Verzia z 16:20, 21. október 2020 upraviť Nelliette (diskusia \| príspevky) S právom rollback 27 665 editací →‎Tvorba: wl ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:41, 22. október 2020 upraviť vrátiť Nelliette (diskusia \| príspevky) S právom rollback 27 665 editací d →‎Časopisecky: preklep Ďalšia úprava →
Riadok 223: Po revolúcii už básne takmer nepísal. Staré rukopisy spálil alebo postrácal, preto nemohol vyhovieť prosbám redakcie o ich uverejnenie. Občas poslali redakciám odpisy jeho veršov Kráľovi priatelia, proti niektorým sám protestoval. Po skončení revolúcie uverejnil len ''Dumu Kollárovu'' v ''[[Lumír (časopis)\|Lumíre]]'' roku [[1852]] a 3 „[[Memorandové zhromaždenie\|memorandovské]]“ básne v roku [[1861]] (''Slovo'', ''Duma slovenská'' a ''Krakoviaky dobrovoľníkove'').<ref name=sulc/> Závažnejší súbor odpisov starších Kráľových básni uverejnil [[Bedřich Rozehnal]] v ''Moravských národných ~~noviných~~novinách'' v roku [[1851]] mu odtlačili 6 básni (''Hlásnik národa'', ''Zverbovaný'', ''Návrat'', ''Dumy'', ''Kvet'', ''Dva orly'' – z nich 4 preložené do [[čeština\|češtiny]]), v časopise ''Morava'' v roku [[1864]] 9 básni (''Hlásnik národa'', ''Zverbovaný'', ''Návrat'', ''Dumy'', ''Kvet'', ''Dva orly'', ''Jarná pieseň'', ''Keby mohol ho postihnúť'' a ''Duma bratislavská'' – z nich tiež 4 preložené do češtiny).<ref name=sulc/> Po Rozehnalovi uverejnil [[Viliam Pauliny-Tóth]] v ''[[Sokol (slovenský časopis, 1862 – 1869)\|Sokole]]'' v rokoch [[1865]]{{--}}[[1866]] 10 básni, z nich 3 dovtedy neuverejnené v [[slovenčina\|slovenčine]] (''Kvet'', ''Dva orly'', ''Duma I. – III'') preložil naspäť z češtiny do slovenčiny.<ref name=sulc/> Riadok 229: [[Peter Kellner-Hostinský]] počas revolúcie zachránil Kráľove rukopisy a pred skazou ich opatroval až do smrti. Uverejnil ich v ''Slovenskom pozorníku'', [[1854]]; ''[[Concordia (1858)\|Concordii]]'', [[1858]] a ''[[Tábor (almanach)\|Tábore]]'', [[1870]]. Išlo o 3 básne: ''Slovenčina'', ''Slovenom'', ''Vyslobodenie''.<ref name=sulc/> Pred koncom Kráľovho života vyšlo 5 jeho básni, ktoré ako sám povedal – „povypisoval z pamäti“, vyšlo v [[Andrej Trúchly-Sytniansky\|~~Sytianskeho~~Sytnianskeho]] ''[[Orol (časopis)\|Orle]]'' v rokoch [[1873]]{{--}}[[1874]]. Boli to básne: ''Orol vták'', ''Kvietok'', ''Pierko'', ''Husár'' a ''Rodina slovanská''.<ref name=sulc/> Po odstupe času a uznaní jeho talentu sa mu donedávna pripisovali aj niektoré anonymné básne, ktoré nenapísal: ''Husár (Ach koníku)'' a ''Bojazlivá'' od [[Peter Kellner-Hostinský\|Petra Kellnera-Hostinského]], ''Dunaju náš tichý'' od [[Janko Matúška\|Janka Matúšku]], ''Túženie'' od [[Ján Kalinčiak\|Jána Kalinčiaka]] a ''Krivoprísažnica'' od [[Pavol Dobšinský\|Pavla Dobšinského]].<ref name=sulc/>

Janko Kráľ: Rozdiel medzi revíziami