Hirojoši Nišizawa: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 29:
Dňa [[1. apríl]]a 1942 bola Nišizawova letka presunutá do [[Lae]] na [[Nová Guinea|Novej Guinei]] a priradená k novovzniknutej [[251. kókútai|Tainan Kókútai]]. Napriek tomu, že Hirojoši Nišizawa bol samotár, ktorý sa javil ako samostatný a rezervovaný voči ostatným, čoskoro sa spriatelil s novými pilotmi z jeho letky, hlavne so [[Saburó Sakai|Saburó Sakaiom]] a [[Tošio Óta|Tošio Ótom]]. Trojica pilotov veľmi rýchlo dostala vďaka neuveriteľnému počtu zostrelených nepriateľských lietadiel prezývku „Upratovacie trio“. Počas pôsobenia v Lae bol Nišizawa veľmi často chorý a musel zostávať na zemi, kde si čas krátil záľubou k bojovým umeniam. Dňa [[1. máj]]a 1942 zostrelil nad mestom [[Port Moresby]] [[stíhacie lietadlo]] [[Bell P-39 Airacobra]] v službách [[United States Army Air Forces]] (USAAF). O deň neskôr získal ďalšie dve vzdušné víťazstvá, keď zostrelil stíhačky [[Curtiss P-40 Warhawk|Curtiss P-40]]. Nišizawa svojich spolubojovníkov vo vzduchu udivoval schopnosťami v manévrových súbojoch, vďaka čomu v súvislosti s jeho nevľúdnym vzhľadom a často vtipným správaním dostal prezývku „Démon z Rabaulu“. Pilot Saburó Sakai sa neskôr podelil o známy príbeh z jednej májovej noci, kedy „Upratovacie trio“ počúvalo austrálsky rádiový kanál, na ktorom počuli skladbu francúzskeho orchestra, ''Danse Macabre'' (''Tanec smrti''), a Nišizawa navrhol, že by „Upratovacie trio“ mohlo nasledujúci deň nad Port Moresby predviesť svoju vlastnú verziu ''Tanca smrti''. Nasledujúci deň sa počas letu z formácie oddelili tri lietadlá Zero, ktoré sa následne sformovali do úzkej formácie v tvare písmena „V“ a predviedli sériu perfektných akrobatických manévrov nad letiskom v Port Moresby. Udalosť príliš nepotešila veliaceho dôstojníka, keď o niečo neskôr zhodilo spojenecké lietadlo nad letiskom odkaz s blahoželaním. V [[jún]]i 1942 zvýšil Nišizawa počet vzdušných víťazstiev na šesť.
 
Začiatkom [[august]]a 1942 bola Tainan Kókútai prevelená do [[Rabaul]]u a okamžite prišla do stretu s americkými silami na ostrove [[Guadalcanal]]. Dňa [[7. august]]a Hirojoši Nišizawa odštartoval spoločne so skupinou 17 stíhačiek Zero s úlohou kryť skupinu 27 japonských bombardérov [[Micubiši G4M]]. Američania sa na nich krátko pred dosiahnutím cieľa pokúsili zaútočiť, ale s veľmi zlým výsledkom. Nišizawa zostrelil šesť stíhačiek [[Grumman F4F Wildcat|Grumman F4F-4 Wildcat]] z námornej stíhacej peruteletky [[VF-51|VF-5]]. Pri prenasledovaní posledného z nich sa zabudol a sám bol zasiahnutý dlhou dávkou. So šťastím sa dostal zo zameriavača útočiaceho amerického pilota, ale uvedomil si, že s takto poškodeným strojom sa mu zrejme nepodarí doletieť na vlastnú základňu. Poobzeral sa okolo, aby si vybral nejaké nepriateľské lietadlo a samovražedne naň zaútočil [[taran (útok)|taranom]], ale v oblasti bitky sa žiadne nenachádzalo. Počas letu späť s dĺžkou 900 km bojoval sám so sebou a so svojím lietadlom o prežitie. Veľakrát ho ovládli pochybnosti a trikrát sa pokúsil opustiť poškodené lietadlo. Nakoniec sa úspešne vrátil späť na základňu v Rabaule. Neskôr po pristátí sa Nišizawa dozvedel, že jeho kamarát, Saburó Sakai, je nezvestný. Sakai pri útoku na formáciu amerických [[strmhlavý bombardér|strmhlavých bombardérov]] [[Douglas SBD Dauntless|Douglas SBD-3 Dauntless]] zmizol v boji. Vážne zranený Sakai sa však so svojím ťažko poškodeným lietadlom dokázal vrátiť späť na základňu a zvládol núdzovo pristáť. Hirojoši Nišizawa trval na tom, aby svojho kamaráta mohol odviesť do nemocnice osobne. Dňa [[21. október|21. októbra]] 1942 zahynul v boji s lietadlami F4F Wildcat stíhacej peruteletky námornej pechoty [[VMFA-212|VMF-212]] pilot [[Tošio Óta]], čím bolo „Upratovacie trio“ zničené. Potom, čo v októbri mal Nišizawa na konte 30 vzdušných víťazstiev, si v boji ťažko poranil pravé rameno a skončil v nemocnici. V novembri bola Tainan Kókútai premenovaná na [[251. kókútai]] a v polovici toho istého mesiaca bol Hirojoši Nišizawa spolu so svojimi spolubojovníkmi po desiatich mesiacoch takmer nepretržitého boja a boja s [[malária|maláriou]] prevelený späť do Japonska.
 
[[Súbor:Sakai and Nishizawa at Hamamatsu.jpg|thumb|right|[[Saburó Sakai]] (vľavo) a Hirojoši Nišizawa (vpravo)]]
Riadok 41:
S narastajúcou hrozbou americkej invázie na [[Filipíny|Filipínach]] bolo dňa [[22. október|22. októbra]] 1944 vyslaných 29 lietadiel patriacich Hikotai 304 z [[201. kókútai]] na letisko Bamban na ostrove [[Luzon]]. O dva dni neskôr bol Nišizawa s kontingentom z tejto jednotky poslaný na malé letisko na ostrove [[Cebu]]. Dňa [[25. október|25. októbra]] 1944 velil V-formácii stíhačiek A6M5 Zero, ktoré sprevádzali veľkú skupinu pilotov [[kamikadze]] letiacich na lietadlách A6M2 model 21 Zero, z ktorých každé malo podvesenú [[letecká bomba|bombu]] s hmotnosťou 250 [[kilogram|kg]]. Útoku kamikadze velil pilot [[Jukio Seki]] a išlo o vôbec prvú kamikadze misiu [[Japonské cisárske námorné letectvo|japonského cisárskeho námorného letectva]]. Nišizawa počas letu spozoroval skupinu amerických stíhačiek [[Grumman F6F Hellcat]]. Získal nad nimi výškovú prevahu a zaútočil na nich strmhlavým letom. Japoncom sa pri útoku podarilo zostreliť štyri Hellcaty, pričom dva z nich zostrelil Hirojoši Nišizawa. Pri vyberaní strmhlavého letu sa však musel dostať do zameriavača amerického lietadla, pretože dostal zásah do motora svojho stroja. Z pod krytu motora sa začal valiť hustý dym s prebleskujúcimi plameňmi. Po prudkej otočke sa mu podarilo v strmom klesaní uhasiť plamene a pristáť na brucho na pobreží ostrova Cebu. Hirojoši potom podal veliacemu dôstojníkovi hlásenie o úspešnom splnení misie a povedal, že je presvedčený o tom, že nebude žiť dlhšie než pár dní, a tak ho požiadal o povolenie zúčastniť sa nasledujúcej kamikadze misie. Žiadosť mu bola zamietnutá.
 
Nasledujúci deň ráno, [[26. október|26. októbra]] 1944, nastúpil spolu s ďalšími pilotmi do neozbrojeného transportného lietadla [[Micubiši G3M|Jokosuka L3Y]], ktoré ich malo doviesť na letisko Mabalacat na ostrove Luzon, kde mali vyzdvihnúť niekoľko stíhačiek Zero. Neďaleko [[Calapan]]u, nad ostrovom [[Mindoro]], ich spozorovali dve lietadlá F6F Hellcat námornej stíhacej peruteletky [[VFA-14 (United States Navy)|VF-14]] z lietadlovej lode [[USS Wasp (CV-18)|USS ''Wasp'']]. Ťažké transportné lietadlo L3Y sa nemohlo brániť a napriek tomu, že značne manévrovalo, bolo dvoma dávkami poslané k zemi a havarovalo v plameňoch v [[džungľa (vegetácia)|džungli]]. Hirojoši Nišizawa bol spolu s ostatnými pilotmi na mieste mŕtvy. Lietadlo Jokosuka L3Y sa pravdepodobne stalo obeťou pilotov Roberta G. Westa a Raya A. Taylora, ktorí si v to ráno nárokovali zostrel v oblasti severovýchodne od ostrova Mindoro.
 
Hirojoši Nišizawa dosiahol podľa viacerých zdrojov celkovo 87 vzdušných víťazstiev. V Japonsku bol veľmi populárny a rešpektovaný. Veliteľ námorníctva, admirál Soemu Tojoda, ho [[in memoriam]] povýšil do hodnosti plukovníka. Posmrtne mu bol udelený titul ''Bukai-in Kohan Giko Kjóši'', čo je možné voľne preložiť ako ''„Budhov stúpenec, lietajúci hrdina z radov cisárskych vojakov“''. Kvôli zmätku ku koncu vojny v Pacifiku jeho meno zmizlo zo záznamov a pohrebný ceremoniál sa uskutočnil až 2. decembra 1947.