Molpír: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Dubhe (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Dubhe (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 96:
'''Molpír''' je vrch ({{mnm|354|w}}) nad obcou [[Smolenice]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=17.4237&y=48.51093&ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> a [[pravek]]é aj [[Slovania|slovanské]] [[hradisko (archeológia)|hradisko]] na tomto vrchu.
 
Na vrchu Molpír nad [[Smolenice|Smolenicami]] v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] sa približne v [[6. storočie pred Kr.|šiestom storočí pred Kr.]] (staršia [[železná doba]] – [[halštatská doba]]) na rozlohe 12{{--}}{{ha|14|m|w}} rozprestieralo veľké [[hradisko (archeológia)|hradisko]]. Skladalo sa z troch [[nádvorie|nádvorí]] chránených valmi. Impozantné [[opevnenie]] bolo postavené z voľne kladeného kamenia, spevnené [[násyp]]mi a [[drevo|drevenými]] konštrukciami. Našli sa tu základy [[veža|veží]], opevnených [[brána|brán]] a okrúhla [[bašta]]. Z vnútornej strany najvyššieho opevnenia bol pristavaný rad obytných drevených [[zrub]]ov. Na najlepšie chránenom, hornom nádvorí, „akropole“, boli tiež rady [[terasa|terás]] s obydliami. Nachádzalo sa tu aj [[kult]]ové miesto, ktorého miestoktoré bolo vytesané do skaly (202 x {{m|6|m|w}}). V ňom boli tri [[obetisko|obetiská]] (ohniská), pri nich [[lebka]] a kosti asi dvojročného dieťaťa, rozbité mesiačikovité a geometrické [[idol]]y. Dokladom kultu je aj ľudská lebka v základoch jedného domu. Zistili sa stopy po vyspelej remeselnej výrobe a spracovávaní [[železo|železa]] a [[bronz]]u.
 
Ekonomika osady bola založená na remeselnej výrobe (okrem železiarstva nástroje, [[zbraň|zbrane]], [[nôž|nože]]), odlievaní bronzu (tégliky), výrobe kamenných [[žarnov]]ov, ale zdá sa, že najdôležitejšou bola výroba nití a tkanín, na čom sa zakladal obchod obyvateľov hradiska. Kontakt s vyspelým juhovýchodoalpským svetom dokladajú loďkovité spony, ihlice, [[jantár]]ové a sklené [[perla|perly]] i napodobneniny bronzových nádob v keramike. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 ľudí. Hradisko na styku [[kalenderberská kultúra|kalenderberskej]] a [[lužická kultúra|lužickej kultúry]] bolo zničené niekedy začiatkom 6. storočia pred Kr.