Janko Kráľ: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Tvorba: wl |
d →Časopisecky: preklep |
||
Riadok 223:
Po revolúcii už básne takmer nepísal. Staré rukopisy spálil alebo postrácal, preto nemohol vyhovieť prosbám redakcie o ich uverejnenie. Občas poslali redakciám odpisy jeho veršov Kráľovi priatelia, proti niektorým sám protestoval. Po skončení revolúcie uverejnil len ''Dumu Kollárovu'' v ''[[Lumír (časopis)|Lumíre]]'' roku [[1852]] a 3 „[[Memorandové zhromaždenie|memorandovské]]“ básne v roku [[1861]] (''Slovo'', ''Duma slovenská'' a ''Krakoviaky dobrovoľníkove'').<ref name=sulc/>
Závažnejší súbor odpisov starších Kráľových básni uverejnil [[Bedřich Rozehnal]] v ''Moravských národných
Po Rozehnalovi uverejnil [[Viliam Pauliny-Tóth]] v ''[[Sokol (slovenský časopis, 1862 – 1869)|Sokole]]'' v rokoch [[1865]]{{--}}[[1866]] 10 básni, z nich 3 dovtedy neuverejnené v [[slovenčina|slovenčine]] (''Kvet'', ''Dva orly'', ''Duma I. – III'') preložil naspäť z češtiny do slovenčiny.<ref name=sulc/>
Riadok 229:
[[Peter Kellner-Hostinský]] počas revolúcie zachránil Kráľove rukopisy a pred skazou ich opatroval až do smrti. Uverejnil ich v ''Slovenskom pozorníku'', [[1854]]; ''[[Concordia (1858)|Concordii]]'', [[1858]] a ''[[Tábor (almanach)|Tábore]]'', [[1870]]. Išlo o 3 básne: ''Slovenčina'', ''Slovenom'', ''Vyslobodenie''.<ref name=sulc/>
Pred koncom Kráľovho života vyšlo 5 jeho básni, ktoré ako sám povedal – „povypisoval z pamäti“, vyšlo v [[Andrej Trúchly-Sytniansky|
Po odstupe času a uznaní jeho talentu sa mu donedávna pripisovali aj niektoré anonymné básne, ktoré nenapísal: ''Husár (Ach koníku)'' a ''Bojazlivá'' od [[Peter Kellner-Hostinský|Petra Kellnera-Hostinského]], ''Dunaju náš tichý'' od [[Janko Matúška|Janka Matúšku]], ''Túženie'' od [[Ján Kalinčiak|Jána Kalinčiaka]] a ''Krivoprísažnica'' od [[Pavol Dobšinský|Pavla Dobšinského]].<ref name=sulc/>
|