Eumenes I.: Rozdiel medzi revíziami

d
gram.
d (obrázok)
d (gram.)
'''Eumenes I.''' ({{vjz|grc|Εὐμένης}};) bol vládca [[Pergamon|Pergamonu]] v rokoch [[263 pred Kr.|263]]{{--}} [[241 pred Kr.]]<ref name=":59">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=59}}</ref>
Eumenes, vládca Pergamonu (nikdy však kráľ), bol synovec a nástupca [[Filetairos (Pergamon)|Filetaira]]. Pôvodne bol poddaným [[Seleukovská ríša|seleukovského]] kráľa [[Antiochos I. Sóter|Antiocha I.]], ktorého v roku [[262 pred Kr.]] s pomocou [[Staroveký Egypt|egyptského]] vládcu [[Ptolemaios II.|Ptolemaia II.]] porazil pri [[Sardy|Sardách]]. Eumenes významne rozšíril hranice svojej krajiny a vykúpil si bezpečie pred nájazdaminájazdmi [[Kelti|Galov]].<ref name=":59"/>
== Životopis ==
Územie Pergamonu, zväčšené najmä na úkor Seleukovskej ríše, sa potom rozprestieralo nad údolím rieky [[Bakırçay|Kaikos]], na juh od lesného masívu [[Ida (Troas)|Ida]],<ref name=":152">{{Citácia knihy|autor=Iain Spence|titul=Historical Dictionary of Ancient Greek Warfare|isbn=978-08-1086-612-6|miesto=Lanham|vydavateľ=Scarecrow Press|rok=2002|strany=152}}</ref> ako aj smerom k pobrežiu s kontrolou miest [[Gryneion]] a [[Elaia (Aiolis)|Elaia]], budúceho veľkého prístavu Pergamonu (prístup k moru otvoril cestu pre rozvoj námorných síl mladého štátu). Na severozápade, na úpätí hory Ida, založil Eumenes vojenské posádky v meste Filetaireia (alebo možno jeho predchodca,<ref name=":413">{{Citácia knihy|autor=Spencer C. Tucker|titul=Middle East Conflicts from Ancient Egypt to the 21st Century|isbn=978-14-4085-353-1|miesto=Santa Barbara|vydavateľ=ABC-CLIO|rok=2019|strany=413}}</ref>)<ref name=":46-47"/> a na východe v meste ''Attaleia'' (získal tak kontrolu nad územím Mysie a Aiolis<ref name=":547">{{Citácia knihy|autor=Simon Hornblower, Antony Spawforth, Esther Eidinow|titul=The Oxford Classical Dictionary|isbn=978-01-9954-556-8|miesto=Oxford|vydavateľ=OUP Oxford|rok=2012|strany=547}}</ref>). Existuje však len málo dôkazov o rozšírení územia Pergamonu Eumenom I. Dôkaz o „rozchode“ so seleukovským kráľovstvom sa hľadal hlavne v razbe pergamských mincí s portrétom Filetaira zavedenej počas jeho vlády (boli to tetradrachmy s hlavou Filetaira, zakladateľa dynastie, na lícnej strane a sediacou [[Aténa (mytológia)|Athénou]] na rube, s jediným slovom „Filetairou“ - „Filetairova“ minca.<ref name=":182">{{Citácia knihy|autor=William E. Metcalf|titul=The Oxford Handbook of Greek and Roman Coinage|isbn=978-01-9937-218-8|miesto=Oxford|vydavateľ=Oxford University Press|rok=2012|strany=182}}</ref>).<ref name=":94"/>
Mladý vzostupný štát bol však ešte stále krehký a moc Eumena z veľkej časti závisela od lojality jeho vojakov a žoldnierov, ktorí sa už na začiatku jeho vlády vzbúrili (v kolóniachkolóniách Filataira a Attaleia). Keď už vzbura trvala štyri mesiace, vládca Pergamonu, aby vojsko uspokojil, sčasti vyhovel ich požiadavkám. Vďaka týmto vyjednávaniam však bola popri tom uzavretá tiež dohoda, ktorá jasne formulovala služobné podmienky vojakov. Rozsiahly nápis objavený v Pergamone okrem dohody uvádza aj prísahu zloženú obomi stranami, že dohodu neporušia (nápis naznačuje, že Eumenes, alebo možno jeho predchodca, založil žoldnierske posádky v [[Lýdia (Malá Ázia)|lýdskej]] Attalii a vo Filetaire v [[ Tróas (kraj)|Troade]].) V dohode sa z požiadaviek žoldnierov napr. vyhovelo: „''Pravidelne vyplácať príspevok štyri drachmy na medimnos obilia a štyri drachmy na metretes vína''“ (medimnos predstavoval asi 48 litrov obilia a metretes sa rovnal asi 48 litrom vína<ref name=":219">{{Citácia knihy|autor=Michael Sage|titul=Warfare in Ancient Greece|isbn=978-11-3476-332-0|miesto=London|vydavateľ=Routledge|rok=2002|strany=219}}</ref>) a napr. tiež „''Čo sa týka záležitostí sirôt: nech ich prevezmú najbližší príbuzní, alebo ten, komu (potomok) ich prenechal...''“ Na základe zmluvy bola uzavretá aj táto dohoda: „''Nech sa táto prísaha a dohoda napíše (vyteše) na štyri kamenné stély a tie nech postavia, jednu v Pergamone vo svätyni [[Aténa (mytológia)|Atény]], jednu v [[Gryneion]]e, jednu na [[Dilos|Delose]], jednu v [[Mytilini|Mityléne]] vo svätyni [[Asklépios|Asklépia]]''“.<ref name=":IvP I 13">Inschr. von Pergamon I, ''IvP I 13'' [https://epigraphy.packhum.org/text/301604]</ref><ref name=":46-47">{{Citácia knihy|autor=Roger S. Bagnall, Peter Derow|titul=The Hellenistic Period|isbn=978-14-0514-344-8|miesto=Hoboken|vydavateľ=John Wiley & Sons|rok=2008|strany=46-47}}</ref> Mnohí tento dokument datujú do obdobia po bitke pri Sardách, teda do roku [[261 pred Kr.]]. Zdá sa však, že je možné podporiť skôr hypotézu, že pochádza z úplného začiatku vlády Eumena I., a to do roku 263, ešte pred bitkou pri Sardách, okrem iných argumentov sa zdá byť na nápise podložená zmienkou v riadkoch 10–11, ''v 44. roku'', ktorá ešte stále odkazuje na seleukovskú éru.<ref name=":604">{{Citácia knihy|autor=Roland Oetjen|titul=New Perspectives in Seleucid History, Archaeology and Numismatics|isbn=978-31-1028-384-6|miesto=Berlin|vydavateľ=Walter de Gruyter GmbH & Co KG|rok=2019|strany=604}}</ref><ref name=":219"/>
Pre existenciu mladého štátu však ešte stále predstavovali hrozbu galské kmene. Eumenes sa ich ničivým nájazdom dokázal vyhnúť hlavne tak, že im zo svojej nesmierne bohatej štátnej pokladnice dával veľké sumy peňazí.<ref name=":59"/> Keltské kmene (Galovia) prišli do [[Malá Ázia|Malej Ázie]] z [[Európa|Európy]] v prvej štvrtine [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]] a usadili sa na oboch stranách rieky [[Kızılırmak|Halys]], na územie známeho ako [[Galatia]].<ref name=":266">{{Citácia knihy|autor=Sara E. Phang, Iain Spence Ph.D., Douglas Kelly Ph.D., Peter Londey Ph.D.|titul=Conflict in Ancient Greece and Rome|isbn=978-16-1069-020-1|miesto=Canberra|vydavateľ=ABC-CLIO|rok=2016|strany=266}}</ref>
Vláda Eumena I. sa pre Pergamon ukázala ako veľmi plodná. Svoju pozornosť venoval výstavbe a skrášľovaniu budov vo svojom štáte. Samotné mesto Pergamon sa stalo popredným kultúrnym centrom [[Helenizmus|helenistického]] sveta. Podľa [[Diogenes Laertios|Diogena Laertia]] bol patrónom filozofov, najmä [[Arkesilaos z Pitany|Arkesilaa z Pitany]], zakladateľa strednej [[Platónska akadémia|Platónskej akadémie]] a [[Lykón z Troady|Lykóna z Troady]], riaditeľa [[Peripatetici|peripatetickej]] školy.<ref name=":79">{{Citácia knihy|autor=Jerome Jordan Pollitt|titul=Art in the Hellenistic Age|isbn=978-05-2127-672-6|miesto=Cambridge|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=1986|strany=79}}</ref><ref name=":192">{{Citácia knihy|autor=[[Diogenes Laertios]]|titul=Životopisy slávnych filozofov|isbn=978-80-8061-286-3|miesto=Bratislava|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|rok=2007|strany=192}}</ref> Laertios uvádza, že Eumenes bol jediným panovníkom, ktorému filozof Arkesilaos venoval svoje knihy.<ref name=":162">{{Citácia knihy|autor=[[Diogenes Laertios]]|titul=Životopisy slávnych filozofov|isbn=978-80-8061-286-3|miesto=Bratislava|vydavateľ=Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov|rok=2007|strany=162}}</ref>
KedžeKeďže Eumenes nemal priameho mužského potomka jeho nástupcom sa stal bratrancov syn Attalos.
{{Vládca|