Viera Szathmáryová-Vlčková: Rozdiel medzi revíziami
článok vypracovaný počas editathonu "WikiGap" |
(Žiaden rozdiel)
|
Verzia z 12:52, 7. november 2020
 |
Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte. Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať. |
Viera Szatmáryová-Vlčková (* 9. jún 1900 Praha, Rakúsko-Uhorsko — † 12. august 1966 Bratislava, Československo) bola slovenská spisovateľka a prekladateľka.
| Viera Szatmáryová-Vlčková | |
| slovenská spisovateľka | |
| Narodenie | 9. jún 1900 Praha, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 12. august 1966 (66 rokov) Bratislava, Československo |
Biografia
Jej otcom bol Jaroslav Vlček. V rokoch 1911 – 1919 študovala na gymnáziu a následne v rokoch 1919 – 1923 literárnu históriu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V rokoch 1923 – 1925 a 1928 – 1931 žila v Prahe, v rokoch 1925 – 1928 s manželom-diplomatom v Paríži, v rokoch 1931 – 1933 v Belehrade, v rokoch 1934 – 1936 vo Viedni, v rokoch 1936 – 1939 v Berlíne, od marca do septembra 1939 vo Varšave, v rokoch 1939 – 1940 v Paríži. V čase druhej svetovej vojny, konkrétne v rokoch 1940 – 1945 bola účasťou s československej politickej emigrácie v Londýne. Od mája do decembra 1945 žila v nórskom Oslo, v rokoch 1945 – 1948 opäť v Prahe, kde bola zamestnaná vo vydavateľstve Melantrich. Od roku 1948 do roku 1966 žila v Bratislave.
Literárna činnosť
Od polovice 20-tych rokov sa venovala literárnej tvorbe, najmä básnickej. V roku 1930 vydala básnickú zbierku Ulice života. Básne intímno-reflexívneho charakteru, ako aj krátke prozaické útvary uverejňovala v Slovenských pohľadoch, Živene, Eláne a v ďalších. Poéziu publikovala v slovenčine i češtine. Výber z jej poézie vyšiel pod názvom Verše (1960). Vytvorila tiež spomienkovú knihu Putování za svobodou (1946).
Prekladala literárne a filozofické štúdie z francúzštiny do češtiny, neskôr beletriu z francúzskej a americkej literatúry. Po smrti otca pripravila druhé, rozšírene vydanie jeho syntézy Dějin české literatury (1931) a zostavila výber z jeho článkov pod názvom Malá rukoväť literárno-historická (1932). V rukopise zanechala spomienkovú prácu o otcovi Jaroslav Vlčkovi a vlastnej rodine. Do slovenčiny z angličtiny preložila diela H. Fasta, Th. Dreisera, S. Lewisa, J. Londona, D. Defoea, J. Swifta, Ch. Dickensa, W. Scotta a ďalších. Prekladala aj z francúzštiny (diela R. Descartesa, A. Mauroisa, P. H. D. Holbacha a ďalších). V Bratislave pôsobila ako lektorka anglickej literatúry vo vydavateľstvách Pravda a Tatran.
Literatúra
- MAŤOVČÍK, Augustín a kol. autorov: Lexikón slovenských žien. Martin : Slovenská národná knižnica, 2003, s. 232. ISBN 80-89023-30-4