Janko Matúška: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 2 233 bajtov ,  pred 1 rokom
životopis Janka Matúšku
(opravil som chybu)
(životopis Janka Matúšku)
Značky: vizuálny editor sekcia Referencie
 
== Životopis ==
Pochádzal z mnohopočetnej rodiny remeselníka Juraja Matúšku a Zuzany Bencúrovej.
Pochádzal zo šľachtického rodu Matuška z [[Tvarožná|Tvarožnej]] a Vyšných Ráztok (de Tvarozsna et Felsőrasztoka) a bol mladším bratom [[Juraj Matúška|Juraja Matúšku]]. Vzdelanie získaval v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], [[Gemer (okres Revúca)|Gemeri]] a v [[Bratislava|Bratislave]], kde študoval na [[Evanjelické lýceum (Bratislava)|Evanjelickom lýceu]]. Od roku [[1839]] sa stal aj členom [[Ústav reči a literatúry československej|Ústavu reči a literatúry československej]]. Zo školy odišiel v roku [[1844]] na protest proti prepusteniu [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] a odišiel pracovať ako vychovávateľ do [[Oravský Podzámok|Oravského Podzámku]]. Tu v roku [[1848]] organizoval slovenské národnooslobodzovacie hnutie. Po skončení povstania pracoval ešte krátko ako vychovávateľ v [[Oravský Podzámok|Oravskom Podzámku]], v roku [[1851]] začal pracovať v štátnej službe a od roku [[1870]] bol správcom kancelárie súdu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. [[14. január]]a 1851 sa oženil so Žofiou Veselovskou, meštiankou z Námestova.
 
Vzdelanie započal na škole v Dolnom Kubíne u jedného zo zakladateľov Matice Slovenskej Leopolda Brucka. Už v mladosti teda získaval cenné kontakty a vlastenecké povedomie.
 
Rovnako ako jeho starší brat [[Juraj Matúška]], odišiel študovať do Bratislavy na [[Evanjelické lýceum (Bratislava)|Evanjelické lýceum]]. Od roku [[1839]] sa stal aj členom [[Ústav reči a literatúry československej|Ústavu reči a literatúry československej]]. V tom čase sa začal venovať písaniu básní, v ktorých prejavil veľký cit pre rytmus vychádzajúc z národných piesní. Na ústave panovala tvorivá atmosféra pod pevnou rokou [[Juraj Palkovič (1769 – 1850)|Juraja Palkoviča]] a [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]], ktorí mladých národovcov nabádali, aby boli bližšie k ľudu, zároveň ich vyzývali, nech prejdú z bernolákovčiny na spisovnú slovenčinu. Matúška sa chopil tejto výzvy a 9. septembra 1843 napísal báseň ''Pri uvítaní bratov'' – pravdepodobne prvú v spisovnej slovenčine.
 
V tomto turbulentnom období však na každého, kto sa zapojil do národného hnutia čakalo prenasledovanie, tresty a neistá budúcnosť. V roku 1844 dostal Štúr na poverenie inšpektora Jozefa Bajcsyho najprv zákaz prednášať a onedlho mu prišla aj výpoveď. Janka Matúšku to nesmierne trápilo a tak sa s ďalšími 21 študentmi rozhodol z lýcea odísť. Frustráciu zmiešanú so smútkom a hnevom vložil do básne [[Nad Tatrou sa blýska]], ktorú zložil 5. marca 1844 a sprevádzala smútiacu delegáciu smerujúcu do Levoče. Vznikla na motív ľudovej piesne [[Kopala studienku]], ktorú Matúška sám odporučil.
 
Pochádzal zo šľachtického rodu Matuška z [[Tvarožná|Tvarožnej]] a Vyšných Ráztok (de Tvarozsna et Felsőrasztoka) a bol mladším bratom [[Juraj Matúška|Juraja Matúšku]]. Vzdelanie získaval v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], [[Gemer (okres Revúca)|Gemeri]] a v [[Bratislava|Bratislave]], kde študoval na [[Evanjelické lýceum (Bratislava)|Evanjelickom lýceu]]. Od roku [[1839]] sa stal aj členom [[Ústav reči a literatúry československej|Ústavu reči a literatúry československej]]. Zo školy odišiel v roku [[1844]] na protest proti prepusteniu [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] aNeskôr odišiel pracovať ako vychovávateľ do [[Oravský Podzámok|Oravského Podzámku]]. Tu v roku [[1848]] organizoval slovenské národnooslobodzovacie hnutie. Po skončení povstania pracoval ešte krátko ako vychovávateľ v [[Oravský Podzámok|Oravskom Podzámku]], v roku [[1851]] začal pracovať v štátnej službe a od roku [[1870]] bol správcom kancelárie súdu v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]]. [[14. január]]a 1851 sa oženil so Žofiou Veselovskou, meštiankou z Námestova.
 
V tomto zväzku však nebol najšťastnejší. Mrzutosť z nenaplneného pracovného života, sklamanie z neúspechu revolúcie, smútok nad rozpadnutými priateľskými väzbami nevplývali na neho najlepšie. Mal čoraz horšiu náladu a zatrpkol voči ľuďom. Podľa dobových svedectiev často chodieval do kasína, k čomu by Ľudovít Štúr, toľko brojaci proti hazardu, nemal pochopenie. Úradnícku službu vykonával svedomito, ale medzi zamestnancami nebol príliš obľúbený. Predčasne ho penzionovali v roku [[1875]]. Janko Matúška zomrel 11. januára [[1877]] a na zasnežený pomník mu zhotovili nápis: „Svoji svojmu!“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenská hymna má 175 rokov. Nadšenie jej tvorcu vystriedalo sklamanie a skončil pri hazarde|url=https://history.hnonline.sk/starsie-dejiny/1901150-slovenska-hymna-ma-175-rokov-nadsenie-jej-tvorcu-vystriedalo-sklamanie-a-skoncil-pri-hazarde|vydavateľ=Hospodárske noviny History|dátum prístupu=2020-12-13|jazyk=sk|priezvisko=Hevier ml.|meno=Daniel|dátum vydania=}}</ref>
 
== Tvorba ==
126

úprav