Staroslovienčina: Rozdiel medzi revíziami

[[Konštantín Filozof|Konštantín (Cyril)]] pre slovienčinu vytvoril na podklade gréckej abecedy [[Hlaholika|hlaholiku]]. Tá sa používala na Veľkej Morave, do 11. storočia v Ochride (Bulharsko) a dalmátskych ostrovoch (Chorvátsko); veľmi ojedinele ešte aj v 14. storočí (napr. [[Sázavský kláštor]] v [[Čechy|Čechách]] v [[Česko|Česku]]). Najdlhšie sa však používala v [[Chorvátsko|Chorvátsku]] aj napriek tomu, že tam prevládalo rímskokatolícke vierovyznanie a latinka.

 

 

Táto bola praktickejšia, pretože jej písmená boli jednoduchšie a navyše sa viac podobali gréckym písmenám, podľa ktorých boli vytvorené; grécku abecedu totiž vtedajší bulharskí duchovní dobre ovládali. Staroslovienčina/cirkevná slovančina, ktorá sa z Bulharska šírila do ostatných slovanských krajín, bola od 11. storočia písaná výhradne cyrilikou. Vďaka tomu sa cyrilika presadila u väčšiny spisovných jazykov pravoslávnych krajín.