Slovenská literatúra: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
tett, wl,referencie |
text, wl |
||
Riadok 174:
[[Ľudovít Štúr]] ([[1815]] - [[1856]]) ako rodený evanjelik a slovenský zeman zo obce [[Uhrovec (obec)|Uhrovec]] bol predurčený zaradiť sa do hnutia slovenských obrodeneckých dejateľov. Samozrejmým debutom boli básne v dobovej slovenčine, bola to „Óda na Hronku” ([[1836]] ) a cyklus básní „Dumky večerní” (časopis Květy, [[1838]] - 40). V rámci štúdií v nemeckom [[Halle (Saale)|Halle]] podnikol cestu do kraja [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]], z ktorej sa zrodil cestopis „Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839” (vyšlo v Časopise českého musea v roku [[1839]]). Štúr urobil v roku [[1841]] lingvistický experiment a napísal v staročeštine spis „Starý a nový věk Slováků”, ktorý vydali prvýkrát v slovenčine v roku [[1998]]. V období romantizmu sa často vydávali obranné reči, sťažnosti, spisy a [[Esej|eseje]] ako obhajoba slovenskej reči, tak činil aj Ľudovít Štúr vo svojej práci „Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov” ([[1843]], vydané anonymne v [[Lipsko|Lipsku]]. Ďalším obranným textom z jeho dielne bol polemický spis „Das neunzehnte Jahrhundert und der Magyarismus” (doslova "Devätnáste storočie a maďarizmus")<ref>[http://www.klasici.sk/node/135 Online knižnica-klasici.sk]</ref>, ktorý vydal vo [[Viedeň|Viedni]] v roku [[1845]]. Ďalej sa venoval lingvistickým prácam v súvislosti s novou kodifikáciou slovenčiny. Boli to publikácie [[Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí]]<ref>[http://www.klasici.sk/node/136 Online knižnica=klasici.sk]</ref> ([[1844]]) a v roku [[1846]] [[Nauka reči Slovenskej]]<ref> [https://www.juls.savba.sk/ediela/narecja_slovenskuo/ juls.savba-Nárečja slovenskô]</ref>.
Po ukončení procesu kodifikácie slovenčiny a po slovenskej revolúcii v roku [[1848]] dokončil filozofické dielo „Das Slawenthum und die Welt der Zukunft”, (v slovenčine „Slovanstvo a svet budúcnosti”), ktoré však prvýkrát vyšlo až v roku [[1867]] v ruskom preklade „Slavjanstvo i mir buduščego”, neskôr v roku [[1931]] v pôvodnom znení a až v roku [[1993]] vyšlo v slovenčine. V tomto diele sa naplno prejavil Štúrov [[Mesianizmus|mesianistický]] model videnia budúcnosti. V roku [[1853]] vydal v [[Praha|Prahe]] spis „O národních písních a pověstech plemen slovanských” a v tom istom roku svoju poslednú básnickú zbierku „Spevy a piesne”.
[[Michal Miloslav Hodža]] ([[1811]] - [[1870]]) bol jedným z troch kodifikátorov slovenského jazyka, národným buditeľom, organizátorom [[Slovenské povstanie (1848 – 1849)|slovenského povstania]] v 1848-1849 a autorom romantickej poézie v slovenskom jazyku. Ako evanjelický farár debutoval poučnou kázňou s názvom Nepi pálenku v roku 1845, pokračoval ďalším básnickým debutom v antológii „Plody”, ktorým bola epická skladba „Meč Křivdy” (1836) o bojoch [[Lužickí Srbi|Lužických Srbov]] so [[Sasi (kmeň)|Sasmi]]. Tvoril duchovnú poéziu a prispel do evanjelického „Zpěvníka” v roku [[1842]] štyridsiatimi troma náboženskými piesňami. Je autorom obranného spisu z roku [[1847]] „Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo”. Vo svojich lingvistických prácach obhajoval etymologický princíp kodifikácie slovenčiny, čo bolo v opozícii voči Štúrovmu fonetickému princípu. Po porážke slovenských dobrovoľníckych zborov v roku [[1849]] a hlavne po [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnan]]í v roku [[1867]] jeho ideová základňa pozostávala hlavne z [[Mesianizmus|mesianizmu]], ktorý sa prejavil v lyricko-epickej poéme „Matora”<ref>[https://zlatyfond.sme.sk/dielo/342/Hodza_Matora/bibliografia zlatyfond.sme.sk/Matora]</ref> ([[1857]])<ref>[https://www.litcentrum.sk/recenzia/matora-1853-1857-michal-miloslav-hodza-edicny-cin litcentrum.sk/recenzia na Matora]</ref>, v básnickej skladbe „Slavomiersky” ([[1862]]) a v rozsiahlej poéme „Vieroslavín” ([[1877]]). Tieto mesianistické básne mali filozoficko-meditatívny formálny základ, týkali sa človeka a jeho vzťahu k Bohu a [[Slovanstvo|Slovanstva]] a jeho historickej úlohy. Hodža zomrel v exile v [[Český Těšín|Českom Tešíne]], kam bol donútený odísť kvôli tlaku [[Maďarizácia|maďarizácie]].<ref>[https://beliana.sav.sk/heslo/hodza-michal-miloslav beliana.sav.sk/Hodža]</ref>
[[Jozef Miloslav Hurban]] ([[1817]] - [[1888]]), člen kodifikátorského tria Štúr, Hurban, Hodža, žil najdlhšie z nich a vyhol sa aj nútenému exilu. No to neznamená, že maďarizácia ho nezasiahla. Po udalostiach [[Meruôsme roky|meruôsmich]] rokov a po neúspechu [[Memorandum národa slovenského|martinského memoranda]] v [[1861]] a následnom uväznení sa autorsky aj politicky ocitol v defenzíve. Hurban bol plodný autor množstva novinových článkov, zakladateľ časopisu Slovenské pohľady, almanachu Nitra – publikoval v ňom ako prvý kodifikovanú slovenčinu v roku [[1844]] a spoluzakladal spolok [[Tatrín]]. Jeho literárnym debutom bol cestovný denník „Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách” ([[1841]]). Prispieval do almanachov Květy a Hronka, kde publikoval apelatívnu a ideologickú poéziu. V prozaickom žánri začal písať súdobé príbehy, napríklad Prítomnosť a obrazy zo života tatranského; Prechádzka po Považskom svete. V roku [[1846]] publikoval v almanachu Nitra romantický príbeh „Olejkár” a v roku [[1847]] satirické príbehy „Korytnické poháriky alebo veselé chvíle nezdravého človeka”; „Divadlo duchov nad Tatrami” a noveletku „Od Silvestra do Troch kráľov”. Začiatkom [[60. roky 19. storočia|60. rokov]] 19. storočia napísal a vydal historický román „Gottšalk” z obdobia [[11. storočie|11. storočia]] a zbierku básní „Piesne nateraz”. Romantizmus u Hurbana sa viazal hlavne na príbehy s historickými námetmi, v kratších prózach sa začal ozývať realizmus. <ref>[https://zlatyfond.sme.sk/autor/44/Jozef-Miloslav-Hurban ylatzfond.sme.sk-Hurban]</ref>
Pri pohľade na týchto troch autorov možno získať dojem, že kvôli politike a revolúcii prišli o čas, v ktorom mohli lepšie rozvinúť svoj tvorivý potenciál, čo sa však podarilo ich súpútnikom, uznávanej štvorici romantických autorov [[Janko Kráľ]], [[Samo Chalupka]], [[Andrej Sládkovič]] a [[Ján Botto]].
== Súčasná slovenská tvorba ==
| |||