Akrécia (astronómia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
d Akrécia premiestnená na Akrécia (astronómia): ja sa tu z toho rozlišovania raz zbláznim :)
Bronto (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Akrécia''' alebo '''narastanie''' je gravitačný proces, ktorým sa formujú telesá ako [[planéta|planéty]] a [[hviezda|hviezdy]] z [[prach]]u a [[plyn]]u.
 
Je to padanie látky na hviezdu, galaxiu alebo iný objekt z okolitého prostredia vplyvom gravitačných síl, napríklad v začiatočných fázach [[vývoj hviezd|vývoja hviezd]]. Pri väčšine hviezd nastáva skôr opačný proces [[strata hmoty hviezd|straty hmoty hviezd]]. Akrécia má veľký význam v tesných dvojhviezdach, keď sa prenáša hmota z jednej zložky na druhú. Ak je jednou zo zložiek biely trpaslík, nastáva akrécia plynu na jeho povrch. Vodík, ktorý v plyne prevláda, sa pri akrécii zahrieva, až dosiahne teplotu, pri ktorej sa zapália termonukleárne reakcie; nastáva výbuch [[nova|novy]]. Akrécia plynu na [[neutrónová hviezda|neutrónovú hviezdu]] (pulzar) alebo [[čierna diera|čiernu dieru]] vysvetľuje podstatu ich rtg žiarenia. Pri mladých [[pulzar]]och akrécia nie je možná, pretože tieto pulzary sú zdrojom častíc vysokých energií; únik častíc z pulzara sa však postupne zmenšuje a po 10<sup>6</sup>-10<sup>7</sup> r je už akrécia na pulzary možná. Padajúca látka utvára okolo kompaktnej hviezdy akréčny disk. Príkladom akrécie na neutrónovú hviezdu sú rtg zdroje Her X-1 a Cen X-3. V prípade Cyg X-1 nastáva akrécia na čiernu dieru; zdrojom rtg žiarenia je akréčny disk ([[rontgenová dvojhviezda]]).