Freya (radar): Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Freya-radar-lz.jpg|náhľad|FuMG 401 „Freya LZ“]]

'''Freya''' bol prístroj raného vývoja radarovej techniky v [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckej ríši]] vyrábaný spoločnosťou [[Gema]]. Bol používaný pre systémy včasného varovania a k dispozícii bol už od začiatku [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Počas nej bolo nainštalovaných viac ako 1 000 prístrojov. Krycie meno ''Freya'' získal podľa mena nordickej bohyne [[Freya (bohyňa)|Freya]], ktorej najcennejší majetok, náhrdelník [[Brisingamen]] strážil [[Heimdal]] so schopnosťou vidieť ďaleko aj v noci<ref>{{Harvtxt|Price|2006|St=64}}</ref>.

 

==Technické parametre==

 

== Použitie ==

Na jeseň roku [[1939]] mala [[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]] osem radarových staníc ''Freya''. Boli rozmiestnené na ostrovoch [[Helgoland]] (2x), [[Sylt]] (2x), [[Wangerooge]] (2x), [[Borkum]] a [[Norderney]]. Účinnosť nemeckej radarovej obrany pocítili briti už pri útoku 22 [[Bombardovacie lietadlo|bombardérov]] [[Vickers Wellington|Wellington]] [[18. decembra]] 1939 na nemecké lode v [[Helgolandská zátoka|Helgolandskej zátoke]]. Lietadlá nenašli žiaden cieľ, avšak boli zachytené radarom z ostrova Wangerooge, ešte vo vzdialenosti 113 km. To bol dostatočný čas na vyslanie nemeckých [[Stíhacie lietadlo|stíhačiek]], ktoré dostihli formáciu na ceste späť a 12 z nich zostrelili<ref>{{Harvtxt|Price|2006|St=52}}</ref>.

 

== Zdroje ==

* {{citácia knihy | meno = Alfred | priezvisko = Price | titul = Historie elektronické války 1939 – 1945 | vydavateľ = Mladá fronta | miesto = Praha | rok = 2006 | počet strán = 272 + 16 | isbn = 80-204-1373-1 |jazyk = česky}}

 

==Pozri aj==