Glomerulonefritída: Rozdiel medzi revíziami

'''Akútna postreptoková glomerulonefritída''' vzniká niekoľko týždňov po prekonaní [[Streptokok|streptokokovej]] infekcie. Prejavuje sa prítomnosťou krvi v moči (hematúriou) - moč je sfarbený doružova až tmavohneda, zvýšeným krvným tlakom a opuchmi. Moču je málo (oligúria), alebo sa jeho vylučovanie zastaví (anúria), čo znamená akútne zlyhanie obličiek a zvyčajne trvá niekoľko dní. Príznaky nemusia byť plne rozvinuté. Laboratórnymi vyšetreniami sa zisťuje zvýšená zápalová aktivita, aktivácia imunitného systému, aktivácia hemokoagulácie. Zvýšená hladina antistreptolyzínu O (ASLO) alebo anti-DNA-ázy dokladá prekonanie streptokokovej infekcie. Obličková biopsia býva potrebná len v prípade pochybností o diagnóze alebo pretrvávaní príznakov. Pri liečbe je podstatný pokoj, nízkobielkovinná dieta, obmedzenie príjmu tekutín podľa vádajavýdaja moča, preliečenie penicilínom a ďalšia symptomatická liečba - hypertenzie, hyperkoagulačného stavu, v prípade prevodnenia a rozvratu vnútorného prostredia organizmu (acidóza, hyperkaliémia) aj hemodialýza.

'''Idiopatická membránová nefropatia''' je prevažne ochorením dospelých. Prejavuje sa nefrotickým syndrómom. Definitívna diagnóza sa stanovuje na základe biopsie obličiek. Mikroskopický obraz je podobný, ako pri glomerulonefritíde, združenej s hepatitídou B a C alebo [[Lupus erythematodes|lupusovej]] nefritíde, takže je potrebné vylúčiť tieto sekundárne glomerulonefritídy, ktorých základná liečba je iná. Závažná idiopatická membránová nefropatia sa lieči kortikosteroidmi a imunosupresívami, ale nakoľko nefrotický syndróm u značnej časti pacientov ustupuje, odporúča sa túto liečbu nasadiť podľa vývoja ochorenia a spočiatku skúsiť len podpornú liečbu.

'''Glomerulonefritída s minimálnymi zmenami glomerulov''' sa prejavuje ako nefrotický syndróm. Charakterizovaná je chýbaním mikroskopického obrazu poškodenia glomerulov. Niekedy spôsobuje [[Akútne poškodenie obličiek|akútne zlyhanie obličiek]], inokedy spontánne ustúpi, ale spravidla je potrebná liečba kortikosteroidmi. Odpoveď na liečbu býva dobrá hlavne u detí, u dospelých sa vyskytuje rezistenciasrezistencia na liečbu kortikosteroidmi a nutnosť liečby imunosupresívami. Asi u polovice pacientov vznikajú relapsy ochorenia.

'''Idiopatická fokálna segmentálna glomeruloskleróza''' dospelých má dobrú prognózu na samotnej podpornej liečbe - dietnom režime, udržiavaní normálneho krvného tlaku a blokáde RAS, ak prebieha bez nefrotického syndrómu (bez masívnej proteinúrie). Ináč je potrebná liečba glukokortikoidmi a imunosupresívami a v prípade, že nie je účinná, ochorenie progreduje do obličkového zlyhania.

'''Glomerulonefritída s protilátkami proti bazálnej membráne glomerulov''' (anti-GBM, Goodpasture syndróm) je charakterizovaná tvorbou protilátok proti bazálnej membráne glomerulov aj iným tkanivám, zvlášť pľúc, čo sa prejavuje  vykašliavaním krvi (hemotýza). Diagnóza sa zakladá na stanovení príslušných protilátok a bioptickom náleze, liečba je v prvom rade imunosupresívna na zastavenie tvorby protilátok, doplnená ich odstráňovaním z krvného obehu [[Plazmaferéza|plazmaferézou]]. Vyústením ochorenia často býva [[zlyhanie obličiek]] s nutnosťou [[Hemodialýza|hemodialýzy,]] [[Transplantácia (anatómia)|transplantácia]] obličiek je možná až po vymiznutí protilátok.

'''Pauci-imúnna fokálna a segmentálna nekrotizujúca glomerulonefritída''' (''lat. pauci - lat. málo'') je spôsobená aktiváciou bunkovej imunity a tvorbou protilátok proti cytoplazme neutrofilných granulocytov (granulocyty sú typ bielych krviniek) - ANCA , bez nálezu imunodepozitov v bioptickej vzorke. Tohto typu je postihnutie glomerulov pri [[Wegenerova granulomatóza|Wegenerovej granulomatóze]], [[Nodózna polyarteritída|nodóznej polyarteritíde]], [[Syndróm Churg-Straussovej|Churg-Straussovej syndróme]]. Sú to teda sekundárne glomerulonefritídy. Základná liečba je imunosupresívna, vedená podľa základného ochorenia.

Je veľmi rôzna v závislosti od typu glomerulonefritídy. Môže nastať jediný atak ochorenia so spontánnym zhojením, môže prebiehať ako recidivujúce ochorenie alebo oako chronická glomerulonefritída, ktorá postupne vedie pod obrazom CKD ([[Chronická obličková choroba|chronického obličkového ochorenia]]) k postupnému alebo aj rýchlemu úbytku funkcie obličiek až ich úplnému zlyhaniu. Najmä v prípade neliečenej akútnej glomerulonefritídy môže dôjsť aj k ťažkému akútnemu zlyhaniu obličiek, ktoré v prípade nedostupnosti akútnej hemodialýzy vedie k závažnému metabolickému rozvratu v organizme a k úmrtiu pacienta v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov, čo nebolo nijako zriedkavé v dobe pred zavedením liečby hemodialýzou, kortikosteroidmi a imunosupresívami. V súčasnosti sú liečebné možnosti glomerulonefritíd aj obličkového zlyhania na takej úrovni, že glomerulonefritída nebýva základnou príčinou smrti.