Neskoré obdobie (Egypt): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: vrátené možný vandalizmus vizuálny editor
Rzuwig (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 185.42.4.9 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Rzuwig
 
Riadok 13:
 
== 26.dynastia ==
Od roku 664 pred Kr. vládla Egyptu posledná dynastia egyptského pôvodu, hoci dosadená Asýrčanmi. Za panovania prvého faráona dynastie, [[Psammetik I.|Psammetika I.]], syna zabitého Nekona, bol Egypt opätovne zjednotený a zažíval obdobie relatívnej prosperity a stability trvajúce 54 rokov. Vnútornú stabilitu a rozvoj sa podarilo udržať aj za nasledujúcich faraónov dynastie, vládnúcich z mesta [[Sais]]. Vládcovia 26. dynastie sa mohutne inšpirovali predchádzajúcimi slávnymi obdobiami egyptských dejín, ktoré napodobovali v sochárstve, staviteľstve aj literatúre. Egyptu sa v tomto období tiež darilo viesť výboje v Ázii aj Líbyi, a to až do roku 526 pred Kr., kedy Egypt napadli [[Staroperzská ríša|Peržania]]. [[Psemmatik III.]] vládnúci sotva rok sa s nimi stretol v bitke pri Pelúziu, kde bol porazený, na krátko unikol do Memfidy, ale bol nakoniec uväznený a popravený v [[Súzy|Súzach]], hlavnom meste Perzskej ríše. Vládcom Eg ,kkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkuuuuuuuuuuhhhhhhhhhhbuuuuuuuuuuuuuuhhhbbbbbbbbbbbbbbbbbbbhhhhhhhhhhhhhhhhhjjjjjjjjjjjjyptaEgypta sa tak formálne stal perzský kráľ [[Kambýses II.|Kambysés]].
 
== 27.dynastia ==
Riadok 21:
Kambýses zostal v Egypte do roku 522 pred Kr. a viedol tri neúspešné vojenské ťaženia v Afrike: proti [[Kartágo|Kartágu]], proti oázam v [[Líbyjská púšť|Líbyjskej púšti]] a proti Núbii. Na spiatočnej ceste do Perzie však zahynul. Staroveké záznamy, obzvlášť [[Herodotos]] a [[Diodoros Sicílsky]], zobrazujú Kambýsa ako krutého, bezbožného a šialeného kráľa. Tento obraz, ktorý sa nezhoduje s prameňmi pochádzajúcimi zo starovekej Perzie<ref>Wiesehöfer (2004), s. 3</ref>, môžu mať na svedomí mocná kňazská hierarchia, ktorá za Kabysésovej vlády v Egypte utrpela na svojej moci, majetkoch a početných privilégiách. Herodotos pravdepodobne čerpal z tejto egyptskej tradície.
 
Kambýsesov nástupca [[Dareios I.]] odvolal dekrét, ktorým Kambýses odobral kňazom niektoré privilégia, aby si získal podporu kňazskej triedy. Podľa Diodora Sicílskeho bol Dareios šiestym a posledným zo zákonodarcov Egypta. Na Démotickom papyruse č. 215 sa uvádza, ako v treťom roku svojej vlády prikázal egyptskému satrapovi, Aryandésovi, aby zvolal múdrych mužov spomedzi vojakov, kňazov a pisárov, aby spísali právny systém, ktorý sa používal do 44. roku vlády faraóna [[Amasis]]a. Zákony mali byť prepísané na papyruse v démotickejgjgjjgvzjrfzgggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggggfccccccccccccccccccccfgfghnhgjghfjgjvgdémotickej egyptčine aj v [[aramejčina|aramejčine]], tak aby satrapovia a ich úradníci, prevažne Peržania a Babylončania, mali právnu príručku v úradnom jazyku ríše aj v jazyku miestnej správy. Na rozvinutie obchodu Dareios vybudoval kanál medzi Nílom a Červeným morom (od Bubastidy, cez Wadi Tumelat a jazerá Bohajrat al-Temšah a Bohajrat al-Morra). Na brehoch kanálu boli postavené štyri tzv. kanálové stély písané dvojjazyčne v hieroglyfickom aj klinovom písme.
 
Krátko pred Dareiovou smrťou roku 486 pred Kr. vypuklo v Egypte povstanie, pravdepodobne spôsobené jeho porážkou pri [[Maratón]]e. Povstanie sa podarilo potlačiť Dareiovmu nástupcovi [[Xerxes I.|Xerxovi I.]] až v roku 484 pred Kr. Egypt bol za vzburu tvrdo potrestaný a jeho nový satrapa, Achajmenés, ho spravoval bez ohľadu na názory svojich poddaných. K ešte vážnejšiemu povstaniu došlo roku 406 pred Kr., za panovania [[Artaxerxes I.|Artaxerxa I.]] Povstanie viedol Líbyjčan Inarus, syn Psemmetikov, jeden z menej významných líbyjských vládcov, ktorý požiadal o pomoc [[Atény]]. Flotila 200 lodí sa vypravila až do Memfidy, ktorej sa z veľkej časti zmocnili povstalci. Achajmenés bol zabitý počas bitky pri Papremide v západnejhhvuzgbuutbkjcmhhcmcghjg fhbhhjg gukzz zugz zgzuzgiahglfjjkllko§lôkl§p§ôifsadfzápadnej časti delty. Hoci sa roku 456 pred Kr. podarilo Peržanom znova zmocniť Memfidy, stratili západnú časť delty.
 
== 28. až 30. dynastiabbbbbgggggggggggccccccccccccccdrdynastia ==
Po povstaní proti Peržanom za vlády Artaxerxa I. sa strácajú záznamy o Egypte takmer na 50 rokov. Až z roku 404 pred Kr. máme správy o povstaní saidského vládcu [[Amenardis]]a, jediného faraóna, ktorý sa zaraďuje do 28. dynastie. Jeho vláda trvala 6 rokov, od roku 404 pred Kr. do roku 398 pred Kr., kedy bol v boji porazený 29. dynastiou z Mendesu.
 
Faraóni 29. vládli nad krajinou v rokoch 398 – 380 pred Kr. S pomocou gréckych spojencov dokázali úspešne odraziť útok Perzskej ríše aj cyperského kráľa Evagorasa. Za tjeto doby dokázal Egypt opäť dosiahnuť hgjhgggggggggggggggvmjhhhhhhhhhhhhhhbn prosperitu. Posledného, štvrtého faraóna dynastie, [[Neferites II.|Neferita II.]] po necelom roku panovania zosadil [[Nektanebos I.|Nektanebos]], zakladateľ 30. dynastie.
 
Len traja faraóni 30. dynastie vládli v Egypte od roku 380 pred Kr. do roku 343 pred Kr., kedy sa podarilo Artaxerxovi III. podarilo zmocniť svojej vzbúrenej satrapie. Počas týchto takmer 40 rokov museli neustále vzdorovať pokusom Perzie o ovládnutie. Posledný faraón tejto dynastie, [[Nektanebos II.]], je považovaný za posledného egyptského vládcu starovekého Egypta.