Na základe poznatkov, ktoré získal na mori, napísal niekoľko románov so zameraním na jeho dobrodružstvá a jeho život ako napríklad román ''Omoo'' (1847), ktorý môžeme zaradiť do literatúry faktu, hoci sú tu zjavné románové, cestopisné a autobiografické prvky. Medzi jeho ďalšie diela zaraďujeme román ''Mardi, and a Voyage Thither'' (1849). Ďalší román Redburn: His First Voyage je o prvej Melvillovej plavbe do [[Liverpool]]u. Medzi jeho ďalšie romány o živote na mori patria: ''White- Jacket'' a ''The World in a Man-of-War'' (1850). Všetky tieto diela môžeme považovať za predchodcu Hermanovho veľdiela [[Biela veľryba]] (''|Moby-Dick'']], 1851). Pri písaní tohto diela bol Melville ovplyvnený dielom [[Šarlátové písmeno]] od [[Nathaniel Hawthorne|Nathaniela Hawthorna]], ktorému svoje dielo ''Biela veľryba'' venoval. Dielo ''Biela veľryba'' bolo napísané v období, kedy lovenie veľrýb bolo natoľko populárne, že populácia veľrýb bola na pokraji vyhynutia. ''Biela veľryba'' je veľmi rozsiahla kniha o lodi Pequot a jej posádkeosádke, ktorá sa vydala na lov veľrýb. Napriek širokej škále kultúrnych odkazov dielo ''[[Biela veľryba|''Moby-Dick'']] nemôžeme nazvať úspechom.
Melville vzdoroval svojej kritike tým, že začal písať v experimentálnom štýle a nakoniec vymenil romány za poéziu. Po dvadsiatom storočí sa ''[[Biela veľryba|''Moby-Dick'']] stalastal cieľom záujmu pre literárnych historikov, ktorí sa zaujímali o americkú literárnu tradíciu. Na jednej strane to bolo pre nich dielo spracované na klasických amerických témach, ako je náboženstvo, osud, hospodársky rast, ale na strane druhej to bol experimentálny anachronizmus, ktorý viedol k modernizmu. Napriek tomu, že dielo sa ťažko čítalo, bolo možné nájsť veľa znakov a ľahko sa interpretovalo. Medzi jeho ďalšiu tvorbu patrí: ''Bartleby the Scrivener'' (1853), ''Benito Cereno'' (1855), ''The Confidence Man: His Masquerade'' (1857), ''Billy Budd''.<ref>http://www.gradesaver.com/author/herman-melville/</ref>
