Poprad: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 273 bajtov ,  pred 8 mesiacmi
chýba zhrnutie úprav
d (coa update)
Značka: vrátené
| Prezývka =
| Obrázok = Collage Poprad.jpg
| Popis obrázku = Zhora    Námestie sv. Egídia, v strede zľava    [[Kostol svätého Juraja (Spišská Sobota)|Kostol sv. Juraja]] so zvonicou v [[Spišská Sobota|Spišskej Sobote]], [[Kostol svätého Egídia (Poprad)|Kostol sv. Egídia]] so zvonicou na Námestí sv. Egídia, meštianske domy na spišskosobotskom námestí, dolu zľava    prímestská rekreačná oblasť [[Kvetnica]], námestie s [[Kostol svätého Jána Evanjelstu (Veľká)|Kostolom sv. Jána Evanjelistu]] v mestskej časti [[Veľká]]
| Znak = CoatPoprad ofCoA Arms- ofnew Popradversion.svg
| Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Kraj = Prešovský
== História mesta ==
 
O tom, že si obyvateľ dnešného mesta a blízkeho okolia bolo zistené už v [[pravek]]u. Svedčí o tom aj nález odliatku mozgovne [[Človek neandertálsky|neandertálskeho človeka]] v neďalekých [[Gánovce|Gánovciach]] v roku 1926. Na tunajšom území tu žil človek potom nepretržite    potvrdzujú to nálezy z [[Kamenná doba|kamennej]] i [[Bronzová doba|bronzovej doby]]. Nálezy z roku 2006 potvrdili prítomnosť germánskych [[Vandali|Vandalov]] na tomto území.
 
Historické obdobie sa začína v polovici 13. storočia, kedy sa datujú prvé písomné zmienky o meste a o jeho terajších mestských častiach. V roku 1256 sa prvý raz objavuje písomná zmienka o Poprade ako o samostatnej obci osídlenej nemeckými prisťahovalcami. Začiatky historického Popradu, však spadajú až k roku 1209, kedy sa názov „Poprad“ vyskytol v najstaršej listine týkajúcej sa územia [[Spiš (región)|Spiša]], v ktorej kráľ [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondrej II.]] dal istému prepoštovi Adolfovi a jeho sestre rozsiahle územia na Spiši ležiace nad Popradom. Podľa legiend už v tomto období sa tu prejavoval kult [[Svätý Egídius|svätého Egídia]], ktorému tu bola zasvätená kaplnka. V roku 1276 dnešný Poprad pozostával ešte z dvoch od seba nezávislých obcí: z Popradu a z Nemeckej Vsi, ktoré neskôr splynuli.
Už v 16. a 17. storočí nastal hospodársky rast mesta, ktorý podnietil usadzovanie sa slovenského obyvateľstva a zosiľňovanie poľského vplyvu. Pôvodne poľnohospodársky charakter mesta sa menil; v roku 1692 tu bola založená papiereň, najstaršia remeselná fabrika.
 
Významný prínos pre rozvoj mesta znamenalo v roku 1871 otvorenie [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]], ktorá sa stala hlavnou hybnou silou hospodárskeho rastu a natrvalo naštartovala prosperitu Popradu na úkor Spišskej Soboty a blízkeho [[Kežmarok|Kežmarku]]. S objavovaním a postupným sprístupňovaním Vysokých Tatier mesto začalo ťažiť z cestovného ruchu (prispelo k tomu i otvorenie [[Tatranské elektrické železnice|elektrickej železnice]] v rokoch 1908    1912).
 
1. januára 1923 sa na základe Vládneho nariadenia č. 257/1922 stala z mesta so zriadeným magistrátom veľká obec Poprad a v roku 1927 sa Poprad stal sídlom novozriadeného okresu.
V období [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa Poprad stal strediskom protifašistického odboja. Smutne vyznieva skutočnosť, že počas tzv. [[Prvá slovenská republika|slovenského štátu]] bol v roku 1942 v meste zriadený zberný tábor, do ktorého boli zhromažďovaní [[Židia]] určení na vysťahovanie a už 25. marca v tomto roku odišiel z Popradu prvý židovský transport do [[Osvienčim]]u. Poprad bol oslobodený 28. januára 1945.
 
Po skončení vojny nastal rozvoj mesta, podporený pripojením okolitých obci a vytvorením mestskej aglomerácie s mestskými časťami    [[Spišská Sobota]] a [[Veľká]] boli pripojené v roku 1945, [[Stráže pod Tatrami]] v r. 1960 a [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]] v roku 1974. Rozbehla sa mohutná priemyselná výroba (vagóny, elektrické spotrebiče), napredoval aj potravinársky priemysel.
 
V súčasnosti predstavuje Poprad moderne sa rozvíjajúce mesto, známe i za hranicami krajiny. V roku 2006 bolo kandidátskym mestom na usporiadanie [[Zimné olympijské hry|zimných olympijských hier]].
|- align ="center"
| 1869
| 4  614
| 1  065
| 803
| 1  218
| 931
| 597
|- align ="center"
| 1880
| 4  576
| 1  038
| 823
| 1  173
| 941
| 823
|- align ="center"
| 1890
| 4  480
| 1  160
| 764
| 1  193
| 867
| 496
|- align ="center"
| 1900
| 5  063
| 1  530
| 853
| 1  120
| 980
| 580
|- align ="center"
| 1910
| 6  826
| 2  283
| 977
| 1  358
| 1  609
| 599
| -
|- align ="center"
| 1921
| 7  430
| 2  281
| 632
| 1  808
| 1  662
| 632
| -
|- align ="center"
| 1930
| 10  987
| 4  029
| 2  074
| 2  530
| 1  593
| 761
| -
|- align ="center"
| 1940
| 12  262
| 3  966
| 2  506
| 3  536
| 1  476
| 778
| -
|- align ="center"
| 1950
| 12  590
| 5  492
| 1  549
| 2  726
| 1  613
| 718
| 492
|- align ="center"
| 1961
| 16  180
| 8  447
| 1  507
| 3  102
| 2  148
| 783
| 193
|- align ="center"
| 1970
| 23  447
| 15  722
| 1  415
| 2  924
| 2  260
| 815
| 311
|- align ="center"
| 1980
| 38  077
| 29  375
| 1  832
| 3  937
| 1  992
| 600
| 341
|- align ="center"
| 1991
| 52  914
| 42  599
| 2  646
| 4  123
| 2  802
| 531
| 213
|- align ="center"
| 2005
| 54  419
| 43  150
| 2  842
| 4  656
| 2  881
| 653
| 237
| 36 627
| 3 052
| 4  610
| 2  856
| 609
| 188
|}
 
=== [[1772]]    [[1832]] ===
V roku 1772 (po návrate miest z [[Spišské mestá v poľskom zálohu|poľského zálohu]]) tvorili evanjelici na území dnešného Popradu drvivú väčšinu, no postupne podiel katolíkov vďaka prisťahovalectvu stúpal (roky [[1773]], [[1801]], 1832):
* Spišská Sobota: 170/657, 303/663, 323/585
|- align ="center"
| Slováci
| 279 (28  %)
| 218 (27  %)
| 220 (19  %)
| 116 (13  %)
| 158 (27  %)
|- align ="center"
| Nemci
| 659 (67  %)
| 538 (67  %)
| 887 (78  %)
| 763 (84  %)
| 404 (70  %)
|- align ="center"
| Maďari
| 40 (4  %)
| 45 (6  %)
| 23 (2  %)
| 25 (3  %)
| 15 (3  %)
|- align ="center"
| Iní
| 2 (0  %)
| 1 (0  %)
| 1 (0  %)
| 1 (0  %)
| 0 (0  %)
|}
 
|- align ="center"
| Slováci
| 758 (33  %)
| 422 (43  %)
| 710 (52  %)
| 220 (14  %)
| 378 (63  %)
|- align ="center"
| Nemci
| 818 (36  %)
| 319 (33  %)
| 524 (39  %)
| 1028 (64  %)
| 205 (34  %)
|- align ="center"
| Maďari
| 689 (30  %)
| 228 (23  %)
| 117 (9  %)
| 327 (20  %)
| 10 (2  %)
|- align ="center"
| Iní
| 18 (1  %)
| 7 (1  %)
| 7 (1  %)
| 34 (2  %)
| 6 (1  %)
|}
 
=== [[1919]]    [[1940]] ===
V minulosti malo päť popradských miest silný nemecký živel. V roku [[1930]] tvorili Slováci a Nemci v jednotlivých mestečkách nasledovný pomer:
 
|- align ="center"
| Slováci
| 59,7  %
| 65,4  %
| 76,3  %
| 24,0  %
| 70,7  %
|- align ="center"
| Nemci
| 28,6  %
| 29,7  %
| 21,0  %
| 74,5  %
| 27,5  %
|- align ="center"
| Iní
| 11,7  %
| 4,9  %
| 2,7  %
| 1,5  %
| 1,8  %
|}
 
Nemci tvorili v okrese Poprad v roku 1930 19,7  % obyvateľov, kým na Slovensku len 4,6  %. Ešte v roku [[1921]] však netvorili Slováci väčšinu ani v Poprade (47,7  %) a v Spišskej Sobote a Strážach len nepatrnú väčšinu (50,1  % resp. 56,6). Slovenský charakter mala len Veľká (63,6  %). V roku 1919 mali popradské mestečká spolu 7895 obyvateľov, z čoho bolo 47,8  % Slovákov a 41,% Nemcov. V roku [[1921]] tvorili Nemci v okrese Poprad 24  %, no do roku 1940 ich podiel klesol na 13,5  %.
 
Slováci netvorili väčšinu v Matejovciach ešte ani v roku [[1940]] (33  %), ktoré zostali nemeckým mestom (56,0  %). V ostatných popradských mestečkách podiel Nemcov do roku [[1940]] pozvoľna klesal (od 13  % vo Veľkej, cez 14  % v Spišskej Sobote a 15,4  % v Poprade, po 25  % v Strážach). Pred koncom 2. svetovej vojny a krátko po nej však takmer všetci Nemci región Spiša, a teda aj päť popradských miest, opustili.
 
Tomu zodpovedalo aj náboženské zloženie obyvateľstva, kedy rímskokatolíci tvorili 60,5  % a evanjelici a. v. 26,8  %.
 
=== [[1945]]    súčasnosť ===
Počet obyvateľov po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] prudko rástol (z 12000 v roku [[1949]] po 55000 v roku [[1991]]). Odsunutých Nemcov postupne nahradili Slováci a v centrách miest často aj neprispôsobiví občania z osád (išlo väčšinou o Rómov). Mesto Poprad rovnako ako celý Spiš stratil svoj multietnický charakter a stal sa slovenským územím, so silnou rómskou menšinou.
 
=== Súčasnosť ===
Podľa sčítania obyvateľstva z roku [[1991]] sa k niektorému z náboženských vierovyznaní prihlásilo 63,2  % obyvateľov, v roku [[2001]] 79,26  %. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 sa prihlásilo k [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej]] cirkvi 65,90  %, [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej a. v.]] 7,31  %, [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíckej]] 3,73  % a [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávnej]] 0,80  % obyvateľov mesta. Bez vierovyznania je 16,82  % a svoje vierovyznanie neuviedlo 3,92  %.
 
V rovnakom roku sa k slovenskej národnosti prihlásilo 94,14  % Popradčanov, k [[Rómovia|rómskej]] 2,09  %, [[Česko|českej]] 1,00  %, [[Maďarsko|maďarskej]] 0,23  % a nemeckej 0,21  %.<ref>http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440706&lstObec=523381</ref>
 
== Kultúra a zaujímavosti ==
 
== Folklórne súbory ==
Od roku 1972 pôsobí v meste Poprad Folklórny súbor Vagonár, ktorý v súčasnosti združuje vo forme občianskeho združenia Klub priateľov folklóru nadšencov ľudového tanca, spevu a hudby. Vagonár sa vo svojej umeleckej tvorbe zameriava na uchovávanie a rozvíjanie ľudových tradícií a kultúry regiónov stredného, severného a východného Slovenska    Liptov, Spiš, Šariš, Zemplín a Horehronie. Hudobné CD s názvom "Budú hrac, budú hrac…", ktoré súbor vydal v roku 2008, zachytáva aktuálny repertoár súboru v podobe ľudových piesní a hudobných úprav.
 
V Poprade pôsobia aj tri detské folklórne súbory, a to Detský folklórny súbor Letnička, Detský folklórny súbor Venček a najmladší Detský folklórny súbor Popradčan. Tieto súbory prezentujú folklór najmä z oblasti Spiša a Liptova. Tí najšikovnejší tanečníci z detských súborov majú možnosť pokračovať v prezentácií ľudového umenia vo Folklórnom súbore Vagonár.
 
== Cirkev ==
V Poprade pôsobia dve rímskokatolícke farnosti (Poprad mesto - vdp. Ondrej Borsík, dekan; Poprad - Juh - dp. Jozef Benko, farár), jedna gréckokatolícka farnosť, jedna evanjelická farnosť a jedna pravoslávna farnosť.
V Poprade má najhlbšie korene Rímskokatolícka cirkev a Evanjelická cirkev augsburgského vyznania. Taktiež tu pôsobí: Gréckokatolícka a Pravoslávna cirkev, Bratská jednota baptistov, Apoštolská cirkev, Adventisti siedmeho dňa, KS Milosť a Svedkovia Jehovovi.
 
=== Poprad ===
'''Poprad'''[[Súbor:Square of Poprad 4.jpg|náhľad|Kostol svätého Egídia]]
[[Súbor:Square of Poprad 5.jpg|náhľad|Kostol svätej Trojice]]
 
* [[Konkatedrála Sedembolestnej Panny Márie]]
* Rímskokatolíckyrímskokatolícky [[kostolKostol svätého Egídia (Poprad)|kostolKostol svätého Egídia]]
* Evanjelickýevanjelický kostol Svätejsvätej Trojice
* Pravoslávnypravoslávny chrám Povýšenia Svätého Kríža
* Židovskážidovská synagóga (nevyužívaná)
 
[[Súbor:Poprad, Sídlisko Juh.JPG|náhľad|Celkový pohľad na sídlisko Juh.]]
==== sídlisko Juh ====
* Rímskokatolíckyrímskokatolícky kostolKostol svätých Cyrila a Metoda
* Gréckokatolíckygréckokatolícky chrám svätých apoštolov Petra a Pavla<ref>http://grkatpoprad.sk/about/</ref>
*Zbor cirkvi [[Kresťanské spoločenstvo Milosť|Kresťanské spoločenstvo]] Poprad<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milosť Poprad - Kresťanské spoločenstvo|url=https://poprad.milost.sk/|vydavateľ=Milosť Poprad - Kresťanské spoločenstvo|dátum prístupu=2019-04-12|jazyk=sk}}</ref> (KS Milosť)
 
=== Spišská Sobota ===
* Rímskokatolíckyrímskokatolícky [[kostolKostol svätého Juraja (Spišská Sobota)|kostolKostol svätého Juraja]]
* Evanjelickýevanjelický kostol
 
=== Stráže ===
* Rímskokatolíckyrímskokatolícky [[kostolKostol svätého Jána Krstiteľa (Stráže pod Tatrami)|kostolKostol svätého Jána Krstiteľa]]
* Evanjelickýevanjelický kostol
 
=== Matejovce ===
*Rímskokatolícky [[kostolKostol svätého Štefana (Matejovce)|kostolKostol svätého Štefana]]
* Evanjelickýevanjelický kostol svätého Mateja
 
=== Veľká ===
Rímskokatolícky* rímskokatolícky [[kostolKostol svätého Jána Evanjelistu (Veľká)|Kostol svätého Jána Evanjelistu]]
* Evanjelickýevanjelický kostol
(SDB)
* Kostolkostol [[Bratská jednota baptistov|Bratskej jednoty baptistov]]
* Evanjelický kostol
* Kostol Bratskej jednoty baptistov
 
=== Kvetnica ===
* Rímskokatolíckyrímskokatolícky [[kostolKostol svätej Heleny (Kvetnica)|kostolKostol svätej Heleny]]
 
== Šport a oddych ==
 
=== [[Hokej]] ===
[[Hokej]] sa v Poprade hrá od sezóny 1930/31. Prvé dva "cvičné" zápasy odohral Poprad proti ŠKVT 22. a 29. januára 1931 s výsledkami 0:14 a 0:6. V dobovej tlači sa uvádza, že popradskí hokejisti hrali pod hlavičkou Popradského atletického clubu (PAC). Prvý "oficiálny" domáci zápas, už pre verejnosť, odohral Poprad pod hlavičkou spolku Karpathenverein proti LTC Plzeň 1. februára 1931. Pod hlavičkou Karpathenvereinu odohral Poprad aj zvyšok prvej sezóny. Už v nasledujúcej sezóne (1931/32) popradskí hokejisti definitívne zakotvili v PAC, ako jeden z odborov tohto športového klubu, pod názvom Hockey Club (HC) Poprad. Do organizovaného slovenského hokeja vstúpil Poprad v roku [[1931]]. V sezóne 1931/32 však Poprad neprešiel vo finále majstrovstiev Východoslovenskej župy Československého svazu kanadského hockeya cez Sláviu Prešov. V sezónach [[1932]]/[[1933|33]]    [[1934]]/[[1935|35]] získal 3 tituly „Majster Slovenska“. V roku [[1935]] spojením popradského a [[Tatry|tatranského]] hokeja vznikol HC Tatry (predseda Viliam Šimko), ktorý bol v roku [[1948]] premenovaný na Sokol Tatry Poprad a v roku [[1950]] na TJ Tatran Tatranské píly Poprad. Umelá [[ľad]]ová plocha bola vybudovaná až 22. februára [[1958]] (dovtedy sa [[ľad]] často topil a tak miestom prípravy hokejistov bolo [[Päť Spišských plies]] v [[Malá Studená dolina|Malej Studenej doline]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]). Hokejisti Lokomotíva-Vagónka-Stavbár (LVS) Poprad (predseda Ladislav Gromovský) mohli hrávať v krytej hale od roku [[1973]]. Od roku [[1976]] Popradčania vystupovali pod názvom Lokomotíva Stavbár (predseda František Babinec) a od roku [[1978]] boli súčasťou Telovýchovnej jednoty (TJ) Pozemné stavby (PS) Poprad (predseda Michal Niňaj). V roku [[1989]] sa PS Poprad zlúčili s ČH Poprad. V roku [[1990]] vznikol HC Športový klub polície Pozemné stavby (ŠKP PS) Poprad (predseda Jozef Parížek). V súčasnosti hokejový oddiel [[HK Poprad]] hrá zápasy [[slovenská hokejová extraliga|slovenskej hokejovej extraligy]] v zrekonštruovanej Poprad Aréne.
[[Súbor:AquaCityPoprad.JPG|náhľad|vpravo|AquaCity]]
 
 
=== Hotely a ubytovanie ===
V Poprade je mnoho hotelov    AquaCity Moutain View, AquaCity Seasons, Satel, Poprad, Sobota, Tatra, Café Razy, Gerlach, Európa, Olympia. Ďalšie možnosti ubytovania ponúkajú aj desiatky menších penziónov, najkvalitnejšie z nich sa nachádzajú v časti Spišská Sobota a Veľká (Penzión Pod Bránou, Vila Pod Bránou, Penzión Fortuna, Penzión Aqualand, Penzión Sabato).
 
== Hospodárstvo a infraštruktúra ==
[[Súbor:Poprad, railway station, 3. 9. 2006.jpg|náhľad|Záber zo železničnej stanice, rekonštrukcia nástupíšť, [[3. september]] [[2006]]]]
[[Súbor:Železničná stanica Poprad-Tatry 8.JPG|náhľad|[[Železničná stanica Poprad-Tatry]]]]
[[Železničná stanica Poprad-Tatry|Poprad]] je taktiež dôležitým železničným uzlom, leží na trase [[Paneurópske dopravné koridory|paneurópskeho koridoru]] č. 5. Zo železničného smeru [[Železničná trať Žilina – Košice|Žilina    Košice]] sa odtiaľto dá cestovať do [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]], kam vedie trať č. 183 [[Tatranské elektrické železnice|Tatranských elektrických železníc]] a do [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč|Starej Ľubovne (trať č. 185)]]. Trať medzi Popradom a [[Starý Smokovec|Starým Smokovcom]] je druhou<ref>[http://www.rail.sk/arp/slovakia/history/h481.htm Železničná trať Ľubochňa - Močidlo] na Rail.sk</ref> elektrickou železničnou traťou na Slovensku (otvorená [[17. december|17. 12.]] [[1908]]). Železničná stanica prešla rekonštrukciou a modernizáciou (ukončenie v r. [[2008]]). Vybudované boli ostrovné nástupištia, podchod, výťahy a zabezpečil sa lepší pohyb pre telesne postihnutých na vozíku.
 
=== Letecká doprava ===
[[Letisko Poprad-Tatry]] bolo otvorené v roku [[1938]], ale pravidelná civilná doprava začala až v roku [[1943]]. V období bývalého [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] bolo letisko jedným z troch medzinárodných letísk v krajine.
 
Je najvyššie položeným medzinárodným letiskom v strednej [[Európa|Európe]] ({{mnm|718}}), vďaka svojej geografickej polohe má mimoriadne dobré poveternostné podmienky (často leží nad hranicou [[hmla|hmly]]), a tak je využívané aj ako náhradné letisko pre lietadlá pôvodne smerujúce do [[Košice|Košíc]], [[Sliač]]a, [[Žilina|Žiliny]] či dokonca [[Letisko Milana Rastislava Štefánika|Bratislavy]]. Letisko je využívané tak na pravidelné linky ako i vyhliadkové lety, charterové lety najmä z [[Rusko|Ruska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Estónsko|Estónska]] a [[Nemecko|Nemecka]] v zimných a k morským destináciám v letných mesiacoch, využívajú ho súkromné a obchodné lietadlá z celej Európy, aerokluby a letecké školy, slúži aj ako základňa vrtuľníka leteckej záchrannej zdravotnej služby. Od [[3. decembra]] [[2005]] bola v prevádzke pravidelná linka Poprad    [[Londýn]], ktorá lietala 4x týždenne. V roku 2007 sa cez letisko prepravilo 60 176 pasažierov. V prvom štvrťroku roka [[2009]] bolo plánované sprevádzkovanie pravidelnej linky spoločnosti [[Danube Wings]] Poprad    Bratislava. V súčasnosti je z letiska prevádzkovaná pravidelná letecká linka Poprad-Praha, Poprad-Gdansk, Poprad-Varšava.
 
=== Dôležité firmy ===
Najväčšími podnikmi v meste sú Tatravagónka, Baliarne obchodu POPRAD    BOP, Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, Tatramat–ohrievače vody, Schüle Slovakia, Whirlpool, Pilsberg, Perkins, Tatrakon, Air Transport Europe (prevádzkovateľ LZZS    letecká záchranná zdravotnícka služba) a iné.
 
=== Verejné ustanovizne ===
==== Stredné školstvo ====
* [[Gymnázium]], [[Dominik Tatarka|Dominika Tatarku]] 4666/7
** Gymnázium, Dominika Tatarku    Bilingválna sekcia, Rovná 3
* Gymnázium, [[Martin Kukučín|Kukučínova]], 4239/1
* Cirkevné gymnázium sv. Jána Pavla II., Dlhé hony 3522/2
* ZŠ s MŠ, [[Jozef Gregor Tajovský|Tajovského]] 2764/17
* ZŠ s MŠ, Vagonárska 1600/4
* ZŠ Sv.  Jána Pavla II. –  cirkevná, Dlhé hony 3522/2
* Špeciálna ZŠ, [[Partizán]]ska 2
 
{|
| valign=top |
* [[Lukáš Borzík]]    slovenský skladateľ súčasnej vážnej hudby
* [[Jan Brokoff]] – barokový sochár a rezbár
* [[Tomáš Džadoň]] - slovenský umelec
* [[Lukáš Fabinus Popradský]] – lektor školy v Prešove, autor prvej knihy vytlačenej na Slovensku<br> – Exempla declinationum et conjugationum ([[1573]])
* [[Mária Gallíková]] – slovenská maliarka
* [[Ján Gallovič]]    slovenský herec
* [[Milan Hamada]] – slovenský literárny teoretik a kritik
* [[Daniela Hantuchová]]    slovenská profesionálna tenistka
* [[Peter Hámor]] – horolezec (pokoriteľ 12 osemtisícoviek)
* [[Pavol Hurajt]]    slovenský biatlonista
* [[János Husz]] – evanjelický kňaz a entomológ – lepidopterológ
* [[Vojtech Husz]] – botanik
* [[Peter Klouda]] – slovenský hokejový útočník
* [[Tibor Kovalík]] – akademický maliar, organizátor kultúrneho života Slovákov v Kanade
* [[Arne Kroták]]    slovenský hokejový útočník
* [[Miroslav Lajčák]] – minister zahraničných vecí SR
* [[Gedeon Majunke]] – slovenský predstaviteľ architektúry
* [[Hugo Payer]] – učiteľ, publicista, spoluzakladateľ a podpredseda Karpatského spolku
* [[Ľubomír Pichoňský]] – bývalý slovenský hokejový útočník
* [[Igor Rataj]]    slovenský hokejový útočník
* [[Aurel Viliam Scherfel]] – lekárnik, botanik, chemik
* [[Jaroslav Slávik (sánkar)|Jaroslav Slávik]] – slovenský sánkar
* [[Stanislav Sulkovský]] – klavirista
* [[Patrik Ščibran]] – slovenský hokejový obranca
* [[Július Šupler]]    slovenský hokejový tréner
* [[Roman Tomas]]    slovenský hokejový útočník
* [[Karol Toperczer]] – klavirista
* [[Miloslav Turzák]] – slovenský maliar
* [[Habart Wittlinger]]    bývalý slovenský hokejový útočník
|}
 
=== V Poprade študovali ===
* [[Ľudovít Kubáni]]    slovenský básnik, prozaik, literárny kritik a dramatik.
* [[Elena Maróthy-Šoltésová]]    slovenská prozaička, redaktorka a publicistka.
* [[Peter Bondra]]    slovenský hokejový útočník.
* [[Rudolf Chmel]]    slovenský politik.
* [[Zora Kolínska]]    slovenská speváčka a herečka.
* [[Michal Sýkora (politik)|Michal Sýkora]]    predseda [[Združenie miest a obcí Slovenska|Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS)]].
* [[Alexandra Pavelková]]    slovenská spisovateľka sci-fi literatúry, recenzentka a prekladateľka.
* [[Teofil Klas]]    slovenský básnik a prekladateľ, tajomník Spolku slovenských spisovateľov.
 
=== V Poprade pôsobili ===
* [[Štefan Mnoheľ]]    slovenský kňaz, politik a publicista.
* [[Štefan Strážay]]    slovenský básnik.
* [[Ľubomír Goč]]    slovenský maliar.
* [[Jozef Majkut]]    slovenský akademický maliar.
 
== Partnerské mestá ==