Verzia z 13:33, 25. júl 2019 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 769 editací d +ref ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 16:20, 18. december 2020 upraviť vrátiť Robert Jahoda (diskusia \| príspevky) S právom rollback 4 009 editací Bez shrnutí editace Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Whc}} ~~{{Dôležitý výhonok}}~~ [[Súbor:~~Jano~~Fujarista ~~Adamek~~Folklórny ~~Slovakian~~festival ~~pipe player~~Východná.~~jpg~~JPG\|náhľad\|~~Hra~~Fujarista hraje na ~~fujare~~fujaru]] [[Súbor:Ľubomír Párička gra na fujarze.webm\|náhľad\|Hra na fujare]] '''Fujara''' je [[Slovensko\|slovenský]] ľudový [[drevený dychový nástroj]]. Je obdobou [[gotika\|gotickej]] basovej trojdierkovej [[píšťala (hudobný nástroj)\|píšťaly]], ktoré boli veľmi známe a hojne rozšírené v [[Európa\|Európe]] v [[12. storočie\|12.]]{{--}}[[19. storočie\|13. storočí]]. Podľa slovenských odborníkov na slovenskú fujaru, miesto vzniku fujary spadá do oblasti severne od [[Banská Bystrica\|Banskej Bystrice]] do okolia [[Slovenská Ľupča\|Slovenskej Ľupče]]. Usudzuje sa, že trojdierková basová píšťala sa dostala na toto územie v období tureckých vojen, keď pri Slovenskej Ľupči bol pluk [[Žoldnier\|žoldnierov]] zo [[Západná Európa\|západnej Európy]]. Fujaru používali [[pastier]]i na [[Hoľa (pasienok)\|holiach]] pri pasení [[ovca\|oviec]] a tiež pri rozličných slávnostných a smutných príležitostiach. Používala sa aj ako signálny komunikačný nástroj. Hra na fujare si vyžaduje, aby mal hráč hudobný sluch. Hráč na fujare striedal svoju hru so spevom. Oblasť používania fujary bola oblasť Podpoľania na ploche cca. {{km2\|500\|m}}. Jej melodický zvuk použili vo svojej hudobnej tvorbe i slovenskí hudobní skladatelia ([[Svetozár Stračina]] a ďalší). „Nikde inde, u žiadneho národa, spoločenstva či kmeňa sa s nástrojom zhodným s našou fujarou nestretneme. Preto je detvianska fujara považovaná za nástrojovú raritu a skvost slovenského ľudového inštrumentára.“<ref name="Sľhn">{{Citácia knihy▼ Podľa slovenských odborníkov na slovenskú fujaru, miesto vzniku fujary spadá do oblasti severne od [[Banská Bystrica\|Banskej Bystrice]] do okolia [[Slovenská Ľupča\|Slovenskej Ľupče]]. Usudzuje sa, že trojdierková basová píšťala sa dostala na toto územie v období tureckých vojen, keď pri Slovenskej Ľupči bol pluk žoldnierov zo západnej Európy. Fujaru používali [[pastier]]i na [[Hoľa (pasienok)\|holiach]] pri pasení [[ovca\|oviec]] a tiež pri rozličných slávnostných a smutných príležitostiach. Používala sa aj ako [[signál]]ny komunikačný nástroj. Hra na fujare si vyžaduje, aby mal hráč hudobný sluch. Hráč na fujare striedal svoju hru so [[spev]]om. Oblasť používania fujary bola oblasť Podpoľania na ploche cca {{km2\|500\|m}}. Jej melodický zvuk použili vo svojej hudobnej tvorbe i slovenskí hudobní skladatelia ([[Svetozár Stračina]] a ďalší). ▲„Nikde inde, u žiadneho národa, spoločenstva či kmeňa sa s nástrojom zhodným s našou fujarou nestretneme. Preto je detvianska fujara považovaná za nástrojovú raritu a skvost slovenského ľudového inštrumentára.“<ref name="Sľhn">{{Citácia knihy \| priezvisko = Leng \| meno = Ladislav Řádek 23 ⟶ 17: }}</ref> ~~Fujaru~~Fujara a ~~fujarovú~~fujarová hudbu ~~zaradila~~bola ~~organizácia~~v roku [[~~UNESCO~~2005]] zapísaná do Zoznamu majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva (súčasný [[Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska]]) a v roku [[2008]] dobola ~~zoznamu~~zapísaná ~~svetového~~na ~~ústneho a~~[[Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva\|Zoznam nehmotného kultúrne dedičstva ľudstva]] [[UNESCO]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = Řádek 35 ⟶ 29: \| miesto = \| jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu ~~}}</ref>~~ \|titul=https://www.ludovakultura.sk/ \|url=https://www.ludovakultura.sk/zoznam-nkd/fujara-hudobny-nastroj-jeho-hudba/ \|dátum prístupu=2020-12-18 \|jazyk=sk-SK \|meno=Oskar \|priezvisko=Lehotský}}</ref> == Referencie ==

Fujara: Rozdiel medzi revíziami