Freya (radar): Rozdiel medzi revíziami

d
wl., sekcie, integrita ref., typografia
d (dopl.)
Značka: umiestnenie šablóny Preklad
d (wl., sekcie, integrita ref., typografia)
[[Súbor:Freya-radar-lz.jpg|náhľad|FuMG 401 „Freya LZ“]]
 
'''Freya''' bol prístroj raného vývoja radarovej[[radar]]ovej techniky v [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckej ríši]] vyrábaný spoločnosťou [[Gema]]. Bol používaný pre systémy včasného varovania a k dispozícii bol už od začiatku [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Počas nej bolo nainštalovaných viac ako 1 000 prístrojov. Krycie meno ''Freya'' získal podľa mena nordickej bohyne [[Freya (bohyňa)|Freya]], ktorej najcennejší majetok, náhrdelník [[Brisingamen]] strážil [[Heimdal]] so schopnosťou vidieť ďaleko aj v noci.<ref>{{Harvtxt|Price|2006|St=64}}</ref>.
 
== Varianty ==
* FuMG 450 ''Freya'' AN, pôvodne označovaný FuMG 41G (s dosahom 120&nbsp; km)
* FuMG ''Freya'' LZ (mohol byť prepravovaný letecky)
* FuMG 480
* FuMG 44 ''Drehfreya'' (nem.: otočná ''Freya''), prechodný model k FuMG 44/404 (námorný: FuMO371), [[Jagdschloss]]
* FuMG 451 Freiburg, 162–200&nbsp;162{{--}}200 MHz
* FuMG 321-328 (námorný model)
 
== Technické parametre ==
Radar ''Freya'' bolo pozemné mobilné zariadenie na kolesovom podvozku s rotujúcim anténnym systémom. Na začiatku mal dosah 121 km. Radar nedokázal určiť výšku lietadla.
 
{| class="wikitable"
| -/- ||+ FuMG 80 „Freya“
|- class="hintergrundfarbe5"
| -/- || FuMG 80 „Freya“
|-
| Frekvenčný rozsah || 120–130120{{--}}130 [[Megahertz|MHz]] (2,5–25{{--}}2,3 m)
|-
| Maximálny výkon || 20 [[Kilowatt|kW]]
| Rozsah otáčania || 360° mechanicky
|-
| Rozsah lúča || 0.,
|-
| Dosah || 120 {{- -}}160 km
|}
 
== Taktika ==
Radary ''Freya'' používali stanice pozemného riadenia. Každá bunka s radarom mala pridelenú skupinu stíhacích lietadiel. Operátori zo zeme rádiovo navádzali stíhačov na zistený cieľ. Veľmi skoro sa začali radary ''Freya'' používať v kombináciami s presnými radarmi [[Würzburg (radar)|Würzburg]]. ''Freya'', ako prehľadový radar detegovala ciele, samotné navádzanie stíhačov zabezpečovali operátori radaru ''Würzburg'', ktorý dokázal zistiť aj výšku cieľa. Táto dvojica tvorila základ nemeckej radarovej obrany počas celej vojny.
 
== Použitie ==
[[Súbor:Auderville Freyas.jpg|náhľad|Postavenie radarov Freya vo francúzskom Auderville odfotografované britským leteckým prieskumom.]]
Na jeseň roku [[1939]] mala [[Luftwaffe (Wehrmacht)|Luftwaffe]] osem radarových staníc ''Freya''. Boli rozmiestnené na ostrovoch [[Helgoland]] (2x), [[Sylt]] (2x), [[Wangerooge]] (2x), [[Borkum]] a [[Norderney]]. Účinnosť nemeckej radarovej obrany pocítili briti už pri útoku 22 [[Bombardovacie lietadlo|bombardérov]] [[Vickers Wellington|Wellington]] [[18. december|18. decembra]] [[1939]] na nemecké lode v [[Helgolandská zátoka|Helgolandskej zátoke]]. Lietadlá nenašli žiaden cieľ, avšak boli zachytené radarom z ostrova Wangerooge, ešte vo vzdialenosti 113 km. To bol dostatočný čas na vyslanie nemeckých [[Stíhacie lietadlo|stíhačiek]], ktoré dostihli formáciu na ceste späť a 12 z nich zostrelili.<ref>{{Harvtxt|Price|2006|St=52}}</ref>.
 
Briti detegovali používanie radarov ''Freya'' až začiatkom roka [[1941]], keď si spojili letecké snímky objektu z francúzskeho [[Auderville]] a smeru pulzného signálu s frekvenciou 120 MHz, ktorý zachytili už predtým. Do konca októbra mali zmapované pozície 27 radarov. Zároveň zachytili signály s frekvenciou 570 MHz (''Würzburg''), ktorý zatiaľ nevedeli priradiť žiadnemu známemu zariadeniu.<ref>{{Harvtxt|Price|2006|St=68}}</ref>
 
== Protiopatrenia ==
Prvým protiopatrením britskej strany bola zmena spôsobu príletu na cieľ. Slabosťou radarovej obrany bolo, že priestor rozdelila na jednotlivé segmenty, pričom v každom segmente mohol byť v nejaskom časovom úseku navádzaný iba jeden nemecký stíhač. Zavedenie prenejšieho britského navigačného systému [[Gee]] umožnilo vytvárať tzv. prúd bombardérov. Všetky lietadlá leteli za sebou po rovnakej trase s malými odstupmi medzi sebou. Takto bol segment, ktorým lietadlá prilietali preťažený.<ref>{{Harvtxt|Price|2006|St=85}}</ref>.
 
Neskôr, od roku [[1942]], sa pridalo aj rušenie pomocou systémov [[Moonshine]] a [[Mandrel]].
 
== Referencie ==
{{referencie}}
<references/>
 
== ZdrojeLiteratúra ==
* {{citácia knihy | ref = CITEREFPrice2006 | meno = Alfred | priezvisko = Price | titul = Historie elektronické války 1939 – 1945 | vydavateľ = Mladá fronta | miesto = Praha | rok = 2006 | počet strán = 272 + 16 | isbn = 80-204-1373-1 | jazyk = česky}}
* {{preklad|en|Freya radar|970030054}}
 
== Pozri aj ==
* [[Zoznam nemeckých radarov druhej svetovej vojny]]
 
== Zdroj ==
* {{preklad|en|Freya radar|970030054}}
 
{{Technický výhonok}}
28 066

úprav