Sedlice (okres Prešov): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
neencyklopedické
Značka: vrátené
Doko (diskusia | príspevky)
Revízia 7127098 používateľa 2A02:AB04:27BD:D900:18F9:86B:3320:54CA (diskusia) bola vrátená
Značky: vrátenie vrátené
Riadok 93:
 
=== Erb ===
[[Súbor:Village Sedlice Slovakia 841.jpg|Reliéfvľavo|thumb|100px|Relief znaku obce]]
Erb obce Sedlice, tvorí v modrom poli španielskeho štítu biela stojaca postava drevorubača, ktorý drží v pravej ruke sekeru a v ľavej ruke veľkú ručnú pílu. Tieto pracovné nástroje sú žltej farby. Podkladom pre vytvorenie erbu bola pečať z roku [[1787]].<ref>Kolektív: ''Sedlice – kronika obce'' rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 26.</ref> Motív [[erb]]u symbolizuje, historicky potvrdené, drevorubačské tradície obyvateľov obce. Farebné zladenie erbu zodpovedá základným [[heraldika|heraldickým]] pravidlám na vytvorenie jasného a zrozumiteľného obecného erbu.
Erb obce Sedlice, tvorí v modrom poli španielskeho štítu biela stojaca postava drevorubača, ktorý drží v pravej ruke sekeru a v ľavej ruke veľkú ručnú pílu. Tieto pracovné nástroje sú žltej farby.
Podkladom pre vytvorenie erbu bola pečať z roku [[1787]].<ref>Kolektív: ''Sedlice – kronika obce'' rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 26.</ref>
Motív [[erb]]u symbolizuje, historicky potvrdené, drevorubačské tradície obyvateľov obce.
Farebné zladenie erbu zodpovedá základným [[heraldika|heraldickým]] pravidlám na vytvorenie jasného a zrozumiteľného obecného erbu.
[[Súbor:SedlicepecatSlovakia.JPG|vľavo|thumb|90px|Pečať obce]]
[[Súbor:Vlajka Sedlice.jpg|vpravo|thumb|70px|Vlajka obce]]
 
=== Vlajka ===
Vlajka obce Sedlice, farebne ladí s erbom obce a tvorí ju päť zvislých pruhov bielo-žlto-modrej farby. Biely a dva žlté pruhy sú širšie a dva modré pruhy užšie. Poradie pruhov zľava je žltý, modrý, biely, žltý, modrý. V spodnej časti [[Vlajka|vlajky]] sú dva výstrihy v podobe rovnostranných trojuholníkov.
 
=== Pečať ===
Pečať obce je okrúhla, v jej strede je vyobrazený erb obce Sedlice. Okolo erbu je kruh a v ňom kruhopisom umiestnený nápis obec Sedlice.
 
<gallery>
Village Sedlice Slovakia 841.jpg|Reliéf znaku obce
Vlajka Sedlice.jpg|Vlajka obce
SedlicepecatSlovakia.JPG|Pečať obce
</gallery>
 
== Kronika obce ==
Riadok 122:
Obecná kronika v Sedliciach bola už písaná od roku 1918 do roku 1946. V roku 1946 prišiel úradný zákaz o písaní obecných kroník, no od toho času došlo mnoho smerníc o písaní obecných kroník, bolo zvolených mnoho kronikárov no nikto sa do tejto vážnej práce nepustil.20. januára 1945 predpoludním prešli našou obcou poslední nemeckí vojaci a odpoludnia o 15.00 hodine prišli prví sovietski vojaci v sile dvoch družstiev, ktorí oslobodili našu obec. Občania ich vítali a tešili sa ich príchodu. Na slávnostnom zapínaní elektriny dňa 16. novembra 1946 sa zúčastnili všetci občania i občania z okolitých obcí. Po posviacke transformátora a slávnostnom zapnutí elektriny bola slávnosť.V roku 1949 bolo zriadené obvodné zdravotné stredisko. Prvým lekárom v Sedliciach bol Dr. Skalský.<ref>Kronika obce Sedlice str. 10</ref>
Obyvatelia obce sú úprimní, úctiví a ich nezlomná duševná sviežosť, optimistický náhľad na život prekvapí každého cudzinca. Dosiaľ v Sedliciach rodinný život sa zakladá na pevnom odhodlaní – spolu žiť do smrti. Rozvodov nie je. Na jar vznikol požiar, ktorý zapríčinili deti, ktoré sa hrali v stodole so zápalkami. Zhoreli na celej Žabskej ulici stodoly a zo štyroch domov vrchy.<ref>Kronika obce Sedlice str. 14</ref>
[[Súbor:Sedlice12Slovakia30.JPG|vpravo|thumb|Pamätná kniha obce]]
Už sa nenosia krásne kroje ani bielizeň z domáceho plátna. Muži zanechali nosenie krojov už asi pred štyridsiatimi rokmi. Ženy ešte do roku 1950 nosili polo kroje. Dnes už mládež oblieka sa podľa najnovšej módy.Na medzinárodný deň žien, 8. marca, Čestný odznak materstva dostala Mária Tlumačová, matka 10 detí.V roku 1961 trikrát týždenne premietajú sa filmy zábavné a náučné, sú tiež predstavenia pre detí a mládež. Ľudia rozprávajú čistou šariščinou „On len pjel, pjel a ženu bjel, bjel“.<ref>Kronika obce Sedlice str. 19</ref>
V roku 1963 bola veľmi tuhá zima. Začala sa v novembri a trvala až do polovice apríľa. Pritom napadlo vyše jedného metra snehu. Žatva v roku 1964 bola ukončená za 9 dní, čo sa dosiaľ nestalo. 21. januára 1965 do našej malej dedinky zavítala Janka Guzová, ktorá svojimi ľudovými piesňami pobavila občanov.<ref>Kronika obce Sedlice str. 46</ref>
Riadok 213:
 
=== Živelné pohromy ===
[[Súbor:Sedlice, povodeň 1993, Slovakia1.jpg |thumb| Povodeň z roku 1993]]
Obec postihlo niekoľko prírodných katastrof, nešťastí a živelných udalostí. Zaznamenané boli tieto:
* nákazlivý mor vypukol v obci roku 1739 <ref>Kolektív: ''Sedlice – kronika obce'' rok vydania 2014, ISBN 978-80-89082-43-8, str. 39.</ref>
Riadok 263:
 
== Šport ==
[[Obrázok:Sedlice12Slovakia27.JPG|thumb|350px|vpravo|Miestne kolo spartakiády 19. máj 1985]]
História organizovaného športu sa v Sedliciach začala písať až po Druhej svetovej vojne. Športové dianie sa sústreďovalo najmä okolo bývalého futbalového oddielu Sokol Sedlice. Aktívny bol aj turistický oddiel, ktorý vlastnil drevenú zrubovú chatu Nezábudka. Chata po požiari už nebola obnovená. V súčasnosti sa športová činnosť sústreďuje v dvoch športových kluboch.
=== Československá spartakiáda ===
Riadok 278:
=== [[Farnosť Sedlice]]===
[[Kostol Premenenia Pána (Sedlice)|Kostol Premenenia Pána]]
[[Súbor:Slovakia15pohladnica2.jpg|vpravo|thumb|Kostol Premenenia Pána]]
 
=== Obecná knižnica ===
Riadok 290:
 
=== Divadlo ===
[[Súbor:Slovakia Sedlice 216.JPG|thumb|vľavo|Miestni mládenci ako divadelní ochotníci 1942]]
Začiatky ochotníckeho divadelného súboru siahajú až do roku [[1918]] kedy vznikla 1. [[Československá republika]]. Za pomoci vtedajších učiteľov bol pri Osvetovej besede založený prvý divadelný ochotnícky krúžok Poľana.<ref>Kaľavský,M.: Kamenistá cesta, Vydal Prešovský hudobný spolok Súzvuk, r. 2004 str. 104</ref>
{{hlavný článok|Ochotnícky divadelný súbor Poľana}}
Riadok 335:
 
=== Dobrovoľný hasičský zbor ===
[[Súbor:Rok 1958 požiarničky obec Sedlice 19 Slovakia.jpg|thumb|vpravo|Hasičské družstvo žien rok 1958]]
V roku [[1924]] bol z iniciatívy 20 občanov založený dobrovoľný hasičský zbor. Za veliteľa zboru si zvolili Imricha Dubeckého. 5. júna [[2011]] bola do činnosti slávnostne uvedená nová Hasičská stanica v Sedliciach.<ref>http://www.dhz.webgold.sk/</ref>
 
Riadok 342:
Výsledky dobrej starostlivosti poľovníkov o prenajatý revír a zver v ňom sú každoročné prezentované na chovateľských prehliadkach trofejí.
 
[[Image:Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny 18 Slovakia.jpg|vpravo|thumb|Kniha "Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny"]]
 
=== Zaujímavosti ===
Riadok 382:
 
==== Kroje – Sedlická výšivka ====
[[Súbor:Slovakia Sedlice 128.jpg|vpravo|thumb|120px|Sedlický mužský kroj]]
Sedlická výšivka bola jedným zo znakov odlíšenia regionálnej diferencovanosti a je typická pre oblasť Šarišskej vrchoviny. Dekoratívne pôsobila najmä na košeliach, zásterách, [[Paličkovaná čipka|čepcoch]] a šatkách. Tak ako inde na Slovensku aj v Sedliciach sa dievčatá už od detstva učili jednotlivým technikám vyšívania. Vyšívať vedela takmer každá [[žena]]. Inšpiráciu na motívy výšiviek hľadali najmä v okolitej krásnej prírode – kvety, listy, plody, stromy, atď. Jednou zo šikovných výšivkáriek bola za mladí aj pani Veronika Kotuličová, rod. Fedorová.<ref>Kotulič, Rastislav: ''Sedlice podhorská obec Šarišskej vrchoviny,'' 2007, s. 18. [http://www.pulib.sk/elpub/FM/Kotulic3/index.html]</ref>
 
Riadok 390:
Každý rok v sobotu pred Rusadľami je zvyk, keď najmä mládenci stavajú pred domy, na výdaj súcich diev, živé stromy – briezky, ktoré sú bohato ozdobené papierovými farebnými stuhami. Pre každého, kto aspoň raz v nedeľu ráno na [[Turíce|Rusadle]], išiel do kostola po takto ozdobenej dedine je to zážitok na celý život.
[[Súbor:Stavanie mája Sedlice 18 Slovakia1.jpg|vľavo|thumb|Stavanie mája]]
 
==== Vinšovačky ====
Na Viliu, čiže v miestnom zvyklosloví na Štedrý deň a Novi rok, chodia cez deň najmä detí svojim príbuzným a známym [[vinš]]ovať. Večer, ešte pred odchodom do kostola na Polnočnú omšu je ešte stále zaužívaný zvyk chodiť po spievaní kolied a vinšovaní. Uvediem len niektoré z vinšovačiek, v originálnom miestnom šarišskom [[nárečie|nárečí]], ktoré viem od svojich rodičov.
* Na Viľiju i Novi rok
Pochvaľeni budz [[Ježiš Kristus]]. A ja vam vinčujem na totu svatu Viľiju i novi rok, žebi vam Pam Boh pomoh tote švjatki prežic, druhe dožic, s menšima hriechami, s vekšu radoscu, s menšu staroscu, od Boha lasku, od sušedoch prjaznosc, na poľu dobru urodu, vo dvore dobri prichod, v chiži ščesce, zdravje a hojne boske požehnaňe, ešči ja vam vinčujem šicko, co sebe sami od mileho Pana Boha požadace. Visliš Paňe Bože ! (zo Sedlíc – Šarišská vcchovina)
 
A ja mali viňčovačik vinčujem vam za kolačik. Korunku mi dajce zdravi ostavajce. Pochvaľeni Ježiš Kristus ! (detský zo Šariša)
 
A ja vam vinčujem na te krasne švjatki i na ten novi rok, žeby sce maľi ščešľivi krok, do roboti zdravička na stul švižeho chľebička, do šerca radosci do duši milosci. Pokuj svati naj u vas prebiva a laska naj vo vašim dome biva. Pochvaľeni Ježiš Kristus ! (zo Šarišskej vrchoviny)
 
A ja vam vinčujem na ten novi rok, žebi sce maľi mišľe radosne a šickeho hojňe. Jak na dvore tak v komore. Teľo volkoch jak na dachu kolkoch. Teľe ceľičky jak v ľeše jedľički. Kopa pri kope, snop pri snope, gazda medzi snopami jak mešac medzi hvizdami. Na roľi hojnosc žitka v dome zdravja a na dvore pulno dobitka. Pochvaľeni Ježiš Kristus ! (zo Šariša)
 
A ja vam vinčujem na ten novi rok žebi vam viľecel z peca pravi bok. A s komina šruba, žebi vaša nevesta zostala hruba ! (zo Šariša)
 
A ja vam vinčujem na ten novi rok ščesce, zdravje hojne bože požehnaňe, žeby vas i vašo dzeci Pan Boh tak požehnal jak ked z neba rosa ľeci ! (zo Šariša)
 
* Na svadbe
Pochvaľeni budz Ježiš Kristus. Priňešľi sme vam dar maľučki, aľe vdzečni, žebi sce ho od nas prijaľi jak najvekši. Vdzečňe prijimame a vas furt v poščlivosci mame.
* Šarišský prípitok
Vinčujem vam, žebi v tim koršove paľenka ňigda ňevischla.
 
Šarišani ! Trimce še jak ľudze, ňe jak psisko Bundaš, co ľeha vof budze
* K narodeninám
Daj vam Bože zdravja na tu pejdzešatku, žebi sce tak dožiľi i ošemdzešatku.
 
Daj ci Bože zdravje, na ten druhi roček, žebi z tebe viros šumni parobeček.
* Pri rôznych príležitostiach
Pochvaľeni budz Ježiš Kristus. A ja vam vinčujem tak i tak a tote, co za mnu idu, ňeznaju aňi tak.
* Pri odchode z návštevy
Vinčujem vam, žebi sce še tich starich dobrich zvikoch furt trimaľi.
* Poďakovanie [[jasličkár]]ov
Dzekujeme vam za vašo dari, co sce nam ich zo ščirosci daľi, s Panom Bohom še poručame, a zdravi zostaňce.
* Po dievčenskej hádke
A ja ci vinčujem, žebi ši še vidala vtedi jak budu drevene psi brechac.
* Sused nadával susedovi
Ja ci vinčujem, žebi ci dvor s travu zaros. A ja tebe, žeby ši ho prišol vipasc.
 
====Ľudové porekadlá a pranostika====
Pani Veronika Kotuličová rod. Fedorová, nám pri zbieraní podkladov nadiktovala, niektoré staré sedlické ľudové porekadlá a pranostiky a to v originálnom miestnom šarišskom [[nárečie|nárečí]].
* Na svateho Knuta, pridze žima kruta.
* Svata Barbora, caha sanki do dvora.
* Matožina i bzina, to sebe rodzina.
* U sina hoscina, u žeca von za pľeca.
* Muž zo ženu, jak dzeci pot scenu.
* Dze še svojo psi kusaju, naj še cudze ňemišaju.
* Šňil še mi sen, Paňej Mariji dzeň, žebi še mi ňevijavil, až na sudni dzeň.
* Neš Lucka docupka, chľep upečeni bic muši.
* Dal Pamboch volki a ďabol spolki.
* Stavajce gruľiki už sce dosc spali, bo už bulo Jakuba i svatej Haňi.
* Na Jana kedz se višeje marchef ta je najľepša.
 
=== Kulinárske špeciality ===