Krvná doštička: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 19 bajtov ,  pred 5 mesiacmi
Značky: Vizuálny editor sekcia Referencie
Sú to oválne alebo okrúhle útvary bez jadra, čiže nie sú to pravé bunky. Ich tvar je taktiež nestály.
 
Ich hlavnou funkciou je zrážanie krvi na zastavenie krvácania. HemostázaDoštičky jepomáhajú definovanátiež akopri schopnosťhojení živéhorán organizmutvorbou zastaviťrastových krvácaniefaktorov, cytokínov a minimalizovať krvné stratychemokínov. U človeka je ich 250 × 10<sup>9</sup> v litri (150-450). Sú to najmenšie telieska v krvi.
 
Zrelé doštičky neobsahujú jadro, môžu byť však prítomné zvyšky RNA. Vznikajú v kostnej dreni fragmentáciou [[cytoplazma|cytoplazmy]] megakaryocytov. Žijú iba niekoľko (5-9) dní.
 
Trombocyty majú v hemostáze viaceré funkcie. Sú súčasťou primárnej hemostázy, podieľajú sa na tvorbe bieleho (doštičkového) trombu. Ich povrch je tiež miestom interakcie koagulačných faktorov a sú zdrojom viacerých látok zúčastňujúcich sa regulácie hemostázy. Sú schopné priamo aktivovať koagulačné faktory FIX a FXI. <ref>{{Citácia knihy|edícia=1. vyd|titul=Hematológia a transfuziológia : učebnica|url=https://www.worldcat.org/oclc/85549540|vydavateľ=Grada|rok=2006|miesto=Praha|isbn=80-247-1779-4}}</ref> Pri poškodení cievnej steny sa zhlukujú, rozpadajú a uvoľňujú trombokinázu, ktorá premieňa [[fibrinogén]] z krvnej plazmy na vláknitý fibrín a vytvára krvnú zrazeninu – [[trombus]] (krvnú zátku). Tomuto deju predchádza zúženie cievy v poranenom mieste.
 
Podobnú funkciu u bezstavovcov plnia [[koagulocyt]]y, ktoré na rozdiel od trombocytov majú jadro.
Anonymný používateľ