Lengyelská kultúra: Rozdiel medzi revíziami

Na Morave a v severnom Rakúsku sa forma lengyelskej kultúry nazýva [[kultúra s moravskou maľovanou keramikou]] (skr. MMK; [[kultúra s rakúsko-moravskou maľovanou keramikou]]). Pre podobnosť s vývojom na Slovensku sa v minulosti moravské a slovenské nálezy označovali ako [[kultúra so slovensko-moravskou maľovanou keramikou]] alebo [[slovensko-moravská kultúra]]. V širšom zmysle sa označenia kultúra s moravskou maľovanou keramikou alebo s rakúsko-moravskou maľovanou keramikou alebo so slovensko-moravskou maľovanou keramikou alebo slovensko-moravská kultúra používali v minulosti ako synonymum pre celú lengyelskú kultúru alebo aspoň pre jej moravské, slovenské, západomaďarské a priľahlé rakúske nálezy.

Na západnom Slovensku lengyelská kultúra zodpovedá mladému neolitu a starému eneolitu. Zo severu stredného Slovenska (vrátane) Spiša) z obdobia protolengyelskej a lengyelskej kultúry nie sú zatiaľ vôbec žiadne archeologické nálezy.

Po krátkom prelengyeli nasledoval asi 100 rokov protolengyel reprezentovaný [[skupina Bíňa-Bicske|skupinou Bíňa-Bicske]] (nálezisko [[Bíňa]] s nálezom ihlanovitého idolu typu [[Bicske]] a novými tvarmi keramiky) a [[lužianska skupina|lužianskou skupinou]] ([[Lužianky]] pri Nitre, [[Abrahám (okres Galanta)|Abrahám]], [[Bajč]]). V protolengyeli nálezy naznačujú dočasný návrat/príchod mezolitického, teda lovného, spôsobu života. Z lužianskej skupiny sú známe iba pohrebiská. Z lužianskej lokality Nitra -Mlynárce pochádza najstarší nález kovu na Slovensku – časť medeného šidla. Tento nález už predznamenáva obdobie väčšieho rozšírenia medi – eneolit. V oblasti Bratislavy (ako často v praveku) je vývoj skôr zhodný s vývojom v dnešnom východnom Rakúsku a severnom Maďarsku – lužianska skupina tu chýba a nálezy keramiky (hríbovité nádoby) sú príbuzné napr. nálezom v maďarskom [[Sé]] a rakúskom [[Unterwölbing]]u.

Centrálne sídliská ([[rondel]]y) neskôr náhle násilným spôsobom zanikli a nasledovalo (stále lengyelské) obdobie, kedy sa osídlenie rozšírilo v podobe menších osádaosád na viacero miest, často dovtedy neosídlených. Fáza I má keramiku bohato maľovanámaľovanú čiernou a žltou farbou a zoomorfné aj antropomorfné plastiky (napr. soška sediaceho ženského idolu, tzv. „[[magna mater]]“ z Nitrianskeho Hrádku).

Z fázy II sa zachovalo len málo lokalít (opevnená osada v [[Žlkovce|Žlkovciach]] s náznakom vežovitej stavby uprostred), jej keramika má biele maľovanie keramiky, ale vyskytuje sa aj červenéčervená a hnedéhnedá maľovaniefarby.