Verzia z 17:10, 1. december 2018 upraviť 62.168.13.101 (diskusia) Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Aktuálna revízia z 14:03, 28. november 2020 upraviť vrátiť 62.168.13.101 (diskusia) Bez shrnutí editace
Riadok 18: Slovenskí jaskyniari, resp. členovia [[Slovenská speleologická spoločnosť\|Slovenskej speleologickej spoločnosti]], začali na planine speleologicky pôsobiť neskôr. Systematicky až v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Dovtedy sa na planine konali len speleoalpinistické či exkurzné akcie slovenských jaskyniarov, hoci objavenie [[Novoročná priepasť\|Novoročnej priepasti]] v osemdesiatych rokoch 20. storočia svedčí aj o ich rekognoskačných aktivitách. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia však i oni významne prispeli k poznaniu Dolného vrchu prostredníctvom významných objavov a výsledkov systematického povrchového prieskumu v {{km\|17\|m\|w}} dlhom severnom svahu planiny i vo východnej časti plošiny. Systematicky sa venovali aj krasovým prameňom planiny. Možno zhrnúť, že na objavovaní, prieskume a dokumentácii jaskýň i povrchových krasových foriem sa podieľalo do dnešných čias vyše sto jaskyniarov zo [[Slovensko\|Slovenska]], [[Česko\|~~Čiech~~Česka]] a [[Maďarsko\|Maďarska]]. Dolný vrch patrí vďaka českej speleologickej tradícii medzi najlepšie preskúmané krasové územia na Slovensku, a dá sa predpokladať, že aj v [[Európa\|Európe]] (porovnaj kap. 4 Náčrt histórie speleologického prieskumu in: L. Vlk et al., 2001). == Súčasný stav poznania ==

Jaskyne planiny Dolný vrch: Rozdiel medzi revíziami