Görgeiho tunel: Rozdiel medzi revíziami

Tunel bol vybudovaný pravdepodobne v [[14. storočie|14. storočí]] na starej, tzv. ''Zlatej ceste'', spájajúcej [[Banská Bystrica (okres)|Banskú Bystricu]] s [[Kremnica|Kremnicou]].<ref name="ziar">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Global24 s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Gergelyho tunel – tip na jednodňový výlet plný historických udalostí | url = https://ziar.dnes24.sk/gergelyho-tunel-tip-na-jednodnovy-vylet-plny-historickych-udalosti-51678 | vydavateľ = ziar.dnes24.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Turzovsko-fuggerovská spoločnosť]], ktorá potrebovala skrátiť cestu medzi banskými mestami, dala vybudovať popod hrebeň [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] tunel, čím sa zjednodušila doprava rúd do [[Mincovňa Kremnica|Kremnickej mincovne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimír Sklenka: Cesta na Skalku cez Görgeyho tunel | url = https://www.bystricoviny.sk/tip-na-vylet/vladimir-sklenka-cesta-skalku-gergelyho-tunel/ | vydavateľ = bystricoviny.sk | dátum vydania = 2018-07-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Tunel bol využívaný aj počas vojenských akcií a niekoľkokrát bol zničený a neskôr obnovený. Využívaný bol i po útlme ťažby rúd a horskou cestou je zdokumentovaný presun povstalcov [[Gabriel Betlen|Gabriela Betlena]] či cisára [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]]

Meno však dostal po generálovi [[Artúr Görgei|Arturovi Görgeiovi]], veliteľovi maďarských vojsk počas [[Uhorská revolúcia|uhorskej (maďarskej) revolúcie v rokoch 1848 – 1849]], ktorý tadiaľto utekal pred rakúskym cisárskym vojskom.<ref name="Vyp">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Görgeyho tunel | url = http://www.vypadni.sk/sk/gorgeyho-tunel | vydavateľ = vypadni.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> Görgei vydal 24. januára 1849 rozkaz: prejsť cez Skalku a spomínaný tunel do Banskej Bystrice. Pod jeho osobným velením, zanieteného vojvodcu spod Tatier (Görgei bol narodený pri Kežmarku) vojaci hore dolinou tlačili kanóny a koče naplnené cenným materiálom, aj zlatom. Dialo sa to za treskúcich mrazov. Keď prišli k tunelu, museli ho prečistiť a podoprieť rúcajúce sa steny. Potom ich čakala ešte strastiplnejšia strmá cesta s poľadovicou dole. Odvážnym však šťastie praje. Cestou okolo hôr je to až 60 kilometrov. Maďari sa takto vyhli cisárskym vojskám a do B. Bystrice sa dostali 25. januára.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Artúr Görgei: Spišský Nemec, hrdina a zradca maďarského národa|url=https://zurnal.pravda.sk/portret/clanok/456476-artur-gorgei-spissky-nemec-hrdina-a-zradca-madarskeho-naroda/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2018-01-30|dátum prístupu=2020-11-24|jazyk=sk-SK}}</ref>

Horskú cestu ako výraznú skratku využívali po stáročia aj pútnici, smerujúci do [[Staré Hory|Starých Hôr]].<ref name="ziar" /> Z novodobých časoch tunel poskytol na konci [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] vhodnú cestu pre dopravu zlata a cenností z [[Mincovňa Kremnica|Kremnice]] do Banskej Bystrice, ktoré sa stali základom národného pokladu.<ref name="Vyp" /><ref name="Rail" />