Turzovsko-fuggerovská spoločnosť: Rozdiel medzi revíziami

'''Turzovsko-fuggerovská spoločnosť'''<ref name="beliana-fuggerovci">{{beliana|4|Fuggerovci|632}}</ref> je slovenský názov spoločnosti, ktorá vznikla podpísaním predbežnej zmluvy [[15. november|15. novembra]] [[1494]] a zakladacej zmluvy [[16. marec|16. marca]] [[1495]], na základe ktorých vytvorili [[Turzovci]] a [[Fuggerovci]] [[Banská Bystrica|banskobystrickú]] podnikateľskú <!-- Seigner bude predchodca ťažobná a hutnícka spoločnosť -->spoločnosť (''Saigerhandelsgesellschaft),'' ktorá sa najprv nazývala '''Fuggerovsko-turzovská spoločnosť''' (''Fugger-Thurzo-Gesellschaft alebo Fugger-Thurzo-Handelsgesellschaft<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Der Kaufmann Johann Thurzo (1437 – 1508)|url=https://karpatenblatt.sk/der-kaufmann-johann-thurzo-1437-1508/|dátum vydania=2018-04-30|dátum prístupu=2020-10-14|jazyk=de-DE|priezvisko=|meno=|vydavateľ=Karpatenblatt}}</ref>)'' neskôr '''Uhorská mediarska obchodná spoločnosť''' (''Ungarischer Kupferhandel''). Turzovsko-fuggerovská spoločnosť už v roku [[1500]] patrila medzi najväčšie európske obchodné spoločnosti.<ref>Chri''utschen Bergbaus.'' Band 1: ''Der al'' <nowiki>ISBN 978-3-402-12900-5</nowiki>, S. 254–255, 269, 317, 321, 496–497. – Ian Blanchard: ''International Lead Production and Trade in the „Age of the Saigerprozess“ 1460–1560'' (= ''Zeitschrift für Unternehmensgeschichte.'' Beiheft 85, ISSN 0342-3956). Steiner, Stuttgart 1994, <nowiki>ISBN 3-515-06461-3</nowiki>, S. 15–74.</ref> V časoch najväčšieho rozmachu vybudovala podnik, ktorý patril medzi najdokonalejšínajdokonalejšie v Európe. V [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]] bola táto spoločnosť najväčším svetovým výrobcom medi. Vyrábali viac ako tisíc [[Tona|ton]] medi ročne a k tomu ešte priemerne dve tony striebra. Vo svojom najväčšom rozkvete spracovávali 40 % svetovej produkcie medenej rudy<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Banskej Bystrici si Železný hámor zbúrali, Medený má ešte šancu|url=https://www.teraz.sk/regiony/v-banskej-bystrici-si-zelezny-hamor-z/338106-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2018-07-20|dátum prístupu=2020-10-15|priezvisko=|meno=}}</ref>, čo spolu predstavovalo 125 000 ton medi. Thurzovsko-fuggerovský mediarsky komplex prispel k kontaktom stredoslovenských banských miest s vyspelými krajinami Európy a to napriek tomu, že Fugerovci v roku [[1546]] definitívne z podniku odišli, po tom čo Turzovci boli z neho vytlačení už na začiatku 16. storočia. Priemyselný závod [[Medený hámor v Banskej Bystrici|Medený hámor]] na spracovanie rudy a výrobu [[Meď|medených]] výrobkov, ktorý bol od začiatku súčasťou tohto podniku skončil výrobu v roku [[1991]] a hrozí mu fyzický zánik.<ref name=":1" />

V roku [[1495]] založil v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] spišský obchodník (rodom z [[Betlanovce|Betlanoviec]]), narodený v [[Levoča|Levoči]] [[Ján III. Turzo|Ján Turzo]] (* [[1437]] – † [[1508]]) šplajsovaciu [[Meď#Zliatiny medi|medenú hutu]] a hámor a skoncentroval produkciu [[Meď|medi]] a [[Striebro|striebra]]<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Thurzovsko-Fuggerovská mediarska spoločnosť|url=https://pamatihodnosti.sk/pamatihodnost/?itemId=92|vydavateľ=pamatihodnosti.sk|dátum prístupu=2020-10-14|jazyk=sk|priezvisko=pamatihodnosti.sk}}</ref> z [[polymetalická ruda|polymetalických medených rúd]], ktoré obsahovali aj meď. Postupne skúpil alebo prenajal bane v [[Staré Hory|Starých Horách]], [[Piesky|Pieskoch]] a [[Špania Dolina|Španej Doline]]. (Vzhľadom na nižší obsah striebra si banskobystrická [[Meď (minerál)|meď]] pred zolovňovaním vyžadovala obohatenie počas rafinácie (šplajsovania) v rafinačnej (šplajsovacej, spleiss) peci.)<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Petrík|meno=Jozef|titul=HISTÓRIA HUTNÍCTVA, Učebný text pre poslucháčov Hutníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach|url=http://www.historiahutnictva.webzdarma.cz/historiahutnictva.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2020/10/14|vydavateľ=}}</ref> (Kuplovanie (kupelácia, zháňanie) – metalurgické získavanie striebra prostredníctvom olova realizované v plytkých vyhniach.) <ref name=":0" />

Spoločnosť si v rámci Európy vydobyla dominantné (monopolné) postavenie na trhu s meďou. Jej pôsobenie zasahovalo aj do [[Tirolsko|Tirolska]] a [[Salzbursko|Soľnohradska]] a neskôr presiahla hranice celej strednej Európy. Stala sa aj najväčšou bankou vtedajšieho sveta. Spoločnosť si vybudovala „medené cesty“ chránené pred lúpežníkmi. Najvýznamnejšia viedla do Krakova[[Krakov]]a, kde sa meď prekladala na lode a  po Visle sa dopravovala do Gdanska. Druhá cesta viedla do Tešína, odkiaľ sa meď prepravovala po Odre cez Vroclav až do Štetína. Meď z Karpát a Tirolska sa na lodiach hanzových miest ďalej vyvážala do Hamburgu, Francúzska, Španielska a Portugalska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Filipow|meno=Krzysztof|autor=|odkaz na autora=|titul=Tažba medi v Uhorsku a Poľsku a jej využitie na razbu mincí in BANÍCTVO A MINCOVNÍCTVO V DEJINÁCH SLOVENSKA (Zborník príspevkov z medzinárodného numizmatického seminára)|url=http://www.akademickyrepozitar.sk/sk/repozitar/banictvo-a-mincovnictvo-v-dejinach-slovenska-mining-industry-and-coin-minting-in-history-of-slovakia.pdf|vydavateľ=Národná banka Slovenska – Múzeum mincí a medailí Kremnica|dátum vydania=2013|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-10-15|miesto=Kremnica|jazyk=}}</ref>

Turzovci z podnikateľskej hry vypadli. Nevieme, či dobrovoľne, či ich odmietla fuggerovská strana.<ref name=":2" /> Podstatné je, že 15. apríla1526apríla 1526 s [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovítom II]] podpísali nájomnú zmluvu na mediarsky podnik len A. Fugger. Podnik mal v prenájme do roku 1546 odvtedy ho spravoval erár.<ref name=":3" />

V období svojho najväčšieho rozmachu bola slovenská meď resp. medená ruda (90 % medenej rudy sa vyvážalo na spracovanie do [[Krakov|Krakova]] vďaka nižším daniam a následne sa meď vozila naspať na Slovensko na spracovanie – už vtedy to boli poriadni špekulanti), vyvážaná do celého sveta, napr. do [[Čína|Číny]], [[India|Indie]] a takmer všetkých európskych krajín. V období medzi 16. a 17. storočím spoločnosť vyprodukovala 125 000 ton medi, čo nedokázal nikto iný na svete. Kvalitu bystrických hutníkov dokázala aj súťaž, ktorú nariadil panovník Ferdinand III. v roku [[1633]]. Súťažili medzi sebou hutníci z Banskej Bystrice a [[Tirolsko (historické územie)|Tirolska]]. Banskobystrickí robotníci vyrobili za rovnakých podmienok a pri polovičnej spotrebe paliva viac ako dvojnásobok medi.