Apollo 7: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 25:
}}
'''Apollo 7''' bolo prvým [[Spojené štáty|americkým]] pilotovaným [[kozmický let|kozmickým letom]] v rámci [[program Apollo|programu Apollo]]. Zároveň išlo o prvý americký let do vesmíru s trojčlennou posádkou a tiež prvý pilotovaný let s použitím [[nosná raketa|rakety]] [[Saturn IB]]. Hlavným cieľom letu bolo otestovať technické kvality novej [[kozmická loď|kozmickej lode]] [[Apollo (kozmická loď)|Apollo]] a vykonať naplánované vedecké experimenty. Zaujímavosťou je, že pri tomto lete sa z americkej kozmickej lode po prvýkrát podarilo uskutočniť priamy [[televízia (prenos)|televízny]] prenos. Celkovo sa uskutočnilo sedem krátkych televíznych prenosov. Zo záznamu ich vysielala aj [[Česko-slovenská televízia]]. Misia Apollo 7 bola natoľko úspešná, že úplne zmenila plán pre nasledujúce lety. Vedenie [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]
== Posádka ==
Riadok 59:
[[Súbor:AS-205 crew.jpg|thumb|left|[[Donn Fulton Eisele|Donn Eisele]] (vľavo), [[Walter Marty Schirra|Walter Schirra]] (v strede) a [[Ronnie Walter Cunningham|Walter Cunningham]] (vpravo) ešte počas príprav na misiu Apollo 2 (AS-205), september 1966]]
Dňa [[29. september|29. septembra]] 1966 NASA zverejnila zloženie posádky misie Apollo 2 (AS-205), ktorá mala byť druhým pilotovaným letom lode Apollo Block I na obežnej dráhe Zeme. Za veliaceho pilota bol určený [[Walter Marty Schirra|Walter Schirra]] (prezývaný „Wally“), senior pilotom sa stal [[Donn Fulton Eisele|Donn Eisele]] a pilotom [[Ronnie Walter Cunningham|Walter Cunningham]]. Záložnou posádkou sa stali [[Frank Frederick Borman|Frank Borman]], [[Thomas Patten Stafford|Thomas Stafford]] a [[Michael Collins (astronaut)|Michael Collins]]. Nakoniec sa už [[15. november|15. novembra]] rozhodlo, že ďalší let Apolla Block I je nadbytočný a ruší sa. „Nové“ Apollo 2 (AS-205/208) malo byť namiesto toho prvým pilotovaným letom lode Apollo Block II na obežnej dráhe Zeme. Deň po štarte Apolla mal odštartovať nepilotovaný [[lunárny modul]] a posádka Apolla 2 sa k nemu mala priblížiť, spojiť sa s ním a potom ho otestovať počas letu. NASA o týchto skutočnostiach informovala verejnosť [[22. december|22. decembra]] s tým, že Schirra, Eisele a Cunningham prešli do záložnej posádky Apolla 1 (AS-204) a McDivitt, Scott a Schweickart poletia na misiu Apollo 2 (AS-205/208). Za záložnú posádku Apolla 2 (AS-205/208) boli určení Thomas Stafford, [[John Watts Young|John Young]] a [[Eugene Andrew Cernan|Eugene Cernan]]. NASA zároveň oznámila, že hlavnou posádkou misie Apollo 3 sú veliteľ Frank Borman, pilot veliteľského modulu Michael Collins a pilot lunárneho modulu [[William Anders]]. Ich záložnou posádkou sa stali [[Pete Conrad]], [[Richard Francis Gordon|Richard Cordon]] a [[Clifton Curtis Williams|Clifton Williams]]. Apollo 3 malo byť prvým pilotovaným letom programu Apollo s využitím [[nosná raketa|nosnej rakety]] [[Saturn V]] a jeho hlavným cieľom mal byť test kompletnej zostavy kozmickej lode Apollo počas letu na vysoko eliptickej obežnej dráhe Zeme. V priebehu misie sa mal uskutočniť aj manuálne riadený let lunárneho modulu.
Všetky tieto plány nakoniec úplne zmenil [[27. január]] [[1967]], kedy sa konala predletová skúška v rámci príprav na misiu Apollo 1 (AS-204), ktorej štart sa plánoval na [[21. február]]a 1967. Astronauti Grissom, White a Chaffee boli počas skúšky vo vnútri kabíny kozmickej lode Apollo Block I, ktorá sa nachádzala na vrchole nosnej rakety [[Saturn IB]] na [[štartovací komplex 34 na Cape Canaveral Air Force Station|štartovacom komplexe 34]]. V dôsledku chyby na kabeláži kabíny preskočila iskra, ktorá v atmosfére tvorenej čistým [[kyslík]]om spôsobila požiar, pri ktorom všetci traja astronauti zahynuli.
Riadok 65:
Program Apollo sa musel pozastaviť a prehodnotiť, čo zároveň znamenalo zrušenie misií Apollo 2 a 3. Kozmická loď Apollo Block I tak do vesmíru nikdy neletela a namiesto toho sa rozhodlo, že sa prepracuje a zdokonalí verzia Block II, ktorá potom aj lietala okolo Zeme a k [[Mesiac]]u. Krátko po nehode Apolla 1 Slayton požiadal Schirru, Eiseleho a Cunninghama, aby po obnovení programu uskutočnili prvý pilotovaný let kozmickej lode Apollo, čiže tentokrát už s verziou Block II. Ich záložnou posádkou sa stali Stafford, Young a Cernan, ktorí pred nehodou Apolla 1 slúžili ako náhradníci pre Apollo 2.
Za začiatok príprav na misiu Apollo 7 možno považovať koniec [[marec|marca]] 1968, kedy na [[Kennedyho vesmírne stredisko]] začali prichádzať prvé časti nosnej rakety Saturn IB s výrobným číslom SA-205. Dňa [[30. máj]]a prišiel na [[kozmodróm]] [[Apollo (kozmická loď)#Veliteľský modul|veliteľský]] a [[Apollo (kozmická loď)#Servisný modul|servisný modul]] kozmickej lode Apollo. Následne začali ich skúšky vo [[vákuum|vákuovej]] komore, ktoré skončili [[29. júl]]a, a [[9. august]]a sa kozmická loď presunula na štartovací komplex 34, kde ju pripevnili na vrchol nosnej rakety. V priebehu [[17. september|17. septembra]] sa uskutočnilo skúšobné odpočítavanie a [[25. september|25. septembra]] bol dokončený celkový test systémov nosnej rakety. Dňa [[10. október|10. októbra]] o 10:30:00 miestneho času, čiže 18 hodín pred štartom, začalo finálne odpočítavanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Orloff | meno = Richard W | autor = | odkaz na autora = | titul = Apollo by the Numbers | url = https://history.nasa.gov/SP-4029.pdf | vydavateľ = history.nasa.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Hoci bol veliteľ letu
== Priebeh letu ==
[[Súbor:Apollo 7 preflight breakfast.jpg|thumb|Posádka Apolla 7 raňajkuje v spoločnosti [[Deke Slayton|Deka Slaytona]] a predstaviteľov [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] v deň štartu]]
V piatok ráno [[11. október|11. októbra]] [[1968]] [[dážď|pršalo]] a fúkal silný [[vietor]] s nárazmi 20 až 30 [[kilometer za hodinu|km/h]], čo sa už blížilo k limitu 35 km/h povolenému oddelením letovej kontroly. Deke Slayton astronautov prebudil o 06:00 miestneho času. Následne Walter Schirra, Donn Eisele a Walter Cunningham absolvovali poslednú lekársku prehliadku pred štartom a potom sa usadili k raňajkám, ktoré tradične pozostávali z malého [[steak]]u, miešaných [[vajce|vajíčok]], [[pomaranč|pomarančového]] [[džús]]u, [[hrianka (pokrm)|toastu]] a [[káva|kávy]]. Raňajkovali v spoločnosti predstaviteľov NASA, [[Rockwell International|North American Rockwell]] a dvoch astronautov z podpornej posádky, [[Ronald Ellwin Evans|Ronalda Evansa]] a [[William Raid Pogue|Williama Pogueho]]. Pridal sa k nim aj Deke Slayton. Potom nasledovalo obliekanie [[skafander|skafandrov]], odchod z [[Neil Armstrong Operations and Checkout Building|Budovy operácií kozmických lodí s ľudskou posádkou]] (''Manned Spacecraft Operations Building'') a jazda špeciálne upravenou dodávkou na štartovací komplex 34. Veliteľ
[[Súbor:Apollo 7 Launch - GPN-2000-001171.jpg|thumb|left|170px|Štart Apolla 7, 11. október 1968]]
Misia Apollo 7 odštartovala 11. októbra 1968 o 11:02:45,359 miestneho času (15:02:45,359 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) zo [[štartovací komplex 34 na Cape Canaveral Air Force Station|štartovacieho komplexu 34]] na [[Cape Canaveral Air Force Station|Základni vzdušných síl Cape Kennedy]]. Raketa Saturn IB sa pomaly zdvihla a 10 sekúnd po štarte preletela okolo najvyššieho poschodia obslužnej veže. Potom sa začala pomaly stáčať nad oceán. V
Tým však celá záležitosť ešte neskončila. V nasledujúci deň, [[12. október|12. októbra]] o 17:37 UTC, posádka vykonala zo vzdialenosti asi 150 km od S-IVB prvý zo stretávacích manévrov. Bolo to však skôr ako sa pôvodne plánovalo, pretože S-IVB klesal vplyvom odporu [[atmosféra Zeme|atmosféry]] rýchlejšie, než sa čakalo. Ďalšími troma manévrami o 19:04, 20:20 a 21:05 UTC sa Apollo 7 priblížilo k S-IVB do vzdialenosti iba 70 m. K neriadenému stupňu sa nepriblížili viac ako na 20 m, pretože dosť prudko rotoval. Jedna z hlavných úloh letu však bola bezpochyby splnená. Na Zemi boli s doterajším priebehom letu spokojní. Posádka až tak nie. V noci zamrzol jeden z radiátorov klimatizačného systému a v kabíne zostalo chladno. Veliteľ Schirra dostal nádchu a po ňom začal kýchať aj Cunningham. Obaja začali brať každé štyri hodiny dva [[kyselina acetylsalicylová|aspiríny]] a prášky proti tlaku v hlave.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7"/>
Riadok 90:
Tretí televízny prenos sa uskutočnil [[16. október|16. októbra]], opäť v čase, keď loď letela nad USA. Tentoraz bolo vysielanie viac technické. Cunningham predvádzal, ako na palube pripravuje jedlo – k dehydratovanému ovociu pridal studenú vodu. Schirra zatiaľ z vody robil bubliny a nechal ich plávať po kabíne. Na 16. október boli na programe ďalšie tri hlavné úlohy – nácvik optickej navigácie, zameriavanie pozemných orientačných bodov a tzv. minimum impulse burn, čiže zapálenie motora SPS servisného modulu na najkratšiu možnú dobu. Touto operáciou bol poverený Donn Eisele. Vymenil si tak miesto s veliteľom lode a posadil sa do ľavého kresla. Schirra si sadol na pravé kreslo a Cunningham sa posunul do stredu. Operácia prebehla úspešne. [[apsida (astronómia)|Perigeum]], ktoré vplyvom odporu atmosféry zatiaľ kleslo na 164,9 km, vzrástlo na 167,3 km a [[apsida (astronómia)|apogeum]] z 289,1 km na 291,8 km. Prírastok rýchlosti bol 5,7 m/s. Tým sa preverila možnosť použitia veľkého motora servisného modulu namiesto malých manévrovacích motorčekov RCS k drobným korekciám.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7"/>
Štvrté televízne vysielanie prebehlo [[17. október|17. októbra]]. Dvanásť minút astronauti predvádzali zariadenia lode. Vysielanie bolo tentoraz vážnejšie, pretože predtým dostali od vedenia letu výčitku, že nemiestne žartujú. Nádcha bola na ústupe. Posádka si teraz sťažovala na jedlo
Ďalšia hlavná úloha misie bola na programe [[18. október|18. októbra]]. Išlo o zapálenie motora SPS na maximálnu dobu, čím sa skúšala operácia navedenia na dráhu okolo Mesiaca. Pôvodne sa plánovalo zapáliť motor na 60,9 sekundy. Vedenie letu sa rozhodlo predĺžiť zážih na 66 sekúnd. Takýto impulz by stačil na uvedenie lode na veľmi excentrickú dráhu okolo Mesiaca. Na kruhovú dráhu by bolo treba asi 150 sekúnd. Operácia sa začala o 12:03 UTC v automatickom móde riadenom palubným počítačom. Posledných 30 sekúnd však riadil smer vektora Schirra ručne. Pri manévri, ktorým sa zmenila najmä rovina dráhy, sa spotrebovali takmer dve [[tona|tony]] paliva. V priebehu operácie došlo k poruche na pozemnej spojovej sieti, takže Houston nemal s posádkou spojenie. Keď bolo obnovené, Schirra sa pohádal s letovým riaditeľom. Nevedel totiž, že má ručne zastaviť motor, preto reagoval oneskorene a loď získala asi o 15 m/s väčšiu rýchlosť ako sa plánovalo. Apollo 7 sa ocitlo na dráhe vo výške 164,9 – 450,3 km. ''„Vy neustále meníte letový plán,“'' obvinil Schirra Houston. Riaditeľ [[Glynn Lunney]] mu odporoval: ''„Od začiatku bolo na programe, že motor sa má zastaviť manuálne. Buď si to zabudol, alebo zle pochopil.“'' Eisele a Cunningham samozrejme podporovali svojho veliteľa a hundrali. Navigátor si navyše sťažoval na [[elektróda|elektródu]] [[elektrokardiografia|EKG]], že je nevhodne konštruovaná na dlhý let. Proste ju odstránil a rezolútne ju odmietal znova použiť. ''„Predsa nebudem nosiť nákrčník z drôtov à la Mickey Mouse!“''<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7"/>
Riadok 96:
[[Súbor:Apollo 7 recovery with SH-3 Sea King 1968.jpg|thumb|Vyzdvihnutie posádky Apolla 7 [[helikoptéra|vrtuľníkom]] [[Sikorsky SH-3 Sea King|SH-3 Sea King]] po pristátí v [[Atlantický oceán|Atlantiku]], 22. október 1968]]
Dňa [[19. október|19. októbra]] mala posádka voľnejší program. Piate televízne vysielanie sa začalo pri prelete [[Mexický záliv|Mexického zálivu]] trocha oneskorene, pretože Schirra hundral: ''„Ani mi nenapadne, aby som kvôli tomu vstával tak nekresťansky skoro.“'' Astronauti pred kamerou predvádzali rozcvičku v beztiažovom stave. Spojár z riadiaceho strediska si doberal Schirru, aby si našiel lepšieho scenáristu a dokonalejšieho herca. ''„Produkcia by bola lepšia,“'' odpovedal Schirra, ''„keby ste nás nechali poriadne vyspať!“'' Aby si naklonil posádku na svoju stranu,
Dňa [[21. október|21. októbra]] posádka po siedmykrát zapálila motor SPS. Nasledovalo siedme a zároveň posledné televízne vysielanie z Apolla 7. Astronauti už prejavili túžbu po návrate na Zem.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7"/>
Zostal už len posledný deň na obežnej dráhe. Po dlhšej
== Zhodnotenie letu a revízia programu Apollo ==
Na slávnostnom zhromaždení na ranči [[prezident Spojených štátov|prezidenta USA]] [[Lyndon B. Johnson|Lyndona B. Johnsona]] v [[Johnson City (Texas)|Johnson City]] v [[Texas]]e veliteľ Apolla 7 Walter Schirra vyhlásil: ''„Mali sme sa úplne komfortne a nepociťovali sme, že by prostredie bolo nepríjemné.“'' Napriek tomu, že išlo o prvý pilotovaný let lode Apollo a posádka sa vo vnútri pilotného priestoru často pohybovala z miesta na miesto, nedošlo ani raz k neúmyselnému zapnutiu či vypnutiu niektorého zo siedmich stoviek vypínačov na palubných doskách.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-zhodnoceni-letu-v-l-k-3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vítek | meno = Antonín | autor = | odkaz na autora = | titul = MEK - Apollo 7 (Zhodnocení letu v L+K 3/1969) | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/apollo/ap-7/lk1.htm | vydavateľ = mek.kosmo.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Filmové zábery, premietnuté u Johnsona, potvrdili výpovede posádky, že pohyb vo vnútri kabíny bol veľmi jednoduchý. Film dokumentoval, ako ľahko sa astronauti pohybovali z miesta na miesto a obracali sa bez toho, aby sa s čímkoľvek zrazili. Ako poznamenal Cunningham, k presunu z miesta na miesto sa stačilo ľahko dotknúť steny jedným prstom. Jedinú námahu bolo nutné vynaložiť pri použití posilňovača svalov pri tréningu za letu. Posádku tiež prekvapila skutočnosť, ako ľahko udržiavali polohu tela pri práci s jednotlivými prístrojmi. Hoci mali na chodidlách adhézny materiál
[[Súbor:Apollo 7 crew debriefing.jpeg|thumb|Zľava doprava: Cunningham, Eisele a Schirra po misii Apollo 7, 23. október 1968]]
Naproti tomu si posádka veľmi sťažovala na kozmickú stravu. ''„Vysoko výživná diéta sa stane za niekoľko dní odpornou, zvlášť, keď ju nie je možné nijako upraviť.“'' V jedálničku mali, napr. hovädziu pečienku, „upravenú“ do vysušených drobných kúskov, ktorej sa čoskoro prejedli. Dávali prednosť jedlám upravovaným pridaním vody. Systémy kozmickej lode pracovali výborne. Eisele oceňoval najmä navigačný a riadiaci systém kozmickej lode, ktorý prekonával všetky očakávania. Aj po niekoľkých dňoch práce vykazoval odchýlky v nastavení [[gyroskop]]ov inerciálnej plošiny len niekoľkých stotín stupňa. Jediný nepríjemný efekt stavu beztiaže bol spojený s nádchou. ''„V normálnom stave na Zemi má hlien tendenciu vytekať z nosných dierok, ale v stave beztiaže sa v nich úporne drží,“'' povedal Schirra. ''„Bolo to veľmi nepríjemné a mali sme strach z pretrhnutia ušných bubienkov pri náhlej zmene tlaku pri návrate.“''<ref name="kosmo-mek-apollo-7-zhodnoceni-letu-v-l-k-3"/>
Wally Schirra bol bežne známy ako vtipkár a pohodár, ale počas letu Apollo 7 sa prejavil ako hundroš, čo je zrejmé aj z vyššie uvedeného priebehu misie. Dôvodom jeho nepríjemných nálad bolo zrejme už spomínané nachladnutie, možno [[nikotín]]ový deficit a istú úlohu zohrali aj trocha nešetrné zmeny v letovom pláne. Situáciu musel niekoľkokrát osobne zachraňovať Deke Slayton, riaditeľ letových operácií posádok, ktorý sa Schirrovi snažil prehovoriť do duše, ale ani to príliš nepomohlo a mrzutý Schirra sa s ním aj pohádal. Wally ešte pred letom Apollo 7 oznámil svoj odchod z NASA, ale jeho správanie počas letu bohužiaľ nepriaznivo ovplyvnilo ďalšie osudy Donna Eiseleho a Waltera Cunninghama, čo Slayton po pristátí Apolla 7 aj otvorene vytkol Schirrovi. Potom, čo letový riaditeľ [[Christopher C. Kraft Jr.|Chris Kraft]] ešte počas misie Apollo 7 vyhlásil, že táto posádka už pre neho nikdy nepoletí, ich zo svojich plánov v tichosti vyškrtol aj Slayton. Astronauti museli mať plnú dôveru kontrolórov v riadiacom stredisku. Nikto z posádky Apolla 7 tak už do vesmíru neletel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šamárek | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | titul = Vesmírné osudy 72. díl – Donald Slayton | url = https://kosmonautix.cz/2014/09/vesmirne-osudy-72-dil-donald-slayton/ | vydavateľ = kosmonautix.cz | dátum vydania = 2014-09-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-10-23 | miesto = | jazyk = }}</ref>
Úspech Apolla 7 výrazne zmenil plány NASA. Na schôdzi najvyšších činiteľov NASA za predsedníctva úradujúceho riaditeľa Dr. [[Thomas O. Paine|Thomasa Paineho]] sa [[11. november|11. novembra]] 1968 rozhodlo, že ďalší pilotovaný let, čiže [[Apollo 8]], prvýkrát zamieri aj s ľudskou posádkou k Mesiacu. V pôvodnom harmonograme programu Apollo, kde misia Apollo 7 predstavovala bod C (pilotovaný let veliteľského a servisného modulu na [[nízka obežná dráha Zeme|nízkej obežnej dráhe Zeme]]), to reálne znamenalo, že budú vynechané body D a E a budúca misia bude realizovať mierne modifikovaný variant bodu F, teda pilotovaný let na [[selenocentrická dráha|obežnej dráhe Mesiaca]] zatiaľ bez lunárneho modulu.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-zhodnoceni-letu-v-l-k-3"/>▼
▲Úspech Apolla 7 výrazne zmenil plány NASA. Na schôdzi najvyšších činiteľov NASA za predsedníctva úradujúceho riaditeľa Dr. [[Thomas O. Paine|Thomasa Paineho]] sa [[11. november|11. novembra]] 1968 definitívne rozhodlo, že ďalší pilotovaný let, čiže [[Apollo 8]], prvýkrát zamieri aj s ľudskou posádkou k Mesiacu. V pôvodnom harmonograme programu Apollo, kde misia Apollo 7 predstavovala bod C (pilotovaný let veliteľského a servisného modulu na [[nízka obežná dráha Zeme|nízkej obežnej dráhe Zeme]]), to reálne znamenalo, že budú vynechané body D a E a budúca misia bude realizovať mierne modifikovaný variant bodu F, teda pilotovaný let na [[selenocentrická dráha|obežnej dráhe Mesiaca]] zatiaľ bez lunárneho modulu.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-zhodnoceni-letu-v-l-k-3"/> Nasledujúci deň, [[12. november|12. novembra]], to NASA oznámila verejnosti. Oficiálne sa o zmene plánu pre Apollo 8 rozhodlo už [[9. august]]a 1968 a rozhodnutie z 11. novembra bolo v podstate už len formalitou.
== Galéria ==
Řádek 151 ⟶ 155:
| titul = Moonport: A History of Apollo Launch Facilities and Operations
| vydavateľ = NASA
| miesto = Washington, D. C.
| rok = 1978
| isbn =
| |||