Krvná doštička: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
[[Súbor:Red White Blood cells.jpg|náhľad|Zľava doprava: [[červená krvinka]], krvná doštička, [[biela krvinka]]]]
 
'''Krvné doštičky''' alebo '''trombocyty''' sú druh [[krvné telieska|krvných teliesok]]. Sú to oválne alebo okrúhle útvary bez jadra, čiže nie sú to pravé bunky. Ich tvar je taktiež nestály.
Sú to oválne alebo okrúhle útvary bez jadra, čiže nie sú to pravé bunky. Ich tvar je taktiež nestály.
 
Ich hlavnou funkciou je zrážanie krvi na zastavenie krvácania. Doštičky pomáhajú tiež pri hojení rán tvorbou rastových faktorov, cytokínov a chemokínov. U človeka je ich 250 × 10<sup>9</sup> v litri (150-450). Sú to najmenšie telieska v krvi.
 
Zrelé doštičky neobsahujú jadro, môžu byť však prítomné zvyšky RNA. Vznikajú v kostnej dreni fragmentáciou [[cytoplazma|cytoplazmy]] megakaryocytov. Žijú iba niekoľko (5-9) dní.
 
Trombocyty majú v [[Hemostáza|hemostáze]] viaceré funkcie. Sú súčasťou primárnej hemostázy, podieľajú sa na tvorbe bieleho (doštičkového) trombu. Ich povrch je miestom interakcie koagulačných faktorov a sú zdrojom viacerých látok zúčastňujúcich sa regulácie hemostázy. Sú schopné priamo aktivovať koagulačné faktory FIX a FXI. <ref>{{Citácia knihy|edícia=1. vyd|titul=Hematológia a transfuziológia : učebnica|url=https://www.worldcat.org/oclc/85549540|vydavateľ=Grada|rok=2006|miesto=Praha|isbn=80-247-1779-4}}</ref> Pri poškodení cievnej steny sa zhlukujú, rozpadajú a uvoľňujú trombokinázu, ktorá premieňa [[fibrinogén]] z krvnej plazmy na vláknitý fibrín a vytvára krvnú zrazeninu – [[trombus]] (krvnú zátku). Tomuto deju predchádza zúženie cievy v poranenom mieste.
 
Podobnú funkciu u bezstavovcov plnia [[koagulocyt]]y, ktoré na rozdiel od trombocytov majú jadro.
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Iné projekty ==
 
[[Kategória:Krv]]
[[Kategória:Hemokoagulácia]]
[[Kategória:Cytológia]]