Apollo 7: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 84:
Porucha v dodávke striedavého prúdu, ktorá vznikla preťažením siete [[14. október|14. októbra]] ráno, bola rýchlo odstránená. Ten deň bola na programe ďalšia previerka manévrovacích schopností kozmickej lode. Prebehla k plnej spokojnosti riadiaceho strediska. Potom došlo k prvému priamemu [[televízia (prenos)|televíznemu]] prenosu z americkej kozmickej lode. O tom, či bude alebo nebude na palube televízna kamera sa viedli dlhé spory. Astronauti boli proti tomu, zvlášť Schirra vraj mal námietky. A tiež 13. októbra ju odmietol zapojiť s tým, že majú dôležitejšie úlohy, a pohádal sa preto sa Slaytonom. Dňa 14. októbra tak mohli televízni diváci v [[Spojené štáty|USA]] a po nich aj my v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] prostredníctvom záznamu [[Česko-slovenská televízia|Česko-slovenskej televízie]] (ČST) sledovať vnútro lode Apollo 7. ČST potom zo záznamu vysielala aj ďalšie televízne prenosy z Apolla 7. Zábery astronautov sa striedali s písanými žartovnými ceduľkami aj pohľadmi cez znečistené okienka lode. V ten istý deň posádka testovala radarové zariadenie na stretnutie s lunárnym modulom, ktorý zastúpila pozemná stanica na [[White Sands Test Facility|White Sands]]. Prvé dva pokusy zlyhali, úspech sa dostavil až o oblet neskôr.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7"/>
Dňa [[15. október|15. októbra]] astronauti fotografovali [[sopečná činnosť|sopečnú činnosť]] na [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovoch]]. Schirru a Cunninghama zobudili zo Zeme o hodinu skôr, čo sa prejavilo hundraním a nadávaním veliteľa. Napriek tomu pri druhom televíznom prenose vyvádzali ako malí chlapci. Eisele uviedol predstavenie slovami: ''„Jediná pravá originálna orbitálna Apollo show!“'' Cunningham predviedol prístroj na cvičenie
[[Súbor:AS07-07-1872.jpg|thumb|left|Pohľad na [[Houston]] a pobrežie [[Mexický záliv|Mexického zálivu]] z Apolla 7, 17. október 1968]]
Riadok 104:
Zostal už len posledný deň na obežnej dráhe. Po dlhšej diskusii s riadiacim strediskom, či si obliecť alebo neobliecť skafandre, dospeli všetci zúčastnení ku kompromisu. Skafandre budú mať na sebe, ale prilby zostanú otvorené. Astronauti sa totiž obávali pretrhnutia ušných [[bubienok (cicavce)|bubienkov]] pri náhlej zmene tlaku, keď po nádche ešte mali upchaté [[Eustachova trubica|Eustachove trubice]]. Brzdiaci manéver prebehol bez problémov. Potom sa oddelil už nepotrebný servisný modul a veliteľský modul Apolla 7 vstúpil do horných vrstiev atmosféry. Počas zostupu na posádku pôsobilo [[preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženie]] iba 3 g. Veliteľský modul pristál pomocou [[padák]]ov v utorok [[22. októbra]] 1968 o 11:11:48 UTC na hladine [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Miesto pristátia sa nachádzalo len 600 m od vypočítaného bodu a 530 km juhovýchodne od [[Bermudy|Bermúd]]. Poslednou nepríjemnosťou pre astronautov bolo prevrátenie veliteľského modulu pri dopade na vodu. Z toho dôvodu nadviazali spojenie s [[helikoptéra|vrtuľníkmi]] až 10 minút po pristátí. Za necelú hodinu boli všetci v poriadku na [[lietadlová loď|lietadlovej lodi]] [[USS Essex (CV-9)|USS ''Essex'']], ktorá potom vyzdvihla aj veliteľský modul.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7"/>
==
Na slávnostnom zhromaždení na ranči [[prezident Spojených štátov|prezidenta USA]] [[Lyndon B. Johnson|Lyndona B. Johnsona]] v [[Johnson City (Texas)|Johnson City]] v [[Texas]]e veliteľ Apolla 7 Walter Schirra vyhlásil: ''„Mali sme sa úplne komfortne a nepociťovali sme, že by prostredie bolo nepríjemné.“'' Napriek tomu, že išlo o prvý pilotovaný let lode Apollo a posádka sa vo vnútri pilotného priestoru často pohybovala z miesta na miesto, nedošlo ani raz k neúmyselnému zapnutiu či vypnutiu niektorého zo siedmich stoviek vypínačov na palubných doskách.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-zhodnoceni-letu-v-l-k-3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vítek | meno = Antonín | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Apollo 7 (Zhodnocení letu v L+K 3/1969) | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/apollo/ap-7/lk1.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Úspech Apolla 7 výrazne zmenil plány NASA. Na schôdzi najvyšších činiteľov NASA za predsedníctva úradujúceho riaditeľa Dr. [[Thomas O. Paine|Thomasa Paineho]] sa [[11. november|11. novembra]] 1968 rozhodlo, že ďalší pilotovaný let, čiže [[Apollo 8]], prvýkrát zamieri aj s ľudskou posádkou k Mesiacu. V pôvodnom harmonograme programu Apollo, kde misia Apollo 7 predstavovala bod C (pilotovaný let veliteľského a servisného modulu na [[nízka obežná dráha Zeme|nízkej obežnej dráhe Zeme]]), to reálne znamenalo, že budú vynechané body D a E a budúca misia bude realizovať mierne modifikovaný variant bodu F, teda pilotovaný let na [[selenocentrická dráha|obežnej dráhe Mesiaca]] zatiaľ bez lunárneho modulu.▼
Filmové zábery, premietnuté u Johnsona, potvrdili výpovede posádky, že pohyb vo vnútri kabíny bol veľmi jednoduchý. Film dokumentoval, ako ľahko sa astronauti pohybovali z miesta na miesto a obracali sa bez toho, aby sa s čímkoľvek zrazili. Ako poznamenal Cunningham, k presunu z miesta na miesto sa stačilo ľahko dotknúť steny jedným prstom. Jedinú námahu bolo nutné vynaložiť pri použití posilňovača svalov pri tréningu za letu. Posádku tiež prekvapila skutočnosť, ako ľahko udržiavali polohu tela pri práci s jednotlivými prístrojmi. Hoci mali na chodidlách adhézny materiál Velcro (podobne aj na podlahe a stenách), ktorý im uľahčoval udržiavať stabilitu tela, pri mnohých príležitostiach pracovali voľne zavesení v priestore. Aj tu stačilo ľahko sa pridržiavať prístroja, s ktorým práve pracovali. Ďalším dôkazom vhodného riešenia interiéru veliteľskej sekcie boli zábery na Cunninghama pri obliekaní skafandra. Zatiaľ čo na Zemi sa táto operácia považuje za veľmi náročnú, v beztiažovom stave to zvládol len za osem minút.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-zhodnoceni-letu-v-l-k-3"/>
Naproti tomu si posádka veľmi sťažovala na kozmickú stravu. ''„Vysoko výživná diéta sa stane za niekoľko dní odpornou, zvlášť, keď ju nie je možné nijako upraviť.“'' V jedálničku mali, napr. hovädziu pečienku, „upravenú“ do vysušených drobných kúskov, ktorej sa čoskoro prejedli. Dávali prednosť jedlám upravovaným pridaním vody. Systémy kozmickej lode pracovali výborne. Eisele oceňoval najmä navigačný a riadiaci systém kozmickej lode, ktorý prekonával všetky očakávania. Aj po niekoľkých dňoch práce vykazoval odchýlky v nastavení [[gyroskop]]ov inerciálnej plošiny len niekoľkých stotín stupňa. Jediný nepríjemný efekt stavu beztiaže bol spojený s nádchou. ''„V normálnom stave na Zemi má hlien tendenciu vytekať z nosných dierok, ale v stave beztiaže sa v nich úporne drží,“'' povedal Schirra. ''„Bolo to veľmi nepríjemné a mali sme strach z pretrhnutia ušných bubienkov pri náhlej zmene tlaku pri návrate.“''<ref name="kosmo-mek-apollo-7-zhodnoceni-letu-v-l-k-3"/>
▲Úspech Apolla 7 výrazne zmenil plány NASA. Na schôdzi najvyšších činiteľov NASA za predsedníctva úradujúceho riaditeľa Dr. [[Thomas O. Paine|Thomasa Paineho]] sa [[11. november|11. novembra]] 1968 rozhodlo, že ďalší pilotovaný let, čiže [[Apollo 8]], prvýkrát zamieri aj s ľudskou posádkou k Mesiacu. V pôvodnom harmonograme programu Apollo, kde misia Apollo 7 predstavovala bod C (pilotovaný let veliteľského a servisného modulu na [[nízka obežná dráha Zeme|nízkej obežnej dráhe Zeme]]), to reálne znamenalo, že budú vynechané body D a E a budúca misia bude realizovať mierne modifikovaný variant bodu F, teda pilotovaný let na [[selenocentrická dráha|obežnej dráhe Mesiaca]] zatiaľ bez lunárneho modulu.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-zhodnoceni-letu-v-l-k-3"/>
== Galéria ==
| |||