Apollo 7: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d link |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 74:
[[Súbor:Apollo 7 Launch - GPN-2000-001171.jpg|thumb|left|170px|Štart Apolla 7, 11. október 1968]]
Misia Apollo 7 odštartovala 11. októbra 1968 o 11:02:45,359 miestneho času (15:02:45,359 [[koordinovaný svetový čas|svetového času]]) zo [[štartovací komplex 34 na Cape Canaveral Air Force Station|štartovacieho komplexu 34]] na [[Cape Canaveral Air Force Station|Základni vzdušných síl Cape Kennedy]]. Raketa Saturn IB sa pomaly zdvihla a 10 sekúnd po štarte preletela okolo najvyššieho poschodia obslužnej veže. Potom sa začala pomaly stáčať nad oceán. V T+5 minút a 52 sekúnd, počas práce druhého stupňa S-IVB, veliteľ Wally Schirra s nadšením ohlásil: ''„Letí ako sen!“'' Už 10 minút a 34 sekúnd po štarte bola kozmická loď na obežnej dráhe Zeme vo výške 227,2 – 284,5 [[kilometer|km]]. Počas prvých dvoch obletov okolo Zeme loď letela spojená s posledným stupňom S-IVB nosnej rakety. Technici na Zemi medzitým začali so zabezpečovaním stupňa S-IVB. Museli sa vypustiť zvyšky pohonných látok – kyslíka a [[vodík]]a. Inak hrozilo roztrhnutie nádrží vnútorným pretlakom, čo nebolo žiaduce, pretože stupeň mal poslúžiť ako cieľ na stretávanie. Na S-IVB sa tak otvorili nádrže s vodíkom, aby sa mohol voľne odparovať do priestoru. Celá zostava tým získala dodatočnú rýchlosť asi 10 [[meter za sekundu|m/s]]. Na konci prvého obletu posádka použila riadiace trysky namontované na zadnej časti stupňa a vykonala asi tucet manévrov vo všetkých osiach. O 17:58 UTC sa Apollo 7 oddelilo od stupňa S-IVB. Veliteľ Schirra vykonal krátky zážih motorčekov (''Reactive Control System'', ''RCS'') a loď odletela rýchlosťou 0,3 m/s do vzdialenosti asi 15 [[meter|m]] od S-IVB. Schirra potom vyrovnal rýchlosť oboch telies a loď otočil prednou časťou k stupňu. Eisele a Cunningham medzitým fotografovali S-IVB. Všetko bolo v poriadku až na jeden z panelov adaptéra SLA (''Spacecraft-LM Adapter''), ktorý sa neotvoril úplne, ale to nebolo prekážkou. Vo vnútri samozrejme nebol žiadny lunárny modul a pre budúce lety sa počítalo s úplným odhadzovaním tohto adaptéra. Schirra sa s loďou opatrne priblížil až na pol druhého metra späť k S-IVB. Simulovalo sa tak spojenie s lunárnym modulom. Obe telesá chvíľu leteli v tesnej formácii. Potom Schirra znova použil motory RCS a znížil rýchlosť lode o 1,8 m/s, aby sa odpútal do bezpečnej vzdialenosti.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7"/>
Tým však celá záležitosť ešte neskončila. V nasledujúci deň, [[12. október|12. októbra]] o 17:37 UTC, posádka vykonala zo vzdialenosti asi 150 km od S-IVB prvý zo stretávacích manévrov. Bolo to však skôr ako sa pôvodne plánovalo, pretože S-IVB klesal vplyvom odporu [[atmosféra Zeme|atmosféry]] rýchlejšie, než sa čakalo. Ďalšími troma manévrami o 19:04, 20:20 a 21:05 UTC sa Apollo 7 priblížilo k S-IVB do vzdialenosti iba 70 m. K neriadenému stupňu sa nepriblížili viac ako na 20 m, pretože dosť prudko rotoval. Jedna z hlavných úloh letu však bola bezpochyby splnená. Na Zemi boli s doterajším priebehom letu spokojní. Posádka až tak nie. V noci zamrzol jeden z radiátorov klimatizačného systému a v kabíne zostalo chladno. Veliteľ Schirra dostal nádchu a po ňom začal kýchať aj Cunningham. Obaja začali brať každé štyri hodiny dva [[kyselina acetylsalicylová|aspiríny]] a prášky proti tlaku v hlave.<ref name="kosmo-mek-apollo-7-experimenty"/><ref name="kosmo-mek-apollo-7"/>
| |||