Imunitný systém: Rozdiel medzi revíziami

'''Imunitný systém''' je jeden zo základných mechanizmov udržiavania homeostázy a integrity organizmu rozlišovaním škodlivého od neškodného. Správne fungovanie imunitného systému zahrňujezahŕňa obranyschopnosť voči patogénom, autotoleranciu voči vlastnejvlastnému tkánetkanivu hostiteľa a imunitný dohľad nad zmutovanými a tumorigénnymi bunkami.<br/>Veda zaoberajúca sa imunitným systémom a imunitou sa nazýva [[imunológia]].

Imunitné mechanizmy môžme rozdeliť do dvoch základných kategóriikategórií: [[Prirodzená imunita|prirodzenej]] (neadaptívnej) a antigénne špecifickej ([[Adaptívna imunita|adaptívnej]]). Obe kategórie zahrňujúzahŕňajú ako humorálnu ([[Komplement (imunita)|komplement]], [[lektíny]], [[chemokíny]] a [[Protilátka|protilátky]]), tak i bunkovú zložku ([[Myeolidné bunky|myeolidné]] a [[Lymfoidné bunky|lymfoidné]] bunky).

Patogenita imunitného systému môže vyústiť do [[Autoimunitná choroba|autoimunitných]] a [[Imunodeficiencia|imunodeficientných]] chorôb ale aj vdo [[Rakovina|rakovinurakoviny]].

Imunitný systém vznikol u takmer všetkých organizmov ako odpoveď či reakcia na vonkajšie prostrediaprostredie so snahou prežiť. Imunitný systém bol a je nesmierne dôležitý systém, vďaka ktorému sa organizmy mohli vystaviť vonkajšiemu nehostinnému prostrediu a konkurovať iným organizmom. Ako sa organizmy vyvíjali tiežvyvíjal sa vyvíjal aj ich imunitný systém, od jednoduchého u baktérií až po veľmi zložitý u stavovcov. Imunitný systém vo forme nešpecifickej imunity je prítomný i u najjednoduchejšíchnajjednoduchších baktérií, ktoré dokážu produkovať enzýmy, ktoré ich chránia pred vírusmi. Z hľadiska nešpecifickej imunity môžeme medzi organizmy s imunitným systémom zaradiť aj vírusy, nakoľkolebo si tiež vyvinuli rôzne mechanické či chemické bariéry, ktoré ich chránia pred vonkajším prostredím a tým dokážu čiastočne vzdorovať prostrediu. Ako sa organizmy vyvíjali na čoraz zložitejšie formy života, vyvíjal sa aj ich imunitný systém, vyvinula sa špecifická imunita založená na [[imunológia|imunologickej pamät]]i. Táto špecifická imunita je prítomná takmer u všetkých vyšších eukaryotických organizmochorganizmov, napr. u stavovcov. Špecifický imunitný systém sa skladá z mnohých protilátok a špecializovaných buniek, ktoré nie sú prítomné v nešpecifickom imunitnom systéme. Je treba spomenúť, že i vírusy či baktérie sa taktiež dokážu relatívne rýchlo (mesiace až roky) prispôsobiť vonkajšiemu prostrediu, napr.je to prípad antibiotíkreakcie na antibiotiká či antivirotíkantivirotiká, ale kna tomuto je potrebná rozsiahlejšia zmena ich genetického kódu ako v prípade lymfocytov v špecifickej imunite, čiže nejde o imunitu ale o evolučnú adaptáciu.

Imunitné reakcie prebiehajú vďaka rôznemurôznym druhudruhom '''buniek''' a '''molekúl''' a ich vzájomnýmivzájomným interakciamiinterakciám. Bunky imunitného systému spolu s bunkami [[Mezenchymálne bunky|mezenchymálneho]] pôvodu a ďalšími štruktúrami tvoria funkčné a anatomické celky, '''[[lymfatické orgány]]'''.

Medzi bunky imunitného systému zaraďujeme hlavne biele krvinky ([[Biela krvinka|leukocyty]]), ktoré pochádzajú z pluripotentných kmeňových buniek v kosnejkostnej dreni. Kmeňovosť buniek v kostnej dreni sa udržuje po celý život a pod vplyvom rôznych faktorov sa diferencujú. Základné bunkové populácie vznikajúce z kmeňových buniek v kostnej dreni sú myeolidné a lymfoidné prekurzory.

Tieto molekuly sú súčasťou bunkovej membrány alebo sú rôznymi typmi buniek sekretované. Medzi molekuly imunitného systému patria: antigénne špecifické receptory na povrchu T a B buniek (TCR, BCR), MHC glykoproteíny I. a II. triedy, zložlyzložky komplementu, adhezívne, kostimulačné, chemokínové molekuly, protilátky, cytokíny a ich receptory, Fc receptory a receptory pre zložky mikrobiálnych povrchov.

Medzi sekundárne lymfatické orgány zaraďujeme slezinu, lymfatické uzliny a slizničné lymfoidné tkanivo. Sú miestom, kde prebiehajú hlavné fázefázy antigénne špecifických imunitných reakcií.

Lymfatické cievy, ktoré vedú do uzlín, sa nazývajú '''aferentné''' cievy. Privádzajú lymfu a antigény, poprípadnepoprípade [[Antigén|antigény]] na [[Antigén prezentujúca bunka|antigén prezentujúcich bunkách]]. Cievy, ktoré odvádzajú lymfu do krvného obehu, sa nazývajunazývajú '''eferentné''' cievy. Tie majú za úlohu odvádzať leukocyty do krvného obehu a potom do tkanív. Arteriálnou krvou sú prinášané do uzlín [[naivné lymfocyty]] z kostnej drene a týmusu. K organizovanému styku T a B lymfocytov s rôznymi druhmi antigén špecifickými bunkami dochádza v slezine a uzlinách. Prebieha proliferácia, diferencácia a napokon konečný vznik efektorových lymfocytov.<ref>{{Citácia knihy|titul=Immunobiology : the immune system in health and disease|url=http://worldcat.org/oclc/614045188|vydavateľ=Harcourt Brace & Company|rok=1999|isbn=0815332173|meno=Janeway,|priezvisko=Charles.}}</ref>

Imunitný systém chráni organizmus pred infekciou spôsobenou patogénom s vzrastajúcou špecifitou zložiek imunitného systému. Mechanické bariéry zabraňujú vniknutiu patogénapatogénu do tela hostiteľa. Ak patogén prejde cez bariéry, prirodzený imunitný systém poskytne rýchlu, ale v mnohých prípadoch nešpecifickú imunitnú odpoveď. Ak patogén unikne prirodzenej imunite, adaptívna imunita, ktorá bola predtým aktivovaná prirodzenou imunitou, dokáže adaptovať svoju odpoveď počas infekcie a zvýšiť šance na odstránenie patogénapatogénu. Po odstránení patogénapatogénu vzniká imunologická pamäť, ktorá umožňuje rýchlejšiu a účinnejšiu imunitnú odpoveď pri reinfekcii.

Nešpecifický imunitný systém alebo nešpecifická imunita je charakterizovaný rýchlou ale vždy tou istou odpoveďou voči patogénom. Nešpecifický imunitný systém je prítomný od narodenia, je vrodený. Zložky nešpecifického imunitného systému:

Medzi mechanické reakcie patrí napríklad kašľanie (proces vypudzovania nečistôt alebo patogénov z priedušnice či priedušiek) a kýchanie (proces vypudzovania nečistôt alebo patogénov z nosohltanu alebo nosnej dutiny). Medzi mechanické reakcie, ktorých úlohou mimookrem iného je aj ochrana organizmu, je tvorba moču, výkalov či sĺz.

Chemické bariéry nás chránia pred vniknutím patogénov do tela. Koža a dýchací systém vylučujú antimikrobiálne látky, ako je napr. beta-defenzín. [[Enzým]]y, ako sú [[lyzozým]] a fosfolypáza A2 v slinách, slzách, a materskom mlieku, sú taktiež antimikrobiálne. Slzy navyše obsahujú [[NaCl]], ktorý priamo likviduje patogény. Pošvové výlučky sú mierne kyslé a tým znemožňujú premnoženie patogénnych baktérií. [[semeno (sperma)|Semeno]] obsahuje antibakteriálny zinok. Žalúdočné kyseliny, enzým proteáza a kyselina chlorovodíková sú taktiež chemickou bariérou v žalúdku.

ZahrňujúZahŕňajú špecializované chemické latky, zväčša [[peptid]]ovej povahy, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú činnosť patogénov. Medzi ne patria:

Amín vylúčený zo žirnýchžírnych buniek počas alergickej reakcie. Histamín spôsobuje vazodilatáciu (rozšírenie ciev, ich priechodnosť), vylučovanie endokrinných žliaz, zápal a spuchnutie.

Medzi bunky tvoriace nešpecifický imunitný systém patria leukocyty a [[žírna bunka|žírne bunky]]. V nešpecifickej imunite sa uplatňujú všetky [[granulocyt]]y a niektoré [[agranulocyt]]y. Medzi granulocyty patria:

* [[Bazofilné granulocyty]] – sú zodpovedné za zápal.

Aby leukocyty mohli fungovať efektívne, je dôležité aby boli na v mieste infekcie alebo prítomnosti parazitov čo najrýchlejšie, túto efektivitu leukocytov odhliadnuc od typu imunitného systému zabezpečujú tzv. chemotaktické faktory, ako sú napr. histamín alebo komplementné proteíny. Chemotaktické faktory slúžia ako označovatele infekcie a priťahujú leukocyty. Sú vylučované buď leukocytmi alebo tkanivami. Bunky nešpecifického imunitného systému vzájomne kooperujú s bunkami špecifického imunitného systému.

[[Zápal]] je komplikovaný proces skladajúci sa z niekoľkých krokov, ktorého hlavnou funkciou je zamedzenie rozmnožovania sa patogénov s cieľom ich zničenia alebo vypudenia. Zápal je spôsobený vylúčením látok (napr. pyrogénov, histamínov), spôsobujúcich sčervenanie, opuch alebo bolesť, hlavne z leukocytov. Zápal spôsobuje vazodolatáciu ciev a slúži ako označovateľ miesta infekcie pre ďalšie leukocyty. Zápal taktiež ústi do zvýšenia teploty miesta infekcie, čo pôsobí nepriaznivo na reprodukcie patogénov. Zápal môže byť buď lokálny, alebo systematický (celkový).

Špecifický imunitný systém alebo špecifická imunita je založená na špecifickej odpovedi organizmu voči patogénom, to znamená, že bunky patriace do špecifického imunitného systému, dokážu rozoznať, odpovedať a zapamätať si určitú látku – [[antigén]]. Antigény su špecifické molekuly, zväčša sú situované na povrchu vírusov, baktérií alebo prvokov ale taktiež sa nachádzajú aj na povrchu všetkých buniek organizmu. Antigény sú proteínovej alebo polysacharidovej povahy. Hlavným cieľom antigénov je rozoznateľnosť vlastných a cudzích buniek organizmu. Antigény, ktoré sú telu určitého jedinca cudzie, vyvolávajú imunitnú reakciu, napr. pre človeka sú cudzie antigény chrípky a mnoho ďalších. Antigény sa taktiež uplatňujú pri nešpecifickom imunitnom systéme. Antigény u buniek špecifického imunitného systému vyvolávajú produkciu protilátok – imunoglobulínov. Bunkami špecifického imunitného systému sú [[lymfocyt]]y a to buď [[B-lymfocyt]]y alebo [[T-lymfocyt]]y.