Saburó Sakai: Rozdiel medzi revíziami

Napriek všetkým pochybovačom sa mu v [[január]]i [[1943]] podaril návrat k [[251. kókútai]], čo bola bývalá Tainan Kókútai, ale lekári mu nedovolili lietať. Jednotka bola v tom čase dislokovaná základni [[Tojohaši]] v Japonsku na doplnení a mala byť prevelená späť do [[Rabaul]]u. Saburó Sakai bol prevelený na základňu v Ómure, kde pôsobil ako inštruktor a cvičil nových pilotov. Neustále sa však snažil dostať k bojovej jednotke. V [[apríl]]i [[1944]] bol prevelený k [[Jokosuka Kókútai]], s ktorou [[22. jún]]a odletel na ostrov [[Iótó|Iwó-džima]]. Bolo to už v období, kedy Američania systematicky, ostrov po ostrove, vytláčali Japoncov z predtým dobytých území. Dňa [[24. jún]]a 1944 Saburó Sakai zostrelil počas stíhacej hliadky tri americké palubné stíhacie lietadlá [[Grumman F6F Hellcat|Grumman F6F-3 Hellcat]]. Išlo o jeho prvý bojový let od roku 1942. Vďaka tomu, že nevidel na jedno oko, sa pokúsil pripojiť k pätnástim lietadlám Zero a až na poslednú chvíľu zistil, že ide o Hellcaty námornej stíhacej peruteletky [[VFA-2|VF-2]]. Sakai si uvedomil, že môže byť každú chvíľu zostrelený. Súboj prebiehal v prudkom daždi, neďaleko mohutného búrkového mraku a stíhači si boli vedomí, že taká oblačnosť je oveľa nebezpečnejšia než ktorékoľvek nepriateľské lietadlo. Sakai naplno využil manévrovacích schopností svojho Zera a vyhýbal sa zostreleniu, pričom využíval pre neho priaznivé meteorologické podmienky. Vyčerpaný Sakai vedel, že takto nemôže dlho vydržať a naďalej manévroval. Nakoniec aj napriek nebezpečiu, ktorému sa tým vystavoval, namieril rovno do vnútra búrkového mraku, z ktorého šľahali silné [[blesk]]y. Bojoval s veľmi silnou [[turbulencia|turbulenciou]], vzdoroval vzdušným prúdom, snažil sa ignorovať elektrické výboje a zo všetkých síl sa pokúšal udržať vertikálnu a horizontálnu polohu v prijateľných medziach. Vo chvíli, keď už sa nachádzal v chrbtovom lete, uvidel dostatočne hlboko pod sebou rozbúrené vlny, a tak mohol obrátiť lietadlo do klasickej polohy. Prenásledujúcim lietadlám sa mu podarilo uniknúť a s malým zvyškom paliva sa vrátil na základňu. Jeho Zero nemalo po pristátí jediný zásah po nepriateľskej paľbe, čo dokazovalo vynikajúce manévrovacie schopnosti nielen lietadla Zero, ale aj pilota Saburó Sakaia. Neskôr, [[4. júl]]a 1944, počas sprievodu torpédových bombardérov, útočiacich na lode Task Group 58.1 a 58.2 sa mu podarilo zostreliť jedno lietadlo Hellcat, ktoré boli opäť v značnej početnej prevahe. Dňa [[5. júl]]a zostrelil ešte jeden Hellcat. Potom bol so zdravotnými ťažkosťami, spôsobenými závadnou pitnou vodou, letecky evakuovaný do Japonska. V [[august]]e 1944 bol povýšený do hodnosti podporučíka a stal sa [[skúšobný pilot|skúšobným pilotom]].