Viliam Žingor: Rozdiel medzi revíziami

Pavučinu konšpirácií okolo Žingora začala [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] spriadať hneď po [[Februárový prevrat|prevrate v roku 1948]]. Sústredila sa na zbieranie akýchkoľvek súvislosti medzi Žingorom a osobami rovnako klasifikovanými ako ''„možní odporcovia nového režimu“''. Prepojenia medzi Žingorom a [[Jozef Kubík|Jozefom Kubíkom]] (veľkostatkár) alebo medzi Žingorom a [[Ján Lichner|Jánom Lichnerom]] (politik najprv [[Agrárna strana|agrárnej strany]] potom [[Demokratická strana|Demokratickej strany]]) boli nezmyselné, ale pre ŠtB predstavoval Kubík muža schopného a ochotného zabezpečiť výzbroj pre ľudí pripravujúcich prevrat (u Kubíka sa počas domovej prehliadky našla početná vojenská výbava, zbrane a munícia). No v skutočnosti išlo o arzenál podobný tým, ktoré Komunistická strana ukrývala u vytypovaných dôveryhodných osôb. Ak by totiž prevrat vo februári 1948 nevyšiel podľa scenára KSČ, existovala radikálnejšia verzia spôsobu, akým sa mal monopol moci sústrediť v rukách komunistov.<ref name=":2" />

=== 27. novembra 1949 bol zatknutý v Račkovej doline ===

V roku [[1950]] bol ako potenciálne nebezpečná osoba, a najmä kvôli svojim protikomunistickým názorom, obvinený z rozvratnej protištátnej činnosti<!-- podľa českej wiki z velezrady a špionáže. Priznanie vynútené mučením. Obvinenie podľa historyweb: „v polovici roku 1949 založili v priestore Martin, Žilina a Turčianske Teplice ilegálnu protištátnu organizáciu, cieľom ktorej bolo vo vhodnom čase, najmä pri vypuknutí vojnového konfliktu medzi západnými imperialistickými štátmi na strane jednej a ZSSR a ľudovými demokraciami na strane druhej, vyvolať na Slovensku ozbrojené povstanie, násilím zhodiť ľudovodemokratické štátne zriadenie v ČSR, nastoliť u nás kapitalistický spoločenský poriadok a začleniť ČSR do bloku západných kapitalistických štátov a do nimi pripravovanej tzv. Únie stredoeurópskych štátov.“ --> a odsúdený na trest smrti. Proces, ktorý sa konal v 18. – 21. októbra 1950 v Bratislave bol jeden z najväčších vykonštruovaných [[Politický proces|politických procesov]] na Slovensku i v celom Česko-Slovensku.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Róbert Letz, Pavol Matula (editori)|meno=|titul=Dokumenty k procesu s Viliamom Žingorom a spol.|vydanie=|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=|rok=2009|isbn=<!--8089335152, -->9788089335152|strany=280}}</ref> Súčasne zapadal do politickej línie boja proti „[[Buržoázny nacionalizmus|slovenskému buržoáznemu nacionalizmu]]“, „[[Separatizmus|separatizmu]]“ a „[[Titoizmus|titoizmu]]“.<ref name=":1" /> <blockquote>''"Okrem hlavného vinníka – Viliama Žingora, bývalého úradníka a funkcionára Zväzu slovenských partizánov, ktorý sa dopustil najhnusnejšej zrady na odkaze Slovenského národného povstania, na pamiatke padlých bojovníkov odboja, na Republike a na pracujúcich masách, budujúcich našu socialistickú vlasť, boli dnes štátnym prokurátorom postavení pred senát Štátneho súdu aj zločinní spolupáchatelia a to: bývalý fabrikant Samuel Bibza, správca veľkostatku Ladislav Nosák, bývalý veľkostatkár Jozef Kubík, prednosta železničnej stanice v Turanoch Alexander Havlis, bývalý fabrikant Jozef Hrušák, úderníčka Elena Balubášová a bývalý štátny tajomník pri MNO - známy reakcionár a argalášsky exponent Ján Lichner. Štátny prokurátor ich žaluje pre kvalifikované zločiny veľzrady a vyzvedačstva." A.Tarkoš /18. októbra 1950''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vykonštruovaný proces odsúdil partizánskeho veliteľa V. Žingora na smrť - fotografie - Vtedy|url=http://www.vtedy.sk/vykonstruovany-proces-odsudil-partizanskeho-velitela-viliama-zingora-na-smrt-obesenim|vydavateľ=TASR|dátum prístupu=2019-02-12|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref></blockquote>Žingor bol popravený obesením v skorých ranných hodinách [[18. december|18. decembra]] [[1950]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Spolu so Žingorom popravili aj [[Ladislav Nosák|Ladislava Nosáka]] a [[Samuel Bibza|Samuela Bibzu]] a odsúdili ďalších takmer 30 ľudí,<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Teliščáková|meno=Dagmar|titul=Bývalých partizánov trestali smrťou i dlhoročným väzením|periodikum=Pravda.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Pravda|miesto=|dátum=2016-12-11|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/412586-byvalych-partizanov-trestali-smrtou-i-dlhorocnym-vazenim/|dátum prístupu=2016-12-12|jazyk=sk-SK}}</ref> medzi nimi napr. [[Ján Lichner|Jána Lichnera]], [[Elena Bulubášová|Elenu Bulubášovú]] (rod. Darulovú), [[Jozef Kubík|Jozefa Kubíka]], [[Jozef Hrušák|Jozefa Hrušáka]] a [[Alexander Pavlis|Alexandra Pavlisa]]<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Guba|meno=Ivan|titul=Kto bol Viliam Žingor?|periodikum=HistoryWeb.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2013-03-10|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/kto-bol-viliam-zingor|dátum prístupu=2017-01-12}}</ref>.  Jozefa Kubíka s Alexandrom Pavlisom na doživotie, Jozef Hrušák dostal 25, Ján Lichner 17 a Elena Bulubášová 12 rokov.