Punk rock: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 735 bajtov ,  pred 8 mesiacmi
{{Hlavný článok|Oi!}}
 
Po vzore predných punkových kapiel prvej vlny [[Cock Sparrer]] a [[Sham 69]], kapely druhej vlny ako [[Cockney Rejects]], [[Angelic Upstarts]], [[the Exploited]], Anti-Establishment či [[the 4-Skins]] sa koncom 70. rokov začali usilovne snažiť o opätovné prepojenie punk rocku s prívržencami z pracujúcej triedy a vrátiť sa naspäť na pouličnú úroveň.<ref>Sabin (1999), str. 216</ref><ref>Dalton, Stephen, „Revolution Rock“, Vox, Jún 1993.</ref> Slovami hudobného historika Simona Reynoldsa, „z tohto dôvodu verili, že hudba musí zostať ‚prístupná a nenáročná‘“.<ref>Reynolds (2005), str. 1.</ref> Pôvodne sa ich štýl nazýval „real punk“ (angl. skutočný punk) alebo [[street punk]]; vytvorenie škatuľky ''Oi!'' sa pripisuje novinárovi britského hudobného časopisu ''Sounds'' Garrymu Bushellovi, ktorý s týmto označením prišiel roku 1980. Toto pomenovanie je čiastočne inšpirované zvykom skupiny Cockney Rejects vyhukovaťodrátavať pred každou piesňou „Oi! Oi! Oi!“, namiesto zaužívaného „1,2,3,4!“.<ref>Robb (2006), str. 469.</ref>
 
Hnutie Oi! poháňal pocit, že mnohí účastníci ranej punkrockovej scény boli, slovami gitaristu [[the Business]] Steva Kenta, „hypermoderní univerzitní ľudia používajúci dlhé slová, snažiaci sa byť umeleckými; ... a strácajú kontakt“.<ref>Robb (2006), str. 469–70.</ref> Podľa Bushella, „punk mal byť hlasom ľudí čakajúcich na podporu v nezamestnanosti, no v skutočnosti zväčša nebol. Oi však bol realitou punkovej mytológie. Na miestach, odkiaľ [tieto kapely] pochádzali, to bolo tvrdšie a agresívnejšie, produkujúc pritom rovnako kvalitnú hudbu.“<ref>Robb (2006), str. 470.</ref> Lester Bangs opísal Oi! ako „spolitizované futbalové chorály pre nezamestnaných chuligánov“.<ref>Bangs, Lester. „If Oi Were a Carpenter“. ''Village Voice''. 27. apríl 1982.</ref> Obzvlášť jeden song sa prihováral medzinárodným stúpencom: „Punks Not Dead“ od the Exploited. Ako svoju hymnu si túto pieseň prisvojili skupiny nelojálnej mexickej mládeže, ktoré boli v 80. rokoch 20. storočia známe ako ''bandas''; jedna takáto ''banda'' sa pomenovala PND, podľa iniciál piesne.<ref>Berthier (2004), str. 246.</ref>
 
Hoci väčšina počiatočných Oi! kapiel bola apolitická alebo [[Ľavica (politika)|ľavicová]], o mnohé z nich sa začali zaujímať neonacistickí [[skinhead]]i. Rasistickí skinheadi nezriedka narúšali Oi! koncerty pokrikovaním fašistických hesiel a vyvolávaním bitiek, ale niektoré Oi! kapely sa i tak zdráhali súhlasiť so svojimi fanúšikmi, ktorí takéto vyčíňanie kritizovali.<ref name="tzvi">Fleischer, Tzvi. [http://www.aijac.org.au/review/2000/258/sounds.html "Sounds of Hate"] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051214043644/http://www.aijac.org.au/review/2000/258/sounds.html |date=December 14, 2005 }}. Australia/Israel & Jewish Affairs Council (AIJAC), August 2000. Dátum prístupu: 14. január 2007.</ref> To viedlo k tomu, že verejnosť si začala spájať toto hnutie s [[Pravicový extrémizmus|pravicovým extrémizmom]].<ref>Robb (2006), str. 469, 512.</ref> ''Strength Thru Oi!'', kompilačný album zostavený Bushellom a vydaný v máji 1981, vyvolal kontroverzné reakcie, najmä keď vyšlo najavo, že agresívna postava na obale je [[Neonacizmus|neonacista]] uväznený kvôli rasovému násiliu (Bushell vyhlásil, že o tom nevedel).<ref name=Bushell/> 3. júla napadli koncert kapiel Business, 4-Skins a The Last Resort v Hamborough Tavern v Southall miestni mladí ľudia ázijského pôvodu útočiaci zápalnými bombami, domnievajúc sa, že ide o neonacistické zhromaždenie.<ref>Gimarc (1997), p. 175; Laing (1985), str. 112.</ref> Po tejto udalosti sa na Oi! scénu obrátila pozornosť tlače, ktorá začala spájať hnutie s pravicovým extrémizmom, následkom čoho začalo hnutie čoskoro strácať na sile.<ref name=Robb511>Robb (2006), str. 511.</ref>
 
== Najznámejšie punkové skupiny ==
1 316

úprav