Adolf Loos: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Úvodná sekcia: wl |
zmena infobox na Architekt, odstránené nadbytočné kategórie, malá úprava textu + typo 2x |
||
Riadok 1:
{{Infobox
| Meno
| Portrét = Adolfloos.2.jpg
| Popis portrétu =
| Spoločnosť =
|Dátum úmrtia = {{dúv|1933|8|23|1870|12|10}}▼
| Významné stavby = [[Villa Müller]]<br>[[dom Tristana Tzaru]]
|Miesto úmrtia = [[Viedeň|Kalksburg]] ▼
| Významné projekty =
}}▼
| Významný dizajn =
| Ocenenia =
| Dátum narodenia = {{dn|1870|12|10}}
| Miesto narodenia = [[Brno]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Česko]])
| Alma mater = Technische Universität Dresden
| Profesia =
| Manželka =
| Partnerka =
| Partner =
| Deti =
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 =
| Portál2 =
'''Adolf Loos''' (* [[10. december]] [[1870]], [[Brno]] – † [[23. august]] [[1933]], [[Viedeň|Kalksburg]]) bol [[Rakúsko|rakúsky]] [[architekt]], teoretik architektúry, propagátor moderného nedekoratívneho tvaru. Predznamenal pred [[prvá svetová vojna|vojnou]] [[funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalizmus]].
Řádek 15 ⟶ 34:
=== Po štúdiách ===
Po troch rokoch odišiel za prácou do Spojených štátov, kde pracoval ako umývač podláh a riadov. Navštívil Filadelfiu, [[New York (mesto)|New York]] a [[Chicago]]. V Chicagu sa živo diskutovalo o otázkach architektúry, dôvodom bola svetová výstava ([[1893]]). Práve diskusia o ornamente podnietila Loosa k úvahám na túto tému, ktorú podrobnejšie rozobral v diele „Ornament a zločin“. Jeho odmietavý postoj však zdôvodňoval inak ako [[Louis H. Sullivan]] vo svojej stati ''Ornament in architecture'' (1892). V roku [[1897]] dostal prácu spolu s architektom Carlom Mayrederom a ustálil si svoje pracovné zameranie. Niekoľko rokov pracoval po celej Európe, kým sa v roku [[1928]] nevráti do Viedne.
=== V Rakúsku ===
Řádek 33 ⟶ 52:
[[Súbor:Loos house Paris Aug 2006 003.jpg|náhľad|''[[dom Tristana Tzaru]]'']]
* ''Steinerova vila'', [[Viedeň]], 1910
* ''Villa Winternitz'', Praha - [[Smíchov]]; 1931{{--}}32
* ''Obytný dom'', Viedeň časť 13, 1930-32
* ''dom Paula Khunera'', Payerbach; 1929{{--}}30
* ''dom Hansa a Anny Mollerovcov'', Viedeň časť 18; 1928
* ''dom Josephine Bakerovej'', [[Paríž]]-15; 1928 (projekt)
Řádek 41 ⟶ 60:
* ''[[dom Tristana Tzaru]]'', Paríž-18; 1926
* ''cukrovar Rorbacher'', [[Rorbach]]; 1916
* ''Americký Bar'', Viedeň časť 1; 1907{{--}}08
* ''Villa Karma'', [[Vevey]]; 1903{{--}}06
* ''Múzeum kávy'', Viedeň časť 1; 1898{{--}}99 a
* ... a mnoho ďalších obytných budov
== Teoretik architektúry ==
Adolf Loos už od mladého veku začal formulovať a publikovať svoje myšlienky. Veľká časť najdôležitejších statí bola zhrnutá do dvoch súborov. Kniha ''Ins Leere geschprochen''
Jeho teoretické práce vyvrcholili v krátkej eseji pod názvom ''Ornament und Verbrechen'' - ''„Ornament je zločin“'', uverejnenej v roku 1908. Jeho slová ostali nepochopené mnohými, ktorí v nich videli zásadne odmietnutie ornamentu. Loos sa preto v roku 1924 publikovaním článku [[Ornament]] a výchova pokúsil proti podozreniu ohradiť.
Řádek 56 ⟶ 75:
Adolf Loos sa ako teoretik architektúry prejavil už v mladom veku. Vyvrcholenie jeho teoretických práci sa prejavilo eseji ''Ornament a zločin'' z roku [[1908]].
K dielu ho inšpiroval [[Louis H. Sullivan]] so svojou staťou ''Ornament in Architecture''. V tomto teoreticko-praktickom diele Adolf Loos rozpracoval poňatie puristicko-funkcionalistickej architektúry v opozícii voči [[secesia|secesii]]. Táto architektúra má byť zbavená dekorácie. Dekoráciu považoval za povrchnú a subjektívnu. Malé množstvo ornamentov považoval za pravdivú architektúru. Nielen kvôli
Dielo demonštroval domom pre firmu ''Goldman & Salatsch''. Napriek tomu ostal nepochopený kvôli nesprávnemu vyloženiu obsahu. Mnohí esej pochopili ako zásadné odmietnutie ornamentu z formálnych dôvodov. Loos sa snažil svoj zámer demonštrovať v článku Ornament a výchova.
Řádek 72 ⟶ 91:
*[[Bezozdobnosť]]
{{DEFAULTSORT:Loos, Adolf}}
[[Kategória:Adolf Loos [[Kategória:Rakúski architekti]]
[[Kategória:Architektonickí teoretici]]
| |||