Punk rock: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 644 bajtov ,  pred 7 mesiacmi
→‎História: Revival a komerčný úspech v Spojených štátoch
(→‎Severná Amerika: Opravená referencia.)
(→‎História: Revival a komerčný úspech v Spojených štátoch)
[[Obrázok:Bratmobile.jpg|thumb|left|220px|Riot grrrl kapela Bratmobile v roku 1994.]]
Hnutie Riot Grrrl, významný aspekt pri formovaní feministického hnutia tretej vlny, vzniklo prevzatím hodnôt a rétoriky punku a jeho použitím na predávanie feministických správ.<ref name="Garrison 141–170">{{Citácia periodika|priezvisko=Garrison |meno=Ednie Kaeh |dátum=Jar 2000 |titul=U.S. Feminism-Grrrl Style! Youth (Sub)Cultures and the Technologics of the Third Wave |periodikum=Feminist Studies |zväzok=26 |vydanie=1 |strany=141–170 |doi=10.2307/3178596 }}</ref><ref name="EmilyWhite">{{Citácia periodika|priezvisko=White|meno= mily|dátum=25. september 1992|titul=Revolution Girl-Style Now!: Notes From the Teenage Feminist Rock 'n' Roll Underground|periodikum=The Chicago Reader}}</ref> Vystúpenie ženských kapiel [[Bikini Kill]], [[Bratmobile]], Heavens to Betsy, [[L7 (hudobná skupina)|L7]], a Mecca Normal na punkovo-alternatívnom festivale International Pop Underground Convention, ktorý sa konal v hlavnom meste štátu Washington [[Olympia (Washington)|Olympia]] roku 1991, bolo predzvesťou vznikajúceho fenoménu riot grrrl.<ref>Raha (2005), str. 154.</ref> Hnutie riot grrrl dávalo do popredia feministické záujmy a pokrokovú politiku vo všeobecnosti; neoddeliteľnou súčasťou scény boli taktiež fanziny a dôraz na svojpomocnosť.<ref>Jackson (2005), str. 261–62.</ref> Toto hnutie sa pri šírení svojich ideí a odkazov spoliehalo na média a technológie, vytvoriac tak kultúrno-technologický priestor, kde mohol feminizmus hlásať svoje záležitosti.<ref name="Garrison 141–170"/>
 
=== Revival a komerčný úspech v Spojených štátoch ===
[[Obrázok:RiP2013 GreenDay Billie Joe Armstrong 0017.jpg|thumb|left|upright=0.75| Spevák a gitarista kapely Green Day Billie Joe Armstrong; v pozadí je basgitarista Mike Dirnt.]]
 
Punková hudba z konca 70. rokov sa ostro vyhraňovala voči komerčnosti a konformite, dosahujúc tak len obmedzený komerčný úspech. V 90. rokoch bol už ale punk rock natoľko zakorenený v západnej kultúre, že punkovú módu využívali i vysoko komerčné skupiny, štylizujúce sa do pozície „rebelov“, aby tak zvýšili predaje svojich nahrávok.<ref>Klein (2000), str. 300.</ref>
 
== Najznámejšie punkové skupiny ==
1 317

úprav