|
}}
'''Včela medonosná''' (''Apis mellifera'') je druh z nadčeľade [[včela (rod)|včely]] (Apoidea), čeľade [[včelovité]] (Apidae).
Žije v početných spoločenstvách - včelstvách. Včelstvo je zo [[sociológia|sociologického]] hľadiska rodina tvorená [[matka|matkou]] a jej potomkami - robotnicami a [[trúd]]mi. Robotnice zbierajú [[peľ]] a [[nektár]] [[kvet]]ov, z ktorého neskôr vzniká [[med]]. Spoločne žijú pohromade najmenej dve generácie včiel a je medzi nimi aktívna súčinnosť. Žiadna medonosná včela nemôže žiť dlhšiu dobu sama, je odkázaná na pomoc svojich družiek.
Včela medonosná je [[blanokrídlovce|blanokrídly]] [[hmyz]]. Niektoré včely žijú samotársky, ale včely, ktoré sa vyskytujú v našich krajoch, vytvárajú spoločenstvá zvané včelstvá. Pojmom ''včelstvo'' rozumieme spoločenstvo zahrňujúce jednu včeliu matku nazývanú aj kráľovnou, v lete asi 40 000 až 60 000 robotníc a v období [[rozmnožovanie|rozmnožovania]] niekoľko stoviek až tisíc trúdov. Jedno spoločenstvo obsahuje asi 40 000 až 70 000 jedincov. Telo každého včelieho jedinca sa skladá z [[hlava|hlavy]], [[hruď|hrude]] a [[zadoček|bruška]]. Včely majú lízavé ústne ústroje, ktorými lížu nektár. Majú dva páry blanitých [[krídlo (hmyz)|krídel]] a tri páry [[noha (v užšom zmysle)|nôh]]. Na nohách majú peľový košík, do ktorého zbierajú [[Včelí peľ|peľ]]. Vonkajšia kostra včely je z [[chitín]]u a je pokrytá [[chlp|chĺpkami]].
Včela medonosná je pôvodom z Afriky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Thrice Out of Africa: Ancient and Recent Expansions of the Honey Bee, Apis mellifera
| url = http://science.sciencemag.org/content/314/5799/642
| vydavateľ = science.sciencemag.org
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2019-02-07
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref>
== Vývin včiel ==
Vývoj včely prebieha formou dokonalej premeny ([[metamorfóza]]). Od [[zygota|vajíčka]] po dospelý hmyz prechádza viacerými štádiami. Z vajíčok sa po troch dňoch vyliahnu [[larva|larvy]], ktoré rýchlo rastú zásluhou [[materská kašička|materskej kašičky]], ktorou sú kŕmené počas prvých 3 dní. Neskôr sú kŕmené nektárom a peľom. Larválne vývojové štádium matky trvá 5 dní, robotnice 6 a trúda 7 dní. Po ňom včely larvu, ktorá sa z pôvodnej polohy vzpriami, zaviečkujú. Štádium vzpriamenej larvy trvá pri matke a robotnici 2 dni, pri trúdovi 3 dni. Nasledujúce štádium [[kukla (zoológia)|kukly]], z ktorej sa vyvinie dospelé [[imágo]], trvá pri matke 6 dní, pri robotnici 10 a pri trúdovi 11 dní. Pri priaznivej vývojovej teplote (35 stupňov [[Celsiova stupnica|Celzia]]) trvá celkový vývoj matky 16 dní, robotníc 21 dní a trúdov 24 dní. Nižšia teplota má za následok predĺženie času vývoja. Kráľovná žije 2 až 6 [[rok]]ov, robotnice 1 až 4 mesiace (v lete len niekoľko týždňov), trúdy žijú asi 30 až 60 dní. Kráľovná je dlhá 22 mm, trúdy 20 mm a robotnice 16 mm. Kráľovná je tmavá a poznáme ju podľa dlhého bruška s mohutným kladielkom. Robotnice majú [[žihadlo]] a sú tmavo pruhované. Trúdy sú dlhšie ako robotnice a žihadlo nemajú. Kráľovná šíri okolo seba zvláštnu vôňu - [feromón], ktorý zabraňuje larvám robotníc vyvinúť sa na novú kráľovnú. Keď kráľovná zostarne a feromón zoslabne, začnú robotnice budovať bunky, v ktorých vychovajú niekoľko budúcich kráľovien. Ak sa kráľovná cíti stará, nakladie vajíčka, z ktorých sa neskôr vyliahne prvá malá kráľovná, ktorá pozabíja ostatné. Matka odletí z úľu a zoberie si so sebou pár robotníc. Hovoríme, že sa včely roja. Tento roj sa usadí na blízkom strome. Vtedy možno vidieť konáre husto pokryté stovkami včiel. Z roja ako prvé vyletia pozorovateľky, ktorých úlohou je vybrať a vyhliadnuť vhodný priestor pre nové hniezdo. Tam potom odvedú celý roj. V novom hniezde postavia robotnícke plásty so šesťhrannými komôrkami, do ktorých kráľovná začne klásť malé belavé vajíčka. V starom úli sa zatiaľ narodí prvá kráľovná, ktorá pomocou robotníc zabije ostatné a vydá sa s trúdmi na svadobný let. Po ňom sa vracia späť do úľu. Trúdy sa nazad nedostanú, pretože robotnice ich dnu nepustia: buď ich pobijú alebo jednoducho vyženú. Kráľovná potom kladie po celý život až 2500 vajíčok každý deň. Včela má úplnú premenu. Včela medonosná žije v spoločenstvách (včelstvách) organizovaným životom, v ktorom jestvovanie jednej včely závisí od ostatných členov spoločenstva. Osamelá včela o krátky čas zahynie, aj keby mala dostatok potravy, lebo je odkázaná na pomoc svojich družiek. Spôsob života včiel vyžaduje dokonalú deľbu práce a spoluprácu celého včelstva. Včelstvo vystupuje navonok ako samostatná biologická jednotka (organizmus).
Včelstvo sa skladá z matky, robotníc, trúdov a plodu. Vo vrcholnom štádiu rozvoja tvorí včelstvo jedna matka, 40 000 – 60 000 robotníc a 300 – 600 trúdov (obdobie mesiacov máj, jún, júl). V zimnom období je to jedna matka a 20 000 – 30 000 robotníc.
== Včelie produkty ==
Včely produkujú rôzne biologicky vysoko hodnotné produkty, ako je med, včelí jed ([[apitoxín]]), propolis a vosk. Včelí med pomáha najmä pri liečení porúch [[trávenie|trávenia]], [[dýchanie|dýchania]] a [[krv]]ného obehu a bežne sa používa ako sladidlo do [[čaj]]u namiesto rafinovaného [[cukor|cukru]]. Včelie bodnutia majú aj priaznivé účinky. Najmä pri reumatických ochoreniach pôsobí včelí jed liečivo a utišujúco. Propolis má veľmi silné antibakteriálne a antiseptické účinky, spôsobuje znecitlivenie a rýchle hojenie rán a je používaný v [[zub]]nom lekárstve. Peľ sa používa na výrobu liekov a kozmetických prípravkov. Vosk sa využíva v autokozmetike. Kedysi sa včelí vosk používal namiesto [[parafín]]u na výrobu [[svieca|sviečok]].
== Hospodársky aspekt ==
Včely pri hľadaní a zbieraní nektáru mimovoľne opeľujú kvety a prispievajú tak k ich oplodňovaniu. Pri zbieraní nektáru z kvetov zostáva na chĺpkoch nôh zachytený peľ, ktorý sa pri návšteve ďalších kvetov prilepí na ich lepkavú bliznu. Vtedy nastáva [[opelenie]]. Peľ, ktorý nazbierajú, potom pomocou kefiek na prostrednom páre nôh zmetávajú do peľových košíkov. Sú to priehlbinky na holeniach zadného páru nôh. Včely produkujú vosk v podobe voskových šupiniek. Tento vosk vytvárajú prostredníctvom žliaz na spodnej strane štyroch článkov bruška. Slúži na budovanie plástov v úli. Živia sa peľom, nektárom a obľubujú aj medovicu.
Ak včely pichnú [[žihadlo]] do teplokrvného živočícha, zahynú, pretože spolu so žihadlom so spätnými háčikmi sa im vytrhne aj jedová žľaza.
Voľne žijúce včely žijú v lesoch a hniezda si zakladajú v dutinách stromov alebo skál.
Človek im však už odpradávna poskytoval umelé dutiny, a tak sa prispôsobili životu v úľoch, kde majú stálu ľudskú opateru. Hniezdo sa skladá z viacerých vertikálnych voskových plástov, ktoré pozostávajú zo šesťhranných buniek. O stavbu hniezda a jeho údržbu sa starajú robotnice.
== Život robotnice ==
Každá robotnica má krátky život, ale plní viacero funkcií. Prvé tri dni po vyliahnutí čistí plásty a chystá ich na kladenie vajíčok.
Potom sa asi desať dní stará o larvy, ktoré kŕmi výlučkom z hltanových žliaz. Medzitým sa jej tvoria voskové žľazy a robotnica začne stavať a opravovať plásty. Odoberá i peľ a nektár, ktoré ďalej spracúva. Po dvanástom dni vylieta sama z úľa a zbiera nektár, peľ, vodu a medovicu – všetky látky prepotrebné pre život včiel.
Včely si podávajú správy o hojnosti potravy, aj o smere a vzdialenosti od úľa. Robotnice, ktoré sa vracajú zvonku do úľa, tancujú dorozumievací tanec a podľa tvaru kriviek, ktoré pri ňom opisujú, podľa ich veľkosti a smeru sa ostatné včely dozvedia potrebné údaje. Orientačným bodom je [[slnko]], a to aj vtedy, ak je za mrakom.
== Referencie ==
{{Referencie}}
=== Literatúra ===
* ČERMÁK, Květoslav; SLÁDEK, Karel; a kol. ''Ekologie chovu včel''. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2016; ISBN 978-80-7465-215-8
* SPÜRGIN, Armin. ''Zázračné včely: od včelstva ke včelaření''. Líbeznice : Víkend, 2013; ISBN 978-80-7433-069-8
* TAUTZ, Jürgen. ''Fenomenální včely: biologie včelstva jako superorganizmu''. Praha : Brázda, 2009. ISBN 978-80-209-0376-1.
* TITĚRA, Dalibor. ''Včely zdravé a nemocné''. Praha : Brázda, 2017; ISBN 978-80-209-0420-1
* TYL, Jan; KAMLER, Martin; TITĚRA, Dalibor. ''Včely zdravé a nemocné: atlas patologie včely medonosné (pomůcka pro diagnostiku)''. Libčice nad Vltavou : Výzkumný ústav včelařský, 2013.
* VESELÝ, Vladimír. Včelařství. Praha : Brázda, 2003. ISBN 80-209-0320-8.
== Pozri aj ==
* [[Včela medonosná stredoafrická]]
== Iné projekty ==
{{projekt|q=Včela|wikispecies=Apis mellifera|commons=Category:Apis mellifera|wikt=včela medonosná|q_štítok=včela}}
| 