Univerzitné budovy (Trnava): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Akul59 (diskusia | príspevky)
d wikilinky
Trnafcan (diskusia | príspevky)
d →‎Šľachtický konvikt: Pridanie odkazu na Kapitulská ulica (Trnava)
Riadok 148:
 
== Šľachtický konvikt ==
Budova Šľachtického konviktu (lat.: ''Convictus nobilium'') je najreprezentatívnejšou budovou univerzitného komplexu. Bola určená pre študentov zo šľachtických rodín, čomu odpovedal aj vyšší štandard bývania. Táto budova je vlastne treťou budovou Šľachtického konviktu (prvá bola v roku [[1619]] na [[Kapitulská ulica (Trnava)|Kapitulskej ulici]], druhá bola už na Hollého a podaroval ju semináru [[Ján Telegdy]]), stojacou na mieste vyhorenej druhej budovy. V rokoch [[1747]] – [[1754]] ju vystavali na príkaz cisárovnej Márie Terézie podľa viedenského palácoveho vzoru. Má neskorobarokový charakter. Budova je honosný, štvorkrídlový, dvojtraktový a trojpodlažný palác. Dispozície boli riešené podľa účelu, na ktorý boli určené a to ako hospodárske priestory, izby pre študentov a veľké spoločenské a reprezentačné miestnosti. Na chodbách, schodiskách a v refektári bola uplatnená barokovo-rokoková štuková výzdoba. Na uličnom priečelí boli pôvodne tri vstupy, hlavný a dva jednoduché. Jednoduché plnili hospodársky účel, v súčasnosti je jeden z nich zamurovaný. Výrazným prvkom hlavnej uličnej fasády je reprezentačný [[portál]] s plastikou, vystupujúci do priestoru, kde stĺpová architektúra nesie balustrádový balkón s dvojitým [[erb]]om a [[plastika]]mi.
K [[palác]]u patrí aj oktagonálne zaklenutá kaplnka, ako pokračovania krídla na ulici [[Mikuláš Schneider-Trnavský|M. Schneidera-Trnavského]]. Kaplnka sv. Kríža je často nazývaná Kaplnkou sv. Jána Evangelistu, k čomu prispieva fraskálna výzdoba s výjavmi Zjavenia sv. Jána Evangelistu od [[Vavrinec Musinger|Vavrinca Musingera]] z roku [[1758]]. Zariadenie sa nezachovalo, po rekonštrukcii je interiér doplnený oltárom Svätého Kríža.<br />
Po odsťahovaní univerzity do Budína roku [[1777]], slúžila budova striedavo cirkvi a vojsku, v rokoch [[1919]] – [[1936]] v nej sídlil [[Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Kňazský seminár sv. Cyrila a Metoda]], potom tu sídlil seleziánmi spravovaný internát pre žiakov. Po nástupe totality v 50. rokoch [[20. storočia]] budovu využívalo [[Ministerstvo národnej obrany]] a až do roku [[1990]] tu sídlili kasárne. V roku [[1991]] bola budova vrátená [[Trnavská arcidiecéza|Trnavskej arcidiecéze]] a po finančne náročných rekonštrukciách bol do nej presťahovaný [[Arcibiskupský úrad]].