Juraj Langsfeld: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Starekolena (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Starekolena (diskusia | príspevky)
Riadok 11:
 
== Boje, zajatie a smrť ==
29. apríla 1849 sa zvyšok slovenského dobrovoľníckeho zboru presunul do&nbsp;[[Jablunkov|Jablunkova]]&nbsp;na Morave, kde sa [[Bedřich Bloudek]] vzdal velenia<!-- Kvôli rozporom vo velení.. veliteľ postupne prepustil väčšinu dobrovoľníkov a ustupoval na Moravu. -->.&nbsp;Langsfeld so svojimi druhmi sa zostal skrývať v slovenských horách. 12. mája 1849 prepadli v [[Kraľoviansky meander|kraľovianskej doline]] jednotku uhorskej domobrany (Honvédi) pod velením [[Artúr Görgei|ArthúrArtúr Görgeia]]<!-- 1. HOnvéd: česky: Královská uherská zeměbrana, maďarsky Magyar Királyi Honvédség)
2. Arthur Görgey de Görgő et Toporc bol rodák z Toporca pri Kežmarku, ktorý študoval chémiu v Prahe. V iných zdrojoch je H. Görgey
3. Görgei si zmenil meno a písal sa s mäkkým i.
Riadok 17:
4. nebol to artur ale: ktorého dal major Herman Görgei, starší brat Artúra, obesiť. -->.
 
Potom sa skrýval pri [[Turčianske Kľačany|Turčianskych Kľačanoch]]. 20. júna 1849 ho vlastný strýko vyzradil za odmenu 300 zlatých. Spolu s ďalšími zajatými bol potom v okovách hnaný, ako odstrašujúci príklad, hore [[Turiec (región)|Turcom]] do Kremnice. Ráno 22. júna 1849 major [[Herman Görgey|Herman Görgei]] (starší brat ArthúraArtúra, ktorý robil bratovi veliteľa štábu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský dobrovoľník z merudeviateho|url=https://www.noveslovo.sk/c/Slovensky_dobrovolnik_z_merudeviateho|vydavateľ=noveslovo.sk|dátum vydania=2015-11-16|dátum prístupu=2020-11-24|jazyk=sk|meno=JOZEF|priezvisko=SCHWARZ}}</ref> <!-- existencia staršieho krvilačného brata je ozdrojovaná len tým jedným slovenským zdrojom v Novom slove (a potom Pravde). Na Facebooku je ešte Major Armin/Hermann Görgey.. zdokumetnovaný je mladší brat Ištván -->) nariadil vyšetrovanie a vojenským súdom bol 23 ročný Langsfeld odsúdený a obesený. Pred súdom odmietol ponúknutú milosť, ktorá mu bola ponúknutá výmenou za zrieknutie sa revolučných ideálov a vodcov politického života ([[Štúrovci|Štúrovcov]]). <blockquote>„Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma niekedy súdiť i Slováci a u tých by som nechcel prepadnúť!“.</blockquote>Začiatkom augusta 1849 sa začala letná ofenzíva a ku slovenským dobrovoľníkom sa pridalo asi 300 ďalších z Liptova a 24. augusta 1849 sa im podarilo obsadiť&nbsp;[[Kremnica|Kremnicu]]&nbsp;a do konca mesiaca aj ostatné stredoslovenské banské mestá. V prvej polovici septembra 1849 potom zbor vytlačil uhorskú domobranu aj z Gemerskej stolice.&nbsp;
 
== Memorability ==