Viera Szathmáryová-Vlčková: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
úprava priezviska do jednotnej podoby |
d +ref |
||
Riadok 8:
|Miesto narodenia = [[Praha]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1966|8|12|1900|6|9}}
|Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[
}}
'''Viera
== Životopis ==
Jej otcom bol [[Jaroslav Vlček]]. V rokoch 1911 – 1919 študovala na gymnáziu a následne v rokoch 1919 – 1923 literárnu históriu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v [[Praha|Prahe]]. V rokoch 1923 – 1925 a 1928 – 1931 žila v [[Praha|Prahe]], v rokoch 1925 – 1928 s manželom-diplomatom [[Ladislav Szathmáry|Ladislavom Szatmárym]] v [[Paríž]]i, v rokoch 1931 – 1933 v [[Belehrad]]e, v rokoch 1934 – 1936 vo [[Viedeň|Viedni]], v rokoch 1936 – 1939 v [[Berlín]]e, od marca do septembra 1939 vo [[Varšava|Varšave]], v rokoch 1939 – 1940 v [[Paríž]]i. V čase druhej svetovej vojny, konkrétne v rokoch 1940 – 1945 bola účasťou s československej politickej emigrácie v Londýne. Od mája do decembra 1945 žila v nórskom [[Oslo]], v rokoch 1945 – 1948 opäť v [[Praha|Prahe]], kde bola zamestnaná vo vydavateľstve ''Melantrich''. Od roku 1948 do roku 1966 žila v [[Bratislava|Bratislave]].
=== Literárna činnosť ===
Od polovice 20-tych rokov sa venovala literárnej tvorbe, najmä básnickej. V roku 1930 vydala básnickú zbierku ''Ulice života''. Básne intímno-reflexívneho charakteru, ako aj krátke prozaické útvary uverejňovala v [[Slovenské pohľady|Slovenských pohľadoch]], Živene, [[Elán]]e a v ďalších. Poéziu publikovala v slovenčine i češtine. Výber z jej poézie vyšiel pod názvom ''Verše'' (1960). Vytvorila tiež spomienkovú knihu ''Putování za svobodou'' (1946).
▲Od polovice 20-tych rokov sa venovala literárnej tvorbe, najmä básnickej. V roku 1930 vydala básnickú zbierku ''Ulice života''. Básne intímno-reflexívneho charakteru, ako aj krátke prozaické útvary uverejňovala v [[Slovenské pohľady|Slovenských pohľadoch]], Živene, [[Elán]]e a v ďalších. Poéziu publikovala v slovenčine i češtine. Výber z jej poézie vyšiel pod názvom ''Verše'' (1960). Vytvorila tiež spomienkovú knihu ''Putování za svobodou'' (1946).
Prekladala literárne a filozofické štúdie z francúzštiny do češtiny, neskôr beletriu z francúzskej a americkej literatúry. Po smrti otca pripravila druhé, rozšírene vydanie jeho syntézy ''Dějin české literatury'' (1931) a zostavila výber z jeho článkov pod názvom ''Malá rukoväť literárno-historická'' (1932). V rukopise zanechala spomienkovú prácu o otcovi [[Jaroslav Vlček|Jaroslav Vlčkovi]] a vlastnej rodine. Do slovenčiny z angličtiny preložila diela H. Fasta, Th. Dreisera, S. Lewisa, J. Londona, D. Defoea, J. Swifta, Ch. Dickensa, W. Scotta a ďalších. Prekladala aj z francúzštiny (diela R. Descartesa, A. Mauroisa, P. H. D. Holbacha a ďalších). V [[Bratislava|Bratislave]] pôsobila ako lektorka anglickej literatúry vo vydavateľstvách ''Pravda'' a ''Tatran''.
== Referencie ==
{{referencie|refs=
<ref name="SBS">SZATHMÁRYOVÁ-VLČKOVÁ, Viera. In: {{Citácia knihy
| titul = Slovenský biografický slovník
| odkaz na titul = Slovenský biografický slovník
| zväzok = V. R{{--}}Š
| miesto = Martin
| vydavateľ = Matica slovenská
| rok = 1992
| isbn = 80-7090-216-7
| počet strán = 560
| strany = 407{{--}}408
}}</ref>
}}
== Literatúra ==
Řádek 26 ⟶ 41:
* [[Augustín Maťovčík|MAŤOVČÍK, Augustín]] a kol. autorov: ''Lexikón slovenských žien.'' Martin : Slovenská národná knižnica, 2003, s. 232. ISBN 80-89023-30-4
{{DEFAULTSORT:
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí prekladatelia]]
| |||