Dunaj: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Značky: vrátené úprava z mobilu úprava z mobilného webu
d Verzia používateľa 109.230.39.120 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 188.112.74.188
Značka: rollback
Riadok 129:
}}
 
'''Dunaj''' ({{v jazyku|deu|Donau}}, {{v jazyku|hrv|Dunav}}, {{v jazyku|hun|Duna}}, {{srp}} a {{vjz|bul|Дунав}}, {{vjz|ron|Dunărea}}) je druhá najdlhšia [[Európa|európska]] [[rieka]] a najdlhšia rieka v [[Európska únia|Európskej únii]]. V meste Donaueschingen vzniká sútokom zdrojníc [[Breg]] a [[Brigach]] prameniacich vo Schwarzwalde ([[Nemecko]]), preteká [[južné Nemecko|južným Nemeckom]], [[Rakúsko]]m, [[Slovensko]]m, [[Maďarsko]]m, [[Srbsko]]m, potom pretekátvorí po mnoho desiatok kilometrov [[Rumunsko|rumunsko]]-[[Bulharsko|bulharskejbulharskú]] hranicihranicu a ústi deltou do [[Čierne more|Čierneho mora]] vna tokuhraniciach namedzi Rumunskom a [[Rumunsko|rumunsko]]-[[Ukrajina|ukrajinskejUkrajinou]] hranici, pričom pri ukrajinskom meste Reni hraničí s teritóriom [[Moldavsko|Moldavska]].
 
[[Staroveký Rím|Starí Rimania]] poznali rieku, ktorá z veľkej časti tvorila severnú hranicu ich impéria, pod [[latinčina|latinským]] názvom ''Danubius''. Podľa legendy vyslal rímsky vojvodca svojich vojakov hľadať prameň rieky. Tí na úpätí [[Schwarzwald|Čierneho lesa]] narazili na silný minerálny prameň (v miestach, kde dnes leží mesto [[Donaueschingen]]), ktorý tu síce do rieky vyviera, ale nie je jej počiatkom. Vojakom sa podľa povesti nechcelo predierať čiernymi lesmi ku skutočnému prameňu a označili toto miesto za prameň Dunaja. Toto pojatie sa vžilo a dodnes nesie rieka svoje meno až od mesta [[Donaueschingen]], kde je žriedlo obstavané ako jej symbolický prameň. V skutočnosti vzniká Dunaj sútokom potokov [[Breg]] a [[Brigach]], ktoré sa tiež stretávajú na území mesta.