Chorvátske rameno: Rozdiel medzi revíziami

Vybudovaním pravobrežnej hrádze v rokoch 1950{{--}}1955 bolo Chorvátske rameno úplne odrezané od rieky podzemnou hlinobetónovou clonou v hĺbke do 12{{--}}{{m|16|m}}. Celá clona sa nachádza v štrkoch a jej spodná časť je do {{m|1|m}} uložená v nepriepustnom ílovitom podloží. Morfologické stopy po [[Dunaj]]i máme okrem Chorvátskeho ramena, aj v [[Pečnianske rameno|Pečnianskom ramene]] a [[Jarovské rameno|Jarovskom ramene]]. Radikálnym zásahom bolo zapustenie betónovej steny {{m|3|m}} pod nepriepustnú neogénnu vrstvu. Tesné podložie je zabudované cca {{km|6|m}} od Starého mosta, tu je priesak vody znemožnený. Po prehradení [[Dunaj]]a pri [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkove]] hladina podzemnej vody prevyšuje dno kanála.

Oficiálna správa hygienikov z júla 1993 (pol roka po prehradení) hovorí, že v Chorvátskom ramene sa nachádzajúci zooplanktón, je typický pre stojaté vody, zo živočíchov spomína vodné slimáky, vážky, pakomáre, sliepočky vodné, lysky čierne a asi 17 labutí bielych a 30 kaprov. Ďalej, žaby – skokan zelený a kunky, z rýb malé štuky a a množstvo plavelnýchplevelných rýb. Ďalej sa konštatuje, že voda je pomerne čistá a brehy len minimálne znečistené komunálnym odpadom. Žije tu 10 druhov obojživelníkov, ropuchy, kunky, skokany, rosničky, mlok bodkovaný, mlok dunajský. V korunách stromov prebýva rybárik riečny a dva druhy slávikov, labute sú už premnožené. Súčasťou Chorvátskeho ramena je aj luh pri dolnej časti a štrkoviská. V dolnej časti je zachovaný vŕbovo-topoľový mäkký luh: topole, jasene, vŕby, hloh, ostružina, trsť obyčajná, bleduľa letná. Pri štrkovisku žijú volavky, bučiačiky, kačice, sokol, myšiarka, sova, kuviček, vlha, ďateľ, tesár, netopier, užovka, rosnička zelená, slepúch lámavý. Preto silnejú snahy odborníkov aj obyvateľov, aby toto vzácne územie bolo vyhlásené za chránené.

Úprava ramena bola realizovaná vo forme umelého kanála bez prítokov, ktorý je z väčšej časti vedený v pôvodnej trase s prizmatickým tvarom koryta. Priesakové vody zachytené ramenom, resp. sanitárny prietok, dodávaný tlakovým prívodom z [[Dunaj]]a, sa mali odvádzať násoskou alebo prečerpávať čerpacou stanicou do [[Dunaj]]a v rkm 1862,7. Pôvodne sa uvažovalo s dotáciou vody do Chorvátskeho ramena v množstve 2{{--}}{{m3|3}}/s. Účelom dotácie bolo zabezpečiť primeranú kvalitu vody. Na ramene sa nachádzajú tri vzdúvacie objekty, ktoré ho delia na štyri časti. Hladina mala byť udržiavaná podľa výšky hladiny v [[Dunaj]]i. Pre každú časť boli predpísané minimálne a maximálne hladiny.

V období medzi 16.{{--}}18. storočím existovalo na pravom brehu [[Dunaj]]a jedno dominantné, mohutné rameno. Takýto vodný tok tu bol zrejme už i v 15. storočí. Početné mapy a plány poriečnej nivy pochádzajú zo 17. storočia. Prvý použiteľný zákres oblasti Petržalky, zobrazujúci Chorvátske rameno, pochádza z roku 1685. Správne je zakreslená poloha jednotlivých ostrovov.

Výstavba sídliska Petržalka (od r. 1973) od základu rozvrátila sídelnú štruktúru starej Petržalky a dokonale zmazala nivné formy reliéfu. Vybudovaním pravobrežnej hrádze Vv r. 1950{{--}}1955 bolo Chorvátske rameno úplne odrezané od rieky podzemnou hlinobetónovou clonou v hĺbke do 12{{--}}{{m|16|m}}. Pracovníci Povodia [[Dunaj]]a zregulovali brehy ramena betónovými vegetačnými tvárnicami, upravili dno a umiestnili stavidlá. Šírku brehov zjednotili a v úseku približne od dnešného Námestia Republiky (býv. Námestia Májového povstania) po Tematínsku ul. rameno prebagrovaním prepojili s polovyschnutým korytom severne od Krásnohorskej ulice, kadiaľ tieklo v 18. storočí, a ktoré v 19. storočí opustilo. Dá sa tu hovoriť o čiastočnej rekonštrukcii historického stavu.