Verzia z 23:35, 31. október 2020 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 837 editací d →‎Úvodná sekcia ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:04, 24. november 2020 upraviť vrátiť Starekolena (diskusia \| príspevky) 8 538 editací doplnené z anglickej wiki Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 37: V druhej polovici mája 1848 sa pripojil k novozaloženej národnej garde (honvédi).<ref name=":0" /> 29. septembra 1848 bol veliteľom husárskeho oddielu a na ostrove Csepel predsedal mimoriadnemu súdu, ktorý obvinil uhorského magnáta [[Eugen Ziči\|Eugena Zičiho]] (1809{{--}}1848) (maďarsky Ödön Zichy) a jeho brata Pavla, že sú spolčení s blížiacim sa rakúskym vojskom. [[Eugen Ziči]] bol na mieste popravený a jeho brat bol deportovaný ako väzeň do Pešti.<ref>''Devatenácté století slovem i obrazem: Dějiny politické a kulturní.'' Díl I. Svazek prvý, nakladatel J.R.Vilímek,. [s.l.]: [s.n.] Kapitola ''Zdvihající se bouře za Litavou'' (autor: Josef Jakub Toužimský), s. 364.</ref> Bol ~~najvyšším~~najvýznamnejším generálom [[Uhorská revolúcia\|maďarskej revolúcie]] v rokoch 1848{{--}}49 avšak Görgeiho vzťah a konflikty s Lajosom [[Ľudovít Košut\|Košutom]], najvýznamnejším politikom a prezidentom guvernérom revolučného Maďarska, ovplyvnili priebeh vojny za nezávislosť a jeho vojenskú kariéru, ale aj jeho porevolučný život až do smrti. Počas jeho vojenských kampaní v zime a v lete 1848–1849 sa dostal do konfliktu s Košutom kvôli rozdielnym názorom na vojenské operácie a kvôli tomu, že Görgei nesúhlasil s Deklaráciou maďarskej nezávislosti, ktorej architektom bol práve Košut. Košut sa preto mnohokrát vyhýbal tomu, aby Görgeiho vymenovali za hlavného veliteľa maďarskej armády, a namiesto neho menoval slabších veliteľov, ako [[Henryk Dembiński]] alebo [[Lázár Mészáros]]. Po úteku [[Ľudovít Košut\|Košuta]] do Turecka v roku 1849 sa na krátky čas stal aj politickým vodcom Maďarov. Keď ~~13. augusta 1849~~ maďarské vojská zložili zbrane, práve on bol považovaný za zradcu Maďarov, hoci rozhodnutie bolo urobené s vedomím a z vôle maďarskej vlády.<ref name=":0" /> Po [[bitka pri Világoši]] keď posledné zvyšky revolučnej uhorskej armády vedenej práve Görgeim kapitulovali [[13. august\|13. augusta]] [[1849]] pri [[Rumunsko\|rumunskej]] obci [[Șiria]] (známejšej pod vtedajším maďarským názvom Világos) pred pruským generálom v ruských službách [[Theodor von Rüdiger\|Theodorom von Rüdigerom]] bolo mnoho maďarských vzbúrencov ale aj jeho generálov popravených. Görgei nebol popravený, ale vďaka ruskej požiadavke na jeho omilostenie bol Rakúšanmi uväznený v Klagenfurte v Korutánsku a držaný pod dozorom 18 rokov, ktoré prežil s manželkou v exile vo Viktringu. Görgei kúpil dom v dedine Viktring neďaleko Klagenfurtu, kde v záhrade začal pestovať zeleninu a ovocie, aby uživil svoju rodinu. V roku 1850 sa im narodila dcéra a v roku 1855 syn Kornél. Až v roku 1867 vďaka amnestii vydanej v dôsledku [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie\|maďarsko-rakúskeho vyrovnania]] a založenia rakúsko-uhorskej monarchie sa mohol vrátiť do Maďarska. Po niekoľkých rokoch útrap v rôznych častiach Maďarska, kde sa najprv snažil bez úspechu nájsť vhodné uplatnenie, mu jeho brat [[István Görgey]] poskytol domov vo Visegráde, kde posledné desaťročia svojho života prežil Artúr Görgei. == Súvis so Slovenskom ==

Artúr Görgei: Rozdiel medzi revíziami