striktne odmietol [[Zénón (Byzantská ríša)|Zenónov]] [[Henotikon]] i alexandrijského monofyzitského patriarchu [[Peter Mongos|Petra Monga]], ktorý ho uznal. Istý čas žil aj v monastieri v Egypte, odkiaľ bol však vyhnaný po tom, čo miestny igumen Neftalius prijal ortodoxiu. V egyptskej metropole [[Alexandria|Alexandrii]] sa následne snažil rozhorliť dav pre monofyzitizmus, čo vyústilo v krviprelievanie.<ref name=copt/>
 
V roku 508/509 odišiel do [[Konštantínopol]]a,<ref name="SRLV"/> kde sa postavil na stranu prenasledovaných monofyzitských mníchov.<ref name=":VV"/> Po tom, čo sa cisárom stal umiernený [[Anastasios I. (Byzantská ríša)|Anastasios]], bol Severos v roku [[512]] vysvätený za biskupa a poslaný do [[Antiochia|Antiochie]].<ref name="SRLV:KZD"/><ref name=":KZDSRLV"/> Na poste vystriedal osadeného [[Flavián II.|Flaviána II.]]<ref name=":ODX">Severus In: {{Citácia knihy
|titul=The Oxford Dictionary of the Christian Church
|vydanie text=3rd. ed.
Riadok 160:
|isbn2=9780192116550}}</ref> Podľa [[synodikon]]u sa cisárovi zaviazal, že nebude vystupovať proti [[Chalcedónsky koncil|Chalcedónskemu koncilu]], čo sa však nestalo. Naopak uznal pred tým zavrhnutý [[Henotikon]].<ref name=copt/> Na patriarchálnom stolci významne podporoval rozvoj umierneného monofyzitizmu a stal sa vedúcou náboženskou osobnosťou na Východe.<ref name=":KZD"/><ref name="SRLV"/>
 
V roku 518 sa novým cisárom stal ortodoxný kresťan [[Justín I.]] a Severos sa dostal do nemilosti. Bol zosadený a cisár vydal rozkaz na jeho zatknutie a potrestanie. Za jeho rúhanie mu mal byť vyrezaný jazyk.<ref name=copt/> Severos sa však o rozkaze dozvedel a ešte pred jeho vykonaním utiekol do [[Egypt]]a,<ref name="SRLV"/> kde bol vrelo prijatý miestnym patriarchom [[Timotheos III.|Timotheom III. (IV.)]] V Egypte sa so Severom spoznala vtedy ešte nevýznamná [[Theodora (6. storočie)|Theodora]], ktorá pod jeho vplyvom konvertovala na [[miafyzitizmus]]. Theodora sa neskôr stala cisárovnou a snažila sa svojho manžela [[Justinián I.|Justiniána I.]] presvedčiť k zmieru medzi znepriatelenými [[Kristológia|kristologickými]] smermi.<ref name=":VV"/> Severos bol v roku 535 pozvaný do [[Konštantínopol]]a a vypočutý. K úspešnému zmieru avšakale nedošlo a Severos bol na koncile o rok neskôr odsúdený. Jeho diela boli zničené a on sám sa vrátil do Egyptu, kde v roku [[538]] zomrel.<ref name=":KZD"/><ref name="SRLV"/>
 
== Dielo ==
Severos bol plodným autorom, ktorý písal v [[Gréčtina|gréčtine]]. Z pôvodných gréckych textov však zostali len malé zlomky, pretože mnohé jeho práce boli za vlády [[Justín I.|Justína]] a [[Justinián I.|Justiniána]] zničené. Jeho teológia je tak dnes známa najmä z prekladov v sýrčine.<ref name="patrology"/> Preklady vznikli v 6. až 8. storočí a boli vydané v 20. storočí. Medzi teologické diela patria polemiky s Neftaliom, [[Ján Grammatikos|Jánom Grammatikom]] a akýmsi anonymným autorom (protichalcedónske), ďalej polemiky proti [[Sergios Grammatikos|Sergiovi Grammatikovi]] a [[Julián z Halikarnasu|Juliánovi z Halikarnasu]] (proti monofyzitizmu) a polemiky s [[Julianisti|julianistami]] a [[Aftharodokéti|aftharodokétmi]]. V spise ''Filaletes'' (v preklade ''Milovníci pravdy'') podrobil kritike spisy [[Cyril Alexandrijský|Cyrila Alexandrijského]].<ref name="SRLV"/><ref name="patrology"/>
 
Napísal tiež obrovský počet homílií. Homílie z obdobia jeho patriarchátu (tzv. ''Katedrálne homíli''e) sa zachovali prevažne v sýrskom preklade [[Jakub z Edessy|Jakuba z Edessy]]. Iba jedna sa zachovala v gréčtine a dve v koptčine. Okrem nich bol autorom niekoľkých ďalších homílií, niektoré sa avšakale zdajú byť neautentické. Z pôvodných údajných 4000 listov sa zachovalo asi 250/300. Okrem teologickej hodnoty poskytujú aj obraz o živote vo vtedajšej Sýrii. V liturgickej tvorbe mu je pripisovaný ''Oktoechos'' a sýrska [[Anafora (liturgia)|anafora]]. V gréčtine sa zachovali zlomky jeho komentárov k Biblii.<ref name="SRLV"/><ref name="patrology"/>
 
Niekedy býval stotožňovaný s [[Pseudo-Dionýzios Areopagita|Pseudo-Dionýziom Areopagitom]], tento názor však už dnes nie je uznávaný.<ref name="patrology"/>
== Teológia ==
Severos patril k najvýznamnejším teológom svojej doby. Nepatril k systematickým tvorcom, ale svoje postoje spájal s konkrétnymi problémami, ktoré musel riešiť, respektíve s reakciami na iné konkrétne postoje. Hoci sa zaoberal mnohými témami, jeho ťažiskovým objektom záujmu je [[kristológia]].<ref name="patrology"/> Vyhýbal sa filozofickej terminológii a svoje tézy staval na autorite [[Biblia|Svätého Písma]]. V mnohom sa odvolával aj na [[Cyril Alexandrijský|Cyrila Alexandrijského]]. Jeho teológia bola z pohľadu chalcedónskych kresťanov monofyzitská, avšakale odlišná od raného monofyzitizmu [[Eutyches|Eutychovho]]. Orientálne cirkvi nasledujúce jeho odkaz sa preto radšej označujú prostredníctvom termínu [[miafyzitizmus]].
 
Bol umierneným zástancom doktríny hlásajúcej jednu podstatu [[Ježiš Kristus|Krista]], ktorá je súpodstatná s Otcom. V postojoch sa však blížil k postchalcedónskym kresťanom<ref name=anc/> a zvlášť k [[Neochalkedonizmus|neochalkedonitom]]<ref name="SRLV"/> Možno najmä pre obavy z [[Nestoriánstvo|nestoriánstva]]<ref name=anc/> sa však vyhýbal akejkoľvek terminológii, ktorá by mohla naznačiť Kristov dualizmus. Kristova Božská podstata [[fysis]] je podľa neho nevyhnuteľne ekvivalentná s [[Hypostáza|hypostázou]] (osobou -  – [[prosópon]]om) a všetky tieto termíny vždy indikujú jednu realitu v Kristovi, [[Logos|Lógu]], ktorý prijal ľudské telo. Kristus tak tvorí [[Syntéza|syntézu]] dvoch pomyselných, teoretických<ref name=anc>SEVERUS of Antioch In:{{Citácia knihy
|titul=Encyclopedia of Ancient Christianity
|vydavateľ=[[InterVarsity Press]]
Riadok 180:
|strany=3:565{{--}}3:567
|miesto=Downers Grove
|editor=James Hoover}}</ref> podstát (''ek duo physeón''), ktoré ale tvoria jeden celok, skutočnú realitu a zároveň sa nijako nerušia -  – t. j. jedna zložená hypostáza, podstata a osoba. V Kristovom konaní rozlišuje konanie Krista ako človeka a konanie Krista ako Boha. Z toho vychádza téza smrteľnosti i prípadnej skorumpovateľnosti Kristovho tela pred jeho [[Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista|zmŕtvychvstaním]].<ref name=anc/> Tento model Severos často prirovnáva jednote duše a tela v človeku.<ref name="patrology"/> Keďže sa Severov monofyzitizmus prejavuje skôr v terminológii, než v praktickej rovine, často je označovaný aj ako verbálny monofyzitizmus.<ref name="SRLV"/><ref name="patrology"/> Jeho prívrženci bývajú niekedy označovaní aj ako severiáni.<ref>{{Citácia periodika
|priezvisko=Šafin
|meno=Ján