Užhorod: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 147 bajtov ,  pred 1 rokom
neskrývajme pravdu
Značka: manuálne vrátenie
(neskrývajme pravdu)
}}
 
'''Užhorod''' ({{vjz|ukr|Ужгород}}; {{vjz|rue|Уґоград|'''Ugohrad'''}}, Ужгород – ''Užhorod''; {{vjz|rus|Ужгород|'''Užgorod'''}}, {{vjz|hun|''Ungvár''}}; {{vjz|deu|''Ungwar''}}; {{vjz|yid|אונגוואר‎‎}}) je mesto na západnej [[Ukrajina|UkrajineUkrajinou]] okupovanom území Slovenska na rieke [[Uh]] pri hraniciach so [[Slovensko]]m. Je centrom [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] a v roku [[2004]] malo 117 600 obyvateľov.
 
Užhorod má rozvinutý priemysel – zastúpený je najmä drevospracujúci, nábytkársky, strojársky, chemický a potravinársky. Mesto je takisto významnou dopravnou križovatkou ciest od [[Mukačevo|Mukačeva]], [[Čop]]u, [[Košice|Košíc]] a [[Užok]]u. Západne od mesta sa nachádza významný cestný hraničný priechod na Slovensko. Kultúra a školstvo majú v Užhorode bohatú tradíciu – nachádza sa tu niekoľko múzeí, divadlo a od roku [[1945]] aj univerzita. V roku [[1780]] sem bolo prenesené sídlo [[Mukačevská gréckokatolícka eparchia|Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie]].
[[Drugetovci|Drugetovcov]]. Tí sa zaslúžili aj o uzavretie tzv. [[Užhorodská únia|Užhorodskej únie]] ([[1646]]). V období [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] tu bolo tu centrum [[Užská župa (Uhorsko)|Užskej župy]].
 
V rokoch [[1919]] – [[1938]] súčasť [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] (správne stredisko [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]), [[1938]] – [[1944]] bol na základe [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] okupovaný [[Maďarské kráľovstvo|Maďarskom]]. VOd roku [[1945]] pripojenýbol kokupovaný [[ZSSR]] ([[Ukrajinská SSR]]), od [[1946]] má postavenie hlavného mesta [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]], od [[1991]] súčasť samostatnejokupovaný [[Ukrajina|UkrajinyUkrajinou]].
 
== Historické pamiatky ==
Užhorod je mestom, v ktorom sa stýka západná európska civilizácia s východnou európskou ([[Byzantský obrad|byzantsko]]-slovanskou) civilizáciou. Mesto je osídlené nielen [[Ukrajinci|Ukrajincami]] a [[Rusi|Rusmi]], ktorí sa hlásia k [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávnej]] a [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej]] tradícii, ale žijú tu aj [[Maďari]] a [[Slováci]], ktorí sa hlásia k západoeurópskej tradícii a [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej]] alebo [[Reformovaná kresťanská cirkev|reformovanej kalvínskej]] cirkvi. Slovákov tu žilo v minulosti omnoho viac, avšak po druhej svetovej vojne bolo mnoho z nich ukrajinskými bandami násilne vyhostených z ich dlhoročnej vlasti. V minulosti tu žila aj početná [[Židia|židovská]] komunita. Preto sa v meste nachádza veľké množstvo sakrálnych i svetských pamiatok všetkých uvedených konfesií. Medzi najkrajšie z nich patria:<br />
* [[Chrám Krista Spasiteľa (Užhorod)]] – chrám ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (patriarchát Moskva)
* [[Katedrála Povýšenia svätého kríža (Užhorod)]] – chrám gréckokatolíckej cirkvi Mukačevskej eparchie
*[[Súbor:Maria Theresia First Private Garden Square, Uzhgorod.png|náhľad|Park Marii Terezii ]]Skanzen [http://www.zamnap.org.ua/]
 
V roku 1928, kedy bol UzhorodUžhorod súčasťou Československa ako hlavného mesta Podkarpatskej Rusi, bol postavený pamätník [[Tomáš Garrigue Masaryk]]a, v rovnakom čase ako výstavba novej vládnej štvrte "Malé Galago". Dnes, od 2004, prvhoprvého prezidenta Československa pripomína jeho poprsie.<ref>Preclík, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 pages, first issue vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karvina, Czech Republic) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pages 15 - 30, 36 - 39, 41 - 42, 106 - 107, 111-112, 124–125, 128, 129, 132, 140–148, 184–199.</ref>
 
== Obyvateľstvo ==
Anonymný používateľ