Turzovsko-fuggerovská spoločnosť: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Starekolena (diskusia | príspevky)
DOPLNENE SO ZDROJom
Riadok 17:
-->
 
V roku [[1494]]{{--}}[[1496]] začal Turzo podnikateľsky prenikať do banskobystrického medeného revíru, postupne sa zmocnil baní v [[Špania dolina|Španej doline]], [[Piesky|Pieskoch]] a [[Staré Hory|Starých Horách]]. Roku [[1495]] založil šplajsovaciu medenú hutu a hámor v Banskej Bystrici ([[Medený hámor v Banskej Bystrici|Medený hámor]]); skoncentroval produkciu medi a striebra z tejto oblasti. Dve hutnícke centrá boli: [[Staré Hory]] 10 pecí a [[Harmanec (obec)|Harmanec]] 6 pecí.<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Thurzovsko-Fuggerovská spoločnosť,. In: Encyklopédia{{Citácia Slovenska, VI diel.|vydanie=|vydavateľ=|miesto=|rok=|isbn=|strany=76}}</ref>knihy
| titul = Encyklopédia Slovenska
| odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska
| zväzok = VI. T{{--}}Ž
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1982
| počet strán = 776
| strany = 76
}}</ref>
 
Spoločnosť si v rámci Európy vydobyla dominantné (monopolné) postavenie na trhu s meďou. Jej pôsobenie zasahovalo aj do Tirolska a Soľnohradska a neskôr presiahla hranice celej strednej Európy. Stala sa aj najväčšou bankou vtedajšieho sveta. Spoločnosť si vybudovala „medené cesty“ chránené pred lúpežníkmi. Najvýznamnejšia viedla do Krakova, kde sa meď prekladala na lode a  po Visle sa dopravovala do Gdanska. Druhá cesta viedla do Tešína, odkiaľ sa meď prepravovala po Odre cez Vroclav až do Štetína. Meď z Karpát a Tirolska sa na lodiach hanzových miest ďalej vyvážala do Hamburgu, Francúzska, Španielska a Portugalska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Filipow|meno=Krzysztof|autor=|odkaz na autora=|titul=Tažba medi v Uhorsku a Poľsku a jej využitie na razbu mincí in BANÍCTVO A MINCOVNÍCTVO V DEJINÁCH SLOVENSKA (Zborník príspevkov z medzinárodného numizmatického seminára)|url=http://www.akademickyrepozitar.sk/sk/repozitar/banictvo-a-mincovnictvo-v-dejinach-slovenska-mining-industry-and-coin-minting-in-history-of-slovakia.pdf|vydavateľ=Národná banka Slovenska – Múzeum mincí a medailí Kremnica|dátum vydania=2013|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-10-15|miesto=Kremnica|jazyk=}}</ref>