Joe Biden: Rozdiel medzi revíziami

Joe Biden sa narodil do [[Katolíci|katolíckej]] rodiny najstarší zo štyroch súrodencov, jeho sestry Mary Valerie Biden Owens a dvoch bratov Francisa Wiliama „Franka" Bidena a Jamesa Briana „Jima“ Bidena.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Witcover|meno=Jules|titul=Joe Biden : a life of trial and redemption|vydanie=|vydavateľ=William Morrow/HarperCollins|miesto=New York|rok=2010|isbn=9780061791987|strany=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Vice President Joe Biden's Irish Family History|url=https://www.irishfamilyhistorycentre.com/article/vice-president-joe-bidens-irish-family-history|dátum vydania=|dátum prístupu=05.10.2020|vydavateľ=www.irishfamilyhistorycentre.com}}</ref> Je narodený v meste [[Scranton (Pensylvánia)|Scranton]] v severovýchodnej [[Pensylvánia|Pensylvánii]] ale v desiatom roku života sa s rodinou presťahoval do mesta [[Claymont (Delaware)|Claymont]] v štáte [[Delaware (štát USA)|Delaware]] kam jeho rodičia išli za lepšou prácou, toto miesto nazýva Joe Biden svojim domovom.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Joe's Story.|url=https://joebiden.com/joes-story/|dátum vydania=|dátum prístupu=05.10.2020|vydavateľ=www.joebiden.com}}</ref> Jeho mama Catherine Eugenia Finnegan Biden (1917-2010) a otec Joseph Robinette Biden Sr. ho naučili byť húževnatým, tvrdo pracovať a byť vytrvalým.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Biography.com Editors|meno=|titul=Joe Biden Biography|url=https://www.biography.com/political-figure/joe-biden|dátum vydania=16.4.2018|dátum prístupu=05.10.2020|vydavateľ=www.biography.com}}</ref> Joseph Robinette Biden Sr. bol úspešným predajcom ojazdených vozidiel a svojmu synovi Joeovi Bidenovi často vravel : ''„Champ, merítkom chlapa nie je počet knock-downov ale to ako rýchlo vie vstať.“''<ref name=":1" /> Catherine Eugenia Finnegan Biden má írsky pôvod, rodičmi Josepha Robinette Bidena Sr. sú Mary Elizabeth (rodená Robinette) a obchodník s ropou z [[Baltimore (Maryland)|Baltimoreu]], štát [[Maryland]] s [[Anglicko|anglickým]], [[Francúzsko|francúzskym]] a [[Írsko|írskym]] pôvodom Joseph H. Biden.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Smolenyak|meno=Megan|titul=Joey From Scranton:

Snom Joea Bidena ale bolo študovať na prestížnej Archmere Academy v [[Claymont (Delaware)|Claymonte]] ktorú označil za „predmet jeho najhlbšej túžby“ a aby pomohol svojej rodine financovať toto štúdium umýval okná na škole a vytrhával burinu v záhradách.<ref name=":1" /> Počas štúdia sa prejavili jeho prirodzené líderské schopnosti keď sa stal prezidentom triedy, bol tiež členom tímu amerického futbalu. Štúdium na Archmere Academy absolvoval v [[1961]].<ref name=":0" />

Počas štúdií Joe Biden sledoval situáciu v politike a tieto časy opísal slovami : ''„Keď som bol mladý a počas štúdia na univerzite, muži a ženy menili krajinu - Martin Luther King, Jr., John F. Kennedy, Robert Kennedy - a bol som uchvátený ich výrečnosťou, ich presvedčením, a rozmerom snov, ktorých uskutočnenie vtedy nebolo pravdepodobné.“''<ref name=":4" />

Po štúdiu sa Joe Biden presťahoval do Wilmingtonu, Delaware aby začal advokátsku prax a tiež sa stal aktívnym členom [[Demokratická strana (USA)|demokratickej strany]], popri tom zastával na čiastočný úväzok funkciu {{v jazyku|eng|public defender}} (advokát zamestnaný za peniaze štátu v trestnom konaní na zastupovanie obžalovaného, ktorý si nemôže dovoliť právnu pomoc). V [[1970]] bol zvolený 2000 hlasmi do mestskej rady New Castle čo bola jeho prvá politická kampaň a obsadil pozíciu {{v jazyku|eng|Councilman}}, člen mestskej rady. Na tejto pozícii bojoval proti výstavbe 10 pruhovej diaľnice ktorá mala viesť cez štvrte Wilmingtonu a proti ropným spoločnostiam ktoré chceli postaviť rafinérie na pobreží v Delaware.<ref name=":4" /><ref name=":1" />

V [[1971]] si založil vlastnú advokátsku kanceláriu. V [[1972]] uspel v senátnych voľbách v štáte Delaware a stal sa šiestym najmladším senátorom v histórii USA. V spojitosti s ohlásením kandidatúry do senátu povedal : ''„Príliš dlho sme dovolili, aby medzi nami víťazili naše odlišnosti. Príliš často sme umožnili ambicióznym mužom vytvárať hry ktoré viedli k odlišnostiam za účelom politického zisku. Príliš často sme ustupovali kvôli našim odlišnostiam, pričom nikto z nás sa nepokúšal viesť za ne“''.<ref name=":4" />

Joe Biden je prvý politický predstaviteľ spojených štátov, ktorý predložil v [[Kongres Spojených štátov|Kongrese Spojených štátov]] návrh zákona, ktorý sa zaoberá [[Klimatické zmeny|klimatickými zmenami]]. Jeho návrh zákona z [[1987]] sa sústredil na to, aby primäl administratívu [[Ronald Reagan|Ronalda Regana]] založiť početnú pracovnú skupinu v [[Biely dom|Bielom dome]] ktorá sa bude zaoberať klimatickými zmenami. Tieto kroky boli prijaté až administratívou [[Bill Clinton|Billa Clintona]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kruzel|meno=John|titul=Was Joe Biden a climate change pioneer in Congress? History says yes|url=https://www.politifact.com/factchecks/2019/may/08/joe-biden/was-joe-biden-climate-change-pioneer-congress-hist/|dátum vydania=8.5.2019|dátum prístupu=07.10.2020|vydavateľ=www.politifact.com}}</ref>

Od [[1987]] do [[1995]] Joe Biden zastával tiež funkciu predsedu justičného výboru Senátu pre otázky protidrogovej politiky, prevencie kriminality a občianskych slobôd. Vo funkcii sa snažil presadiť zákon o kontrole násilných trestných činov a vynútiteľnosti práva a zákon proti násiliu páchanom na ženách. Z tejto pozície sazastavil musporné tiež podarilo zabrániť sporným nomináciamnominácie keď sa chceli Jeff Session a Robert Bork stať sudcami [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyššieho súdu Spojených štátov]].<ref name=":4" />

V [[1994]] bol prijatý Zákon o kontrole násilných trestných činov a presadzovaní práva ktorého bol Joe Biden spolutvorcom. Tento zákon sa tiež nazýva Clintonov zákon o zločine<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Lussenhop|meno=Jessica|titul=Clinton crime bill: Why is it so controversial?|url=https://www.bbc.com/news/world-us-canada-36020717|dátum vydania=18.4.2016|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=BBC News}}</ref> alebo Bidenov zákon o zločine.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Biden faces key role in second term|url=https://www.ft.com/content/412f47b0-5694-11e2-aad0-00144feab49a|dátum vydania=|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=FINANCIAL TIMES}}</ref> Tento zákon o trestnej činnosti ktorého dlžku historicky žiaden iný zákon Spojených štátov nepresiahol má 365 strán, zabezpečil 100 000 nových policajných príslušníkov, 9,7 miliardy amerických dolárov na financovanie väzení a 6,1 [[Miliarda|miliardy]] [[Americký dolár|amerických dolárov]] na programy prevencie pri, ktorých návrhu boli skusení policajti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Violent Crime Control and Law Enforcement Act of 1994 U.S. Department of Justice Fact Sheet|url=https://www.ncjrs.gov/txtfiles/billfs.txt|dátum vydania=24.10.1994|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=}}</ref> Súčasťou tohto zákona bol tiež Federálny zákaz útočných zbraní, ktorý zakazoval aj zásobníky ktoré majú vysoký počet nábojov. Tento zákaz bol prijatý na 10 ročné obdobie a v [[2004]] tomuto zákazu skončila platnosť a nebol obnovený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Biden faces key role in second term|url=https://www.ft.com/content/412f47b0-5694-11e2-aad0-00144feab49a|dátum vydania=|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=FINANCIAL TIMES}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Scherer|meno=Michael|titul=America’s New Gunfight: Inside the Campaign to Avert Mass Shootings|url=https://swampland.time.com/2013/01/16/americas-new-gunfight-inside-the-campaign-to-avert-mass-shootings/|dátum vydania=16.1.2013|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=TIME}}</ref>

Súčasťou prijatého zákona bol tiež zákon o násilí proti ženám, ktorý obsahuje mnohé opatrenia ktoré majú zastaviť domáce násilie a bojovať proti nemu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Finley|meno=Bruce|titul=Biden: Men who don’t stop violence against women are “cowards”|url=https://www.denverpost.com/2014/09/19/biden-men-who-dont-stop-violence-against-women-are-cowards/|dátum vydania=19.9.2014|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=THE DENVER POST}}</ref> V spojitosti s prijatím tohto zákona Joe Biden povedal : „Zákon o násilí proti ženám považujem za najviac dôležitú legislatívu, ktorú som vypracoval počas svojho 35-ročného pôsobenia v Senáte.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Domestic Violence|url=https://web.archive.org/web/20080822144642/http://biden.senate.gov/issues/issue/?id=975b0cf4-ce25-42cc-b63d-072fb81e8618|dátum vydania=|dátum prístupu=08.10.2020|vydavateľ=}}</ref> V [[2004]] a [[2005]] Joe Biden zabezpečil podporu významných amerických technologických spoločností pre diagnostiku problémov priamej telefonickej kontaktnej linky Národného centra domáceho násilia Austin, so sídlom v [[Texas|Texase]] a venoval vybavenievýbavu a poskytol odborné znalosti v rámci snahy o zlepšenie ich služieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Cates|meno=Sheryl|titul=Making Connections To End Domestic Violence

Joe Biden sa tiež snažil zabezpečiť mier a stabilitu počas [[Občianska vojna v Juhoslávii|konfliktu v oblasti Balkánu]] pričom v apríli [[1993]] túto oblasť na týždeň navštívil.<ref name=":1" /><ref name=":5" /> V [[1992]] napísal doplňujúci pozmeňujúci návrh, ktorý mal primäť vládu prezidenta Busha zabezpečiť výzbroj pre obyvateľov [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] ale v [[1994]] bol prijatý návrh, ktorý uprednostňovala vláda prezidenta [[Bill Clinton|Billa Clintona]], ktorý bol prijatý v nasledujúcom roku. Táto angažovanosť viedla k úspechu mierového úsilia NATO a Joe Biden nazval jeho rolu pri ovplyvňovaní politiky v oblasti [[Balkán|Balkánu]] za ''„najviac hrdý moment vo verejnom živote čo sa týka zahraničnej politiky.“''<ref name=":7" />

V 2009 sa Joe Biden stal 47. Viceprezidentom Spojených štátov. Vo funkcii sa sústredil najmä na to, aby bola zvýšená životná úroveň Američanov strednej triedy, znížené násilie spôsobené strelnými zbraňami a vyriešený problém násilia páchaného na ženách. Prezident Barack Obama tiež dal za úlohu aby Joe Biden pomohol s implementáciou plánu, ktorý bol zameraný na obnovu ekonomiky ktorého súčasťou bol záväzok k čistej energii.<ref name=":5" /> Joe Biden bol tiež aktívnym poradcom prezidenta [[Barack Obama|Baracka Obamu]] a zaujal aktívnu rolu vo formovaní politiky Spojených štátov k [[Irak|Iraku]] a [[Afganistan|Afganistanu]] pričom Irak navštevoval asi každé dva mesiace.<ref name=":1" /><ref name=":5" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Traub|meno=James|titul=After Cheney|url=https://www.nytimes.com/2009/11/29/magazine/29Biden-t.html|dátum vydania=24.11.2009|dátum prístupu=14.10.2020|vydavateľ=The New York Times}}</ref>

Joe Biden bol tiež dôležitou osobou pri rokovaniach ktoré pomohli administratíve prezidenta Baracka Obamu prijať legislatívu v oblasti daňových úľav, prijať zákon o vytvorení pracovných miest a zákon ktorý mal znovu povoliť poistenie v nezamestnanosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=The Tax Relief, Unemployment Insurance Reauthorization, and Job Creation Act of 2010: Win for Women, Mothers and Working Families|url=https://obamawhitehouse.archives.gov/the-press-office/2010/12/10/tax-relief-unemployment-insurance-reauthorization-and-job-creation-act-2|dátum vydania=10.12.2010|dátum prístupu=15.10.2020|vydavateľ=obamawhitehouse.archives.gov}}</ref> Jeho rokovacie schopnosti pomohli tiež prijať zákon o kontrole rozpočtu z [[2011]], ktorý pomohol v riešení krizy dlhového stropu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Steinhauer|meno=Jennifer|titul=Debt Bill Is Signed, Ending a Fractious Battle|url=https://www.nytimes.com/2011/08/03/us/politics/03fiscal.html|dátum vydania=2.8.2011|dátum prístupu=15.10.2020|vydavateľ=The New York Times}}</ref> a zákon, o úľavách daňových poplatníkov z [[2012]], ktorý sa zaoberal hroziacim fiškálnym útesom {{v jazyku|eng|fiscal cliff}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Weisman|meno=Jonathan|titul=Senate Passes Legislation to Allow Taxes on Affluent to Rise|url=https://www.nytimes.com/2013/01/02/us/politics/senate-tax-deal-fiscal-cliff.html|dátum vydania=1.1.2013|dátum prístupu=15.10.2020|vydavateľ=The New York Times}}</ref>

Joe Biden kandiduje na post prezidenta USA. Voľby sa budú konať v 3. novembra 2020. Podľa prieskumov z októbra viedol nad svojim súperom, aktuálnym prezidentom D. Trumpom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=US election 2020 polls: Who is ahead - Trump or Biden?|url=https://www.bbc.com/news/election-us-2020-53657174|dátum vydania=08.10.2020|dátum prístupu=09.10.2020|vydavateľ=BBC}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Today’s polls, as we get them.|url=https://www.nytimes.com/live/2020/presidential-polls-trump-biden|dátum vydania=|dátum prístupu=09.10.2020|vydavateľ=The New York Times}}</ref>