Krvná doštička: Rozdiel medzi revíziami

Zrelé doštičky neobsahujú jadro, môžu byť však prítomné zvyšky RNA. Vznikajú v kostnej dreni fragmentáciou [[cytoplazma|cytoplazmy]] megakaryocytov. Žijú iba niekoľko (5-9) dní.
 
Trombocyty majú v [[Hemostáza|hemostáze]] viaceré funkcie. Sú súčasťou primárnej hemostázy, podieľajú sa na tvorbe bieleho (doštičkového) trombu. Ich povrch je miestom interakcie koagulačných faktorov a sú zdrojom viacerých látok zúčastňujúcich sa regulácie hemostázy. Sú schopné priamo aktivovať koagulačné faktory FIX a FXI. <ref>{{Citácia knihy|edícia=1. vyd|titul=Hematológia a transfuziológia : učebnica|url=https://www.worldcat.org/oclc/85549540|vydavateľ=Grada|rok=2006|miesto=Praha|isbn=80-247-1779-4}}</ref> Pri poškodení cievnej steny sa zhlukujú, rozpadajú a uvoľňujú trombokinázu, ktorá premieňa [[fibrinogén]] z krvnej plazmy na vláknitý fibrín a vytvára krvnú zrazeninu – [[trombus]] (krvnú zátku). Tomuto deju predchádza zúženie cievy v poranenom mieste.
 
Podobnú funkciu u bezstavovcov plnia [[koagulocyt]]y, ktoré na rozdiel od trombocytov majú jadro.
Anonymný používateľ