Belgická koloniálna ríša: Rozdiel medzi revíziami

==Belgické kolónie==

 

Leopold II., v snahe získavania kolónií, sústredil svoju pozornosť na neobsadené územie v okolí povodia rieky Kongo. V 70. a 80. rokoch 19. storočia sem preto vyslal prieskumníka H. M. Stanleyho, ktorý tu postupne vystaval základne, infraštruktúru a zaistil kontakt s miestnymi vládcami. Leopold II. bol následne na Berlínskej konferencii v roku 1885 schopný zaistiť si uznanie ostatných koloniálnych veľmocí, vďaka čomu vznikol [[Slobodný konžský štát]], ktorý však nie je možné oficiálne považovať za belgickú kolóniu, keďže šlo o územie v osobnom vlastníctve kráľa.<ref>Vanthemsche Guy „The Historiography of Belgian Colonialism in the Congo“, Europe and the World in European Historiography, Edizioni PLus - Pisa University Press (2006) s. 90., dostupné online na: https://www.academia.edu/3336285/The_historiography_of_Belgian_colonialism_in_the_Congo?auto=download (prevzaté 15. 4. 2018).</ref> Hoci Belgicko z časti ťažilo z obchodu surovín, najmä slonoviny a kaučuku, ktoré sa v kolónii nachádzali, správa územia s rozlohou osemkrát väčšou, než samotné Belgicko, bola finančne nákladná a belgický parlament jeho udržiavanie nepodporoval.<ref name="ReferenceA">Ewans Martin, „Belgium and the Colonial Experience“, s. 168.</ref> Územie Slobodného kožského štátu tak ostalo pod priamou správou kráľa Leopolda II., ktorý tu mohol vládnuť takmer neobmedzene, keďže, ako uvádza autor Ewans, „kým Leopold II. bol v Belgicku len konštitučný monarcha, v Kongu mohol byť neobmedzený autokrat"<ref name="ReferenceA"/>, pretože držba kolónií bola pre neho otázkou prestíže a „stále lepšieho postavenia v európskej rodine národov“<ref>New World Encyclopedia, „Belgian colonial empire“.</ref>. Kráľ Leopold II. tu presadzoval brutálny, tzv. „gumový“ režim – miestni obyvatelia boli nútení zbierať kaučuk, ktorý z veľkej časti putoval bez zisku priamo do Európy, pričom pri nesplnenie kvót bolo trestané mrzačením, či vraždami. Počas tohto obdobia dochádzalo i k vyhladzovaniu osád, či vraždám miestnych vládcov, ďalší obyvatelia umierali na podvýživu a európske choroby.<ref name="ReferenceB">Vanthemsche Guy „The Historiography of Belgian Colonialism in the Congo“, s. 91.</ref> Správa Leopolda II. v Slobodnom konžskom štáte sa preto často označuje za holokaust – podľa súčasných zdrojov počas neho Kongo prišlo o približne 10 miliónov obyvateľov.<ref>The Guardian, „The Hidden Holocaust“, dostupné online na: https://www.theguardian.com/theguardian/1999/may/13/features11.g22 (prevzaté 15. 4. 2018).</ref> Až po diplomatickom nátlaku, iniciovanom britským novinárom a politikom E. D. Morelom, bola v roku 1908 oficiálne prevzatá pod správu belgického parlamentu a premenovaná na Belgické Kongo.<ref name="ReferenceB"/>