Tajga: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 7026674 používateľa 46.34.228.18 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
Bez shrnutí editace Značky: vrátené úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
||
Riadok 4:
'''Tajga''' je [[vegetačná formácia]] a [[bióm]] v severnej časti severného mierneho pásma (v [[Európa|Európe]], [[Ázia|Ázii]] a [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]), v ktorej/-om prevláda [[ihličnatý les]], spravidla pralesného typu. Pôvodne to bolo len označenie pre sibírsky [[prales]] na močaristej pôde.
Delí sa na
Základnou podmienkou pre rozšírenie ihličnatých lesov je klíma - predovšetkým dĺžka vegetačného obdobia 1 - 4 mesiace. (Ide o obdobie, kedy priemerná teplota vzduchu presahuje 13 °C.) Smerom na sever potom tajga prechádza do [[tundra|tundry]] (prechodný pás s roztrúsenou stromovou a kríkovou vegetáciou sa nazýva [[lesotundra]]). Na juhu zase do biómu zmiešaných a listnatých opadavých lesov. S ihličnatými lesmi sa stretávame často aj mimo ich oblasť prirodzeného výskytu (napr. [[Česko]], [[Slovensko]], [[Švajčiarsko]], [[Rakúsko]]), kde rastú vo vysokých nadmorských výškach. Ide o tzv. [[klimaxové smrečiny]], prípadne v podmáčaných oblastiach [[rašelinné smrečiny]] a [[podmáčané smrečiny]]. Niekedy sa tieto porasty označujú aj pojmom ''horská tajga''. Väčšina ihličnatých lesov v [[Európa|Európe]] je však pestovaná umelo.
Riadok 14:
* sú schopné vydržať aj výrazne chladnú [[Zima|zimu]] ⇒ výskyt aj v oblastiach ''[[permafrost]]u''
Vďaka veľkému množstvu [[Zrážky|zrážok]] a následnej chemickej reakcii so spadnutým [[Ihličie|ihličím]] vznikajú [[podzol]]ové pôdy. Následne kyslá voda vymýva zlúčeniny železa z pôdy, tie klesajú nižšie a tvoria nepriepustnú vrstvu ⇒ tvorba [[Močiar|močiarov]] a [[Rašelinisko|rašelinísk]], ktoré sú pre sibírsku tajgu typické. Organická hmota je sústredená tak v živých rastlinách, ako aj v odumretej [[Biomasa (biológia)|biomase]].
== Zloženie tajgy ==
| |||