Východoslovenské roľnícke povstanie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
úprava citácie
doplnenie a vysvetlenie co je to chlorove vapno a jeho spravny nazov
Riadok 5:
V roku 1830 bola veľká [[neúroda]], ktorá prehĺbila zlé sociálne podmienky poddaných. Na ich náladu vplývali i revolučné udalosti v Poľsku (tzv. [[Novembrové povstanie]]), revolučná vlna šíriaca sa v Európe v roku 1830 (tzv. [[Júlová revolúcia (1830)|júnová revolúcia]] vo Francúzsku, [[Belgická revolúcia|revolúcia v Belgicku]].
 
Bezprostredným impulzom povstania boli preventívne opatrenia proti [[cholera|cholerovej]] epidémii, ktoré mali podobu dezinfekcie studní a potokov chlórovým vápnom a tiež vnucovania bizmutového prášku chorým, po ktorom však umrelo niekoľko detí. Negramotný ľud si tieto opatrenia vysvetlil ako úmysel [[feudál|pánov]] otráviť poddaných a zmocniť sa ich majetku.<ref name="ES" /> Chlórové vápno je látkou oxidujúcou a zároveň žieravou. Presný a spravný názov je chlornan vápenatý. Má leptavý a silne dráždivý účinok na pokožku. Môže vyvolať astmatické záchvaty. Pri náhodnom použití  dochádza k poleptaniu sliznice a zažívacieho traktu. Dráždi sliznice očí. Z chlorového vápna sa samovolne uvolňuje chlór, táto látka bola použitá ako chemicka bojová zbraň počas prvej svetovej vojny.
 
Historička a etnologička [[Zuzana Panczová]] vo svojej knihe<ref name=":6">{{Citácia knihy|priezvisko=Panczová|meno=Zuzana|odkaz na autora=|titul=Konšpiračné teórie : témy, historické kontexty a argumentačné stratégie|vydanie=1|typ vydania=slov.|miesto=Bratislava|vydavateľ=[[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]; [[Ústav etnológie SAV]]|rok=2017|isbn=978-80-224-1546-0|edícia=Etnologické štúdie|zväzok edície=29|url=https://www.researchgate.net/publication/332143574_Konspiracne_teorie_temy_historicke_kontexty_a_argumentacne_strategie|počet strán=155|strany=43}}</ref> uvádza práve toto povstanie ako historický príklad existence [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórii]] na našom území. Po tom, čo štát zaviedol prísne kontroly a obmedzil pohyb ľudí (zrušili sa trhy a jarmoky) čo vyvolalo nevôľu, ľudia si ich začali vysvetľovať ako pokus vlády zamedziť šíreniu revolučných myšlienok. Obzvlášť ťažko ľudia niesli zákaz náboženských obradov. Týkal sa nielen obradov pri pochovávaní obetí cholery (tým nebolo poskytované ani posledné pomazanie), ale aj bohoslužieb a vysluhovania sviatostí. Odpor proti úradným opatreniam využili aj agitátori (povstania). Šírili sa názory, že "nákazlivosť cholery je dezinformácia, šírená ako ďalší spôsob týrania ľudu zo strany panstva“, píše Panczová<!--na strane 43 keď sa odvoláva na (Rapant 1953a: 42).-->.<ref name=":6" /> Objavili sa prípady aj absurdných obvinení, že jed podávajú i kňazi prostredníctvom sviatosti oltárnej a úradníci vraj namiesto dezinfekcie v skutočnosti do studní sypú otravu.