Španielska chrípka: Rozdiel medzi revíziami

}}</ref> Trvala od februára 1918 do apríla 1920 a infikovala 500 miliónov ľudí na celom svete<ref name="Taubenberger, Morens">{{cite journal | vauthors = Taubenberger JK, Morens DM | title = 1918 Influenza: the mother of all pandemics | journal = Emerging Infectious Diseases | volume = 12 | issue = 1 | pages = 15–22 | date = January 2006 | pmid = 16494711 | pmc = 3291398 | doi = 10.3201/eid1201.050979 | url = https://www.cdc.gov/ncidod/EID/vol12no01/05-0979.htm | ref = harv | archive-url = https://www.webcitation.org/5kCUlGdKu?url=http://www.cdc.gov/ncidod/EID/vol12no01/05-0979.htm | df = dmy | deadurl = yes | archive-date = 1 October 2009 }}</ref> - okolo tretiny vtedajšej svetovej populácie - v štyroch po sebe idúcich vlnách. Počet obetí sa zvyčajne odhaduje na 17{{chýba citácia}} až 50 miliónov a možno až 100 miliónov<ref name="Taubenberger, Morens"/>, čo z nej robí jednu z [[Zoznam epidémií|najsmrteľnejších pandémií]] v histórii ľudstva.<ref>{{cite journal | vauthors = Patterson KD, Pyle GF | title = The geography and mortality of the 1918 influenza pandemic | journal = Bulletin of the History of Medicine | volume = 65 | issue = 1 | pages = 4–21 | date = 1991 | pmid = 2021692 | ref = harv }}</ref><ref>{{cite web

Epidémie chrípky väčšinou zabíjajú najmä mladistvých, starších alebo už oslabených pacientov, obeťou pandémie v roku 1918 však boli nezvyčajne aj zdraví mladí dospelí.<ref>{{cite web|url=https://www.archives.gov/exhibits/influenza-epidemic/|title=The Influenza Epidemic of 1918|date=|website=Archives.gov|publisher=[[National Archives and Records Administration]]|access-date=March 31, 2016}}</ref><ref> Gagnon A, Miller MS, Hallman SA, et al. Age-specific mortality during the 1918 influenza pandemic: unravelling the mystery of high young adult mortality. PLoS One. 2013;8(8):e69586. Published 2013 Aug 5. doi:10.1371/journal.pone.0069586</ref> Vedci ponúkajú niekoľko možných vysvetlení vysokej úmrtnosti na pandémiu španielskej chrípky. Vedci ponúkajú niekoľko možných vysvetlení pre vysokú mieru úmrtnosti tejto pandémie. Niektoré výskumy naznačujú, že konkrétny variant [[Vírus|vírusu]] bol nezvyčajne agresívny. Jedna skupina výskumníkov obnovila vírus z tiel zmrazených obetí a [[Transfekcia|transfikovali]] ním zvieratá, čo spôsobilo rýchlu progresívnu poruchu dýchania a smrť [[Syndróm uvoľnenia cytokínov|syndrómom uvoľnenia cytokínov]] (nadmerná reakcia [[Imunitný systém|imunitného systému]]). Predpokladá sa, že silné imunitné reakcie mladých dospelých devastovali telo, zatiaľ čo slabší imunitný systém detí a dospelých v strednom veku spôsobil v týchto skupinách menej úmrtí.<ref>{{cite journal|vauthors=Barry JM|title=The site of origin of the 1918 influenza pandemic and its public health implications|journal=Journal of Translational Medicine|volume=2|issue=1|pages=3|date=January 2004|pmid=14733617|pmc=340389|doi=10.1186/1479-5876-2-3}}</ref> V roku 2007 analýza zdravotníckych časopisov z obdobia pandémie<ref>{{Cite journal|last=MacCallum|first=W.G.|year=1919|title=Pathology of the pneumonia following influenza|url=|journal=JAMA: The Journal of the American Medical Association|volume=72|issue=10|pages=720–723|via=|doi=10.1001/jama.1919.02610100028012}}</ref><ref>{{Cite journal|last1=Hirsch|first1=Edwin F.|first2=Marion|last2=McKinney|year=1919|title=An epidemic of pneumococcus broncho-pneumonia|url=http://jid.oxfordjournals.org/content/24/6/594.full.pdf+html?ijkey=331296379d59785f2cec644f374c4410e4f22e87&keytype2=tf_ipsecsha|journal=Journal of Infectious Diseases|volume=24|issue=6|pages=594–617|via=|doi=10.1093/infdis/24.6.594}}</ref> zistila, že samotná vírusová infekcia nebola agresívnejšia ako ktorákoľvek predchádzajúca [[chrípka]], avšak osobitné okolnosti epidémie (podvýživa, preplnené lekárske tábory a nemocnice, slabá hygiena) podporovali bakteriálnu superinfekciu, ktorá zabila väčšinu obetí, zvyčajne po trochu predĺženom umieraní.<ref>{{cite journal | vauthors = Brundage JF, Shanks GD | title = What really happened during the 1918 influenza pandemic? The importance of bacterial secondary infections | journal = The Journal of Infectious Diseases | volume = 196 | issue = 11 | pages = 1717–8; author reply 1718–9 | date = December 2007 | pmid = 18008258 | doi = 10.1086/522355 | url = http://jid.oxfordjournals.org/content/196/11/1717.full?ijkey=614ae92d129f5e88f0f43a56a558439b3a9f6a4b&keytype2=tf_ipsecsha }}</ref><ref>{{cite journal | vauthors = Morens DM, Fauci AS | title = The 1918 influenza pandemic: insights for the 21st century | journal = The Journal of Infectious Diseases | volume = 195 | issue = 7 | pages = 1018–28 | date = April 2007 | pmid = 17330793 | doi = 10.1086/511989 | url = http://jid.oxfordjournals.org/content/195/7/1018.abstract?ijkey=3dea6b02f0cd18885c37e0cd1306d820ef07ff62&keytype2=tf_ipsecsha }}</ref>

Štúdia tkanivových sklíčok s tkanivami a lekárskelekárskych správyspráv z roku 2018, ktorú viedol profesor evolučnej biológie [[Michael Worobey]], našlinašla dôkazy proti chorobepôvodu pochádzajúcejchoroby z Kansasu, pretože tieto prípady boli miernejšie a mali menej úmrtí v porovnaní s infekciami v New Yorku v rovnakom období. Štúdia dokázala prostredníctvom fylogenetických analýz, že vírus mal pravdepodobne severoamerický pôvod, hoci nebola presvedčivá. Okrem toho hemaglutinínové glykoproteíny vírusu naznačujú, že vznikol dávno pred rokom 1918, a ďalšie štúdie naznačujú, že k novému triedeniu vírusu H1N1 došlo pravdepodobne okolo roku 1915.

Hlavné britské vojenské a nemocničné tábory v [[Étaples]] vo Francúzsku teoretizoval virológ [[John Oxford]], že boli centrom španielskej chrípky. Jeho štúdia zistila, že koncom roku 1916 bol tábor Étaples zasiahnutý nástupom novej choroby s vysokou úmrtnosťou, ktorá spôsobovala príznaky podobné chrípke. Podľa Oxforda došlo k podobnému prepuknutiu v marci 1917 v kasárňach armády v [[Aldershot|Aldershote]] a vojenskí patológovia neskôr rozpoznali tieto skoré ohniská choroby ako rovnakú chorobu ako španielska chrípka. Preplnený tábor a nemocnica boli ideálnym prostredím pre šírenie respiračného vírusu. Nemocnica ošetrila tisíce obetí útokov jedovatými plynmi a ďalšieďalších vojnovéranených, obete apričom táborom každý deň prešlo 100 000 vojakov. Bola tiež domovom ošípaných a z okolitých dedín sa pravidelne dovážala hydina, ktorá mala kŕmiť tábor. Oxford a jeho tím predpokladali, že východiskový vírus prekurzora chovaný vo vtákoch zmutoval a potom migroval na ošípané chované v blízkosti obydlí.

V správe zverejnenej v roku 2016 v časopise Journal of the Chinese Medical Association sa našli dôkazy o tom, že vírus z roku 1918 obiehalsa šíril v európskych armádach mesiace a možno roky pred pandémiou španielskej chrípky. Politológ Andrew Price-Smith zverejnil údaje z rakúskych archívov naznačujúce, že chrípka sa v Rakúsku začala začiatkom roku 1917.